Kancelária SPK, Štefánikova 10, Bratislava, tel. č.: 02/57 20 33 11

Slovenská poľovnícka komora - polovnictvo.sk

Vtáčia chrípka

: 16. 01. 2018, 20:28; SPK

Informácie o Vtáčej chrípke
Vtáčia chrípka je infekčné ochorenie spôsobené vírusom z čeľade Orthomyxoviridae. Vyskytuje sa hlavne u moriek, kačiek, husí, kury domácej, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov, u predstaviteľov nadradu Bežce ( pštrosy, emu ). Ochorenie sa môže preniesť aj na iné cicavce, hlavne ošípané.

Čo spôsobuje vtáčiu chrípku?
Pôvodca chrípky vtákov je vírus patriaci do čeľade Orthomyxoviridae, rodu Influenzavirus A. Na základe prítomnosti povrchových antigénov, ako je hemaglutinín (H) a neuraminidáza (N) sa tieto vírusy delia na podtypy, pričom existuje 16 známych typov proteínu H a 9 typov proteínu N. Tieto subtypy sa v prírode vyskytujú v rôznych kombináciách, vznikajú nové vírusy.

Čítať ďalej...

Besnota

: 16. 01. 2018, 20:22; SPK

Informácie o besnote
Besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat (cicavcov) prenosné aj na človeka. Postihuje pritom predovšetkým centrálny nervový systém v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy. Ochorenie sa zvyčajne končí smrťou.

Prenos ochorenia
Pôvodcom ochorenia je vírus, ktorý má afinitu k nervovým bunkám, a ktorý je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Vírus, ktorý sa dostane do organizmu sa šíri z miesta infekcie do centrálnej nervovej sústavy, tu sa množí a vyvoláva zápal mozgu. Vírus sa do organizmu dostáva pohryzením besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa. Vnímavosť na besnotu je u jednotlivých druhov zvierat rôzna, v prírodných podmienkach sú prameňom nákazy predovšetkým mäsožravce a netopiere. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy cicavcov, teda aj psy a mačky a taktiež aj človeka.

Nákazová situácia
Od januára 2013 do júna 2013 bolo v Slovenskej republike po období 6 rokov bez výskytu besnoty v blízkosti hraníc s Poľskom potvrdených 7 nových prípadov besnoty. V januári 2015 potvrdený v blízkosti hraníc s Poľskom ďalší prípad besnoty u uhynutej líšky.

Besnota psov a mačiek
Je dôležité uviesť ako sa besnota u našich psov a mačiek prejavuje. U psov prebieha zväčša v dvoch formách - a to zúrivej alebo tichej. Zúrivá forma má 3 štádiá. V začiatočnej fáze, ktorá trvá 1-3 dni sa pes stáva apatický, neposlušný, schováva sa na tmavé miesta, neochotne plní rozkazy chovateľa alebo na ne vôbec nereaguje, prestáva rozlišovať známych ľudí od neznámych a podráždene reaguje na vonkajšie podnety. Psík je často nepokojný, líha si alebo vstáva, lapá akoby po vzduchu. Niekedy možno pozorovať aj svrbenie pohryzeného miesta. Jedným z typických príznakov je zvrátená chuť- zviera požiera rôzne predmety ako napr. drevo, zem, kamene, sklo a.i. V dôsledku ochrnutia hltana zviera nemôže prijímať potravu a piť vodu a začne slintať. V druhej fáze sa však prejavujú príznaky ochorenia výraznejšie. Zvieratá majú záchvaty zúrivosti, často si hryzú niektorú časť tela a usilujú sa utiecť. Ak sa im to podarí, utekajú bezcieľne na veľké vzdialenosti. Tie zvieratá, ktoré sú v uzatvorenom priestore alebo v klietkach narážajú do stien, vylamujú si zuby, porania si papuľu. Je možné pozorovať nápadné slinenie, jazyk vyčnieva z papule. V poslednom štádiu už ochrnú ďalšie svalové skupiny, zvieratá nevydávajú žiadny hlas a po poklese telesnej teploty pes uhynie. U tichej formy, ktorá sa vyskytuje asi v 10-20 % prípadov možno pozorovať len príznaky zo začiatočného štádia zúrivej. U mačiek sa prevažne vyskytuje tiež forma zúrivá. Mačka vytrvale mňaučí, chrapčí, vrhá sa na ľudí a iné zvieratá, hryzie a škriabe, pričom zubami a pazúrmi spôsobuje hlboké poranenia.

