Slovenská poľovnícka komora - polovnictvo.sk

Na pohľad je KMO rovnaké vírusové ochorenie ako AMO, laici ho rozlišujú len podľa názvu odkiaľ pochádza. Nie je to však tak. Tieto dve ochorenia majú veľa odlišností a to predovšetkým dlhodobé pôsobenie na ošípané, diviačiu zver a okolité prostredie.AKý je teda rozdieli v šírení medzi vírusom KMO a AMO, ktoré Slovensko ohrozuje z troch strán...?

Prílohy:

2 - E. Olsevskis_ ASF_Epidemiology_rev KL_