Očkovanie spoločenských zvierat
Základnou podmienkou pri eradikácii besnoty u domácich zvierat je evidencia a identifikácia psov ustanovená § 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, podľa ktorého psy musia byť identifikované a evidované orgánmi miestnej samosprávy a § 19 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 39/2007 Z. z.“), podľa ktorého musia byť psy, mačky a fretky pri premiestňovaní nezameniteľne označené a ich identifikačné údaje vedené v centrálnom registri spoločenských zvierat. Počítačovú databázu pre centrálny register spoločenských zvierat prevádzkuje Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Označovať psy , mačky a fretky schváleným transpondérom môže len veterinárny lekár.

Vlastník alebo držiteľ zvieraťa vnímavého druhu mäsožravca (pes, mačka, fretka, kožušinové zvieratá), je povinný v súlade s § 17 zákona č. 39/2007 Z. z. na vlastné náklady zabezpečiť pri zvieratách starších ako 3 mesiace jeho vakcináciu a revakcináciu proti besnote podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej registrovanej vakcíny (1 x ročne, 1x za 2 roky resp. 1x za 3 roky). Očkovanie vykonávajú v súlade so zákonom o veterinárnej starostlivosti súkromní veterinárni lekári. V súčasnom období sú k dispozícii kvalitné očkovacie látky od rôznych výrobcov, ktoré garantujú ochranu očkovaného zvieraťa na obdobie minimálne 1 roku.

Vlastník alebo držiteľ zvieraťa je zabezpečiť bez meškania veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka. !!!!

Na základe § 17 ods. 2 a § 37 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti je každá fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená disponovať živými zvieratami povinná bez meškania hlásiť orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na chorobu a úhyn zvieraťa a umožniť jeho vyšetrenie

Vakcinácia voľne žijúcich zvierat
Od roku 1994 sa v SR úspešne realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote. V auguste 2006 bol v Slovenskej Republike potvrdený prípad besnoty u líšky. Od augusta 2006 do 8.1.2013 nebol na území Slovenskej Republiky potvrdený žiadny prípad besnoty. Od januára 2013 bolo v Slovenskej republike po období 6 rokov bez výskytu besnoty v blízkosti hraníc s Poľskom potvrdených 8 nových prípadov besnoty. Vzhľadom na nákazovú situáciu v súvislosti s výskytom besnoty v susedných krajinách (Poľsko, Ukrajina) bude na území Slovenskej Republiky pokračovať orálna vakcinácia líšok. Nakoľko Česká republika a Rakúsko sú vyhlásené za krajiny bez výskytu besnoty a v Maďarsku je priaznivá situácia vo výskyte besnoty, vakcinačné územie Slovenskej republiky tvoria okresy: Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Dolný Kubín, Tvrdošín, Námestovo, Liptovský Mikuláš, Poprad, Kežmarok, Levoča, Prešov, Sabinov, Bardejov, Vranov nad Topľou, Svidník, Stropkov, Humenné, Medzilaborce, Snina, Stará Ľubovňa, Košice, Košice – okolie, Michalovce, Sobrance, Rožňava, Spišská Nová Ves, Gelnica, Trebišov.

Rok	Divožijúce zvieratá				Domáce zvieratá				Celkový počet testovaných zvierat
	Líška		Ostatné		Psy a mačky		Ostatné		Celkový počet testovaných zvierat
	Pozitívne	Negatívne	Pozitívne	Negatívne	Pozitívne	Negatívne	Pozitívne	Negatívne	Pozitívne	Negatívne
2015	5	1 874	0	33	0	217	0	9	5	2 133
2014	0	1 396	0	32	0	226	0	10	0	1 664
2013	4	3 535	1	45	2	213	0	4	7	3 797
2012	0	3 369	0	44	0	242	0	13	0	3 668
2011	0	3 264	0	60	0	279	0	20	0	3 623
2010	0	2 922	0	42	0	323	0	16	0	3 303
2009	0	3 203	0	86	0	391	0	28	0	3 708
2008	0	3 422	0	77	0	484	0	25	0	4 008
2007	0	3 751	0	86	0	445	0	31	0	4 313
2006	1	3 630	0	105	0	485	0	21	1	4 241
2005	44	1 767	2	126	4	654	0	42	50	2 589
2004	54	1 563	6	109	3	660	1	50	64	2 382
2003	295	1 791	13	159	43	676	3	72	354	2 698
2002	94	1 452	3	130	16	713	1	80	114	2 375
2001	72	1 027	4	116	11	674	0	62	87	1 879
2000	292	1 416	13	164	66	793	4	69	375	2 442
Spolu	861	39 434	42	1 433	145	7 525	9	554	1 057	51

zdroj: Štátna veterinárna a potravinová správa SR

Klasický mor ošípaných

: 16. 01. 2018, 19:30; SPK

Klasický mor ošípaných (KMO) je vysokokontagiózne vírusové ochorenie, ktoré sa obmedzuje len na jeden druh zvierat. Postihuje ošípané a diviaky, ktoré sú prirodzeným hostiteľom vírusu. Môže prebiehať skryte, kedy ošípané vylučujú vírus močom, trusom a slizničnými sekrétmi. Rovnako je možný aj prenos z matky na plod, kedy sa rodia už infikované ciciaky. Tieto väčšinou uhynú krátko po pôrode. V opačnom prípade predstavujú nebezpečný zdroj vírusu.

Klasický mor ošípaných nie je ochorenie prenosné na ľudí, ale rýchlosťou šírenia predstavuje ekonomicky závažnú infekciu, ktorá sa nelieči a choré a podozrivé zvieratá v ohnisku prípadne aj mimo neho musia byť usmrtené. Šíri sa rôznymi cestami prenosu a predstavuje riziko tiež pre ošípané či diviaky vzdialené od ohniska nákazy, t.j. chovu, v ktorom bola choroba primárne diagnostikovaná. Je preto dôležité dodržiavať všetky nariadené opatrenia až do prehlásenia nákazy za zdolanú.

Šírenie vírusu
V chove sa infekcia šíri priamym kontaktom zvierat, ale aj nepriamo, kontaminovanými nástrojmi, pomôckami, odevmi a krmivom. Zdrojom infekcie môže byť aj čerstvý moč, trus, sekréty a výlučky infikovaných zvierat. Vírus sa tiež môže prenášať prostredníctvom infikovaného mäsa a mäsových výrobkov, kuchynských odpadov, splaškových vôd, ktoré neboli predtým dostatočne tepelne opracované. Mechanicky môže byť uskutočnený prenos prostredníctvom zvierat, vtákov, hmyzu a tiež človekom.

Klinický a patologický nález
Variabilita klinických príznakov klasického moru ošípaných je veľmi vysoká. Akútnu formu najčastejšie sprevádzajú depresia, vysoká horúčka, nechutenstvo, hnačka, kŕče, zápal a výtok očí, poruchy pohybu a kožné podliatiny. U chronickej formy sa klinické príznaky prejavujú oneskorene a nie tak výrazne ako je to pri forme akútnej.
Aj patologický nález môže viesť k podozreniu na toto ochorenie. Klasické patologické príznaky ochorenia sú kožné podliatiny a krvácaniny na vnútorných orgánoch, a tiež na koži a v podkoží. Na sliznici čriev možno pozorovať ulcerácie a nekrózy. Pri potratoch je to edém podkožia a deformácie hlavy a končatín.Variabilita klinických príznakov klasického moru ošípaných je veľmi vysoká. Akútnu formu najčastejšie sprevádzajú depresia, vysoká horúčka, nechutenstvo, hnačka, kŕče, zápal a výtok očí, poruchy pohybu a kožné podliatiny. U chronickej formy sa klinické príznaky prejavujú oneskorene a nie tak výrazne ako je to pri forme akútnej.

Opatrenia
Pri výskyte a potvrdení tohto ochorenia je dôležité dodržiavať všetky ochranné opatrenia nariadené príslušným zodpovedným úradom, ako v ohnisku, tak aj v pásme ochrannom (priemer 3 km) a pásme dohľadu (priemer 10 km). Ako prevencia pred zavlečením vírusu KMO do chovu domácich ošípaných je nutné:

Nakupovať ošípané zo zdravých chovov, ktoré musí sprevádzať platná dokumentácia

Presun a preprava zvierat je možná len s platným sprievodným dokladom a potvrdením o klinickom stave zvierat
Akýkoľvek predaj ošípaných vykonávať mimo areálu chovu
Prepravovať ošípané len dopravnými prostriedkom, ktorý bol vyčistený, dezinfikovaný a upravený tak, aby sa zamedzilo vypadávaniu alebo vytekaniu výkalov, moču, steliva, a ktorý je zabezpečený proti nepriazni počasia
Skrmovať kuchynské odpady je zakázané
Na prípravu krmiva a na napájanie používať len zdravotne nezavädnú pitnú vodu
Chovať ošípané vo vhodných ustajňovacích priestoroch, zabezpečiť im starostlivosť zodpovedajúcu ich fyziologickým potrebám
Zamedziť prístupu cudzích osôb a voľne žijúcich zvierat do chovu
Pred vstupom do objektov pre ošípané umiestniť dezinfekčné rohože a udržiavať ich v aktívnom stave ( s chlórovým vápnom) tak, aby ich osoba pri vstupe do objektu nemohla obísť
Chovatelia a ošetrovatelia ošípaných musia používať v práci v ustajňovacích objektoch pracovné odevy a obuv, ktoré po skončení prác musia zostať na pracovisku. Toto ustanovenie platí aj pre osoby vykonávajúce servisnú, dodávateľskú, kontrolnú a inú činnosť v chove
Chovateľ ošípaných je povinný sledovať zdravotný stav a pri podozrení neodkladne ohlásiť ochorenie poverenému veterinárnemu lekárovi
Nedovoliť prinášať do objektu pre ošípané potraviny a kuchynské zvyšky a hlavne vyrobené z mäsa diviakov

Situácia s KMO u diviačej zveri v roku 2014

Situácia s KMO u diviačej zveri v roku 2008

Situácia s KMO u diviačej zveri v roku 2006

Situácia s KMO u diviačej zveri v roku 2005

Situácia s KMO u diviačej zveri v roku 2004

Situácia s KMO u diviačej zveri v roku 2003

Situácia s KMO u diviačej zveri v roku 2002

Situácia s KMO u diviačej zveri v roku 2001

zdroj: Štátna veterinárna a potravinová správa SR

35 prípadov vtáčej chrípky u voľne žijúceho vtáctva na Slovensku

: 01. 02. 2017, 17:30; SPK

Vysokopatogénna aviárna influenza (HPAI) subtypu H5N8 na Slovensku bola ku dňu 01.02.2017 u voľne žijúceho vtáctva pozitívne potvrdená už 35 prípadoch (rozpis v prílohe). Takmer v polovici týchto prípadov šlo o hromadný úhyn vodného vtáctva vo vymedzenej lokalite. Na viacerých miestach dochádza k úhynom opakovane aj po vykonanej asanácii (najmä oblasť Žitného ostrova a priľahlých okresov).

Oblasti v okolí miesta nálezu pozitívneho vtáctva o polomere minimálne 3 km boli vyhlásené za monitorovacie oblasti. V okrese Komárno bola za monitorovaciu oblasť s enzootickým výskytom nákazy vyhlásená plošne celá časť okresu západne od Váhu. Labute z tejto oblasti ďalej neodlietajú a zdržiavajú sa počas dňa aj v noci v týchto lokalitách, čím sa nákaza v ich populácii neustále šíri.

Dotknutým obciam, chovateľom vtáctva a užívateľom poľovných revírov boli nariadené veterinárne opatrenia na zamedzenie ďalšieho šírenia nákazy. Opatrenia sa týkajú najmä zvýšenej biologickej ochrany pred zavlečením nákazy do chovov hydiny a iného vtáctva v zajatí.

Zdroj: Štátna veterinárna a potravinová správa SR

Prílohy:
1.2.2017_vtacia_chripka.pdf	[vtacia_chripka_1.2.2017]	216 kB

Ďalší výskyt aviárnej influenzy u voľnežijúcich vtákov na Slovensku!

: 11. 01. 2017, 16:13; SPK

Potvrdený ďalší výskyt aviárnej influenzy subtypu H5 u voľne žijúcich vtákov vo dvoch ďalších lokalitách na Slovensku - aktuálna situácia

Dňa 11.1.2017 boli laboratórne potvrdené ďalšie dve prípady aviárnej influenzy subtypu H5 u voľne žijúcich vtákov v Slovenskej republike.

Prílohy:
vyskytH5_SK.png	[vyskytH5_SK_11/1/2017]	814 kB

Čítať ďalej...

Informácia k výskytu vtáčej chrípky v členských štátoch EÚ

: 07. 12. 2016, 16:00; SPK

Na podnet Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky Vás chceme informovať o výskyte vysokopatogénnej aviárnej influenzy subtypu H5N8 v členských štátoch EÚ.

Výskyt bol oficiálne potvrdený u voľne žijúceho vtáctva v siedmich štátoch, konkrétne v Nemecku Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Rakúsku, Švajčiarsku a Holandsku. Vo väčšine prípadov došlo k hromadnému úhynu vtáctva (nálezy desiatok až stoviek uhynutých vtákov). Nájdené boli vždy v blízkosti vodných plôch, pri ktorých sa vtáctvo najčastejšie zdržiava a hniezdi.

V chove hydiny je do dnešného dňa známy jeden prípad v chove moriek na juhovýchode Maďarska (obec Békés), kde bol zaznamenaný náhly úhyn zvierat (14 %) a pokles v príjme vody takmer o 75 %. Okamžite boli nariadené veterinárne opatrenia a okamžite prevedený stamping out, kde bol pozitívny výsledok potvrdený už na druhý deň (3.11.2016) Následne boli vyhlásené restrikčné zóny – ochranné pásmo (3 km) a pásmo dohľadu (10 km).

Čítať ďalej...

Aujezského choroba

: 29. 05. 2012, 11:18; SPK

Bez štvornohých pomocníkov?

Otázku z titulku si kladie čoraz viac chovateľov našich najobetavejších pomocníkov na spoločnej poľovačke na diviačiu zver - chovateľov duričov. Každoročne počuť o psíkoch, ktoré doslova nasadzujú život pri vytláčaní diviačej zveri z húštin. Neraz sa tento nerovný boj končí pre psíka tragicky. Nie je to však jediné a už nezvratné nebezpečenstvo, ktoré na spoločnej poľovačke hrozí nášmu psíkovi. V poslednom období čoraz častejšie počuť aj o úhynoch psov na Aujeszkého chorobu, ktorou sa nakazili práve na spoločných poľovačkách na diviačiu zver.

Rezervoár ochorenia

Aujeszkého chorobu alebo inak. pseudobesnotu, spôsobuje herpes vírus (SHV-1). Prirodzeným hostiteľom a rezervoárom vírusu sú sviňovité, teda aj diviačia zver. Ak sa z tejto skupiny zviera infikuje, stáva sa jeho nositeľom doživotne i keď má vytvorené protilátky. Nakazené zviera vylučuje vírus len v určitom životnom období kedy sa dostáva do tzv. viremickej fázy. Zvyčajne ide o oslabenie imunity z rôznych dôvodov (stres, pôrod, nevhodné chovateľské podmienky). Vtedy sa stáva nebezpečným aj pre ostatné zvieratá, ktoré môže nakaziť. Okrem vlastného druhu to môžu byť aj iné, napr. aj psovité a mačkovité.

Človek nie je vnímavý na toto ochorenie. U nakazeného iného druhu zvieraťa sa ochorenie prejaví takmer vždy klinicky manifestnou formou a končí sa úhynom. No v týchto prípadoch však musí ísť o prijatie dostatočne veľkej infekčnej dávky, zvyčajne spojenej s konzumáciou mäsa zvieraťa vo viremickej fáze alebo olízaním krvi, príp. výlučkov z telových otvorov takéhoto zvieraťa.

Pri domácich ošípaných patogenita vírusu závisí od veku zvieraťa. U dospelých má ochorenie zväčša mierny priebeh, často bez zjavných klinických príznakov a nikdy nie je pre ne smrteľné (s výnimkou najmladších prasiatok). Šírenie ochorenia a patogenita pri domácich ošípaných je pomerne dobre preštudovaná a domnievame sa, že u diviakov by mal byť priebeh ochorenia podobný. Pre potvrdenie tejto teórie by bolo však dobré vykonať rozsiahlejší monitoring v terénnych podmienkach príp. biologický pokus. Výsledky vyšetrovaní ulovených diviakov za viac ako 15 rokov vykonaných na Štátnom veterinárnom ústave vo Zvolene totiž naznačujú, že u diviakov priebeh a najmä šírenie ochorenia je predsa v určitých parametroch rozdielne, čo zrejme spôsobujú odlišné životné podmienky a iné etologické prejavy v prirodzenom prostredí.

Najhorší čas

U domácich ošípaných dochádza k vylučovaniu vírusu v priebehu celého roku. Naproti tomu u diviačej zveri sa podarilo zachytiť vylučovanie vírusu len v zimnom období v mesiacoch október až február (najčastejšie v decembri). Vzorky, ktoré boli vyšetrované na Aujeszkého chorobu pochádzali z diviakov primárne vyšetrovaných na klasický mor ošípaných a boli dodávané priebežne počas celého roka.

Analýzou ročného obdobia, v ktorom bolo zistené vylučovanie vírusu, sa nám núka niekoľko zmien v životných podmienkach a správaní sa diviakov, ktoré by mohli vplývať na šírenie ochorenia. Z najzávažnejších zmien, ktorá pravdepodobne zohráva primárnu príčinu vylučovania a šírenia vírusu je, že v tomto období sa odohráva párenie diviakov s intenzívnym kontaktom aj mimo rodinných zväzkov. Diviaky v tomto období oveľa častejšie využívajú pre ne typický spôsob dorozumievania sa prostredníctvom tzv. nosonasalneho a nosoanálneho kontaktu, čo by vysvetľovalo aj pomerne vysoké percento infikovania diviačat. Tie sa síce nezúčastňujú na pohlavnom akte (ten sa považoval za hlavnú cestu prenosu), ale sa infikujú aj „kontrolou" intenzívneho značkovania teritória kancov a rujných diviačie slinnými a močovými značkami.

Ďalšia zmena, ktorá môže mať vplyv na vylučovanie vírusu sú spoločné poľovačky, vyvolávajúce stres u diviakov a nútený presun v rámci viacerých domovských okrskov. Intenzívnejšie kontakty v tomto období sú aj z dôvodov sústreďovania sa diviakov z polí na menšie plochy poskytujúce kryt v mimovegetačnom období. To vyvoláva u diviakov, chrániacich si svoj domovský okrsok, stabilný tzv. sociálny stres.

Rýchly priebeh u psov

Aj keď sa zdá, že ochorenie nemá žiadny vplyv na diviaky, pre poľovné psy je veľmi nebezpečné. K najpravdepodobnejšej možnej infekcii psov od diviakov môže dôjsť v období, keď sa najčastejšie používajú na spoločné poľovačky. Každoročne sa to aj stáva, len škoda, že psy uhynuté za príznakov tohto ochorenia sa zriedka dostávajú na laboratórne vyšetrenie, preto laboratórne potvrdených prípadov je menej. Pretože klinické príznaky ochorenia sú však typické a manifestné, určiť diagnózu je pomerne ľahké. Pri správnom stanovení diagnózy pomáhajú aj anamnestické údaje, kde sa vždy uvádza kontakt s diviakom alebo konzumácia surového diviačieho príp. bravčového mäsa.

Inkubačné štádium u psov trvá od 2 do 10 dní. Za ten čas si chovateľ zvyčajne na psíkovi ani nevšimne žiadne príznaky. Prvým klinickým prejavom je nápadne časté olizovanie, čo prechádza do pocitu svrbenia, ktorého intenzita sa stupňuje. Svrbenie u psov sa lokalizuje zvyčajne na hlavu a na okolie papule. Škriabanie je také intenzívne, že na miestach svrbenia sa vytvárajú otvorené rany. Nastupuje obrna jazykového a hltanového svalstva, neskôr zášklby svalstva na hlave a krku. Zvieratá hynú do 12 hodín od prejavenia sa klinických príznakov, výnimočne do dvoch dní.

Situácia na Slovensku

Od r. 2007 je SR Rozhodnutím Komisie 2007/603/ ES uznané ako krajina bez výskytu Aujeszkého choroby u domácich ošípaných. U diviakov však pretrváva genotyp vírusu, ktorý v domácich chovoch ošípaných nikdy nekoloval.

V poľovníckej sezóne 2010/2011 bol v SR laboratórne potvrdený vírus u 13 diviakov. Prvý prípad bol zaznamenaný 15. 10. 2010 a posledný 23. 2. 2011. Laboratórne boli potvrdené aj 3 prípady výskytu u psov (z jednej poľovačky v okrese Veľký Krtíš). U jedného psa (okres Košice okolie) bola diagnóza stanovená na základe klinických príznakov. U diviaka, s ktorým prišiel tento pes do kontaktu, bol vírus potvrdený laboratórne. Všetky psy ochoreli v mesiaci december.

V sezóne 2011/2012 bolo laboratórne potvrdených 10 diviakov vo viremickej fáze (prvý prípad 19.11.2011 posledný 21.1.2012) a vírus bol potvrdený i u jedného uhynutého psa (november, Krupina). Podľa klinických príznakov a priebehu bolo ochorenie potvrdené u ôsmich psov infikovaných na spoločnej poľovačke (november, Malacky) a jedného na poľovačke v Pliešovciach (začiatok januára 2012). Na základe sérologického vyšetrenia sa zistilo, že približne štvrtina vyšetrovaných diviakov prišla do kontaktu s vírusom a je teda potencionálnym vylučovateľom. So stúpajúcim vekom stúpa aj sérologická prevalencia v tejto vekovej kategórie. Naproti tomu podľa vekových kategórii sa vírus podarilo zachytiť najčastejšie u diviačat (56 % všetkých pozitívnych prípadov) lanštiakov (34 %) a najmenej u dospelých diviakov (10 %). So stúpajúcou počtom diviačej zveri stúpa, pochopiteľne, aj možnosť väčšieho počtu infikovaných jedincov.

PREVENCIA

Keďže momentálne na trhu nie je žiadna vakcína proti ACH vhodná pre mäsožravce, jedinou ochranou našich štvornohých pomocníkov sú poznatky o možností šírenia ochorenia a minimalizácia situácií, počas ktorých môže dôjsť k infikovaniu psa. Preto najmä v čase vylučovania vírusu diviakmi, čo je obdobie spoločných poľovačiek, je dôležité neškodne odstraňovať vývrhy z diviakov, nenechávať pobiehať psy na výradisku a zabrániť ich kontaktu s ulovenými diviakmi. V tomto období nie je vhodné používať na výcvik psov ratice a kože z ulovených diviakov, prípadne zakladať stopy pofarbené krvou z takýchto zvierat. Zabránenie olizovania krvi, telových otvorov a požierania vývrhov by malo byť samozrejmosťou. A aby spoločné poľovačky na diviaky bez psíkov sa nakoniec nestali skutočnosťou, neostáva nám dúfať, že už v blízkej budúcnosti bude k dispozícii aj účinná očkovacia látka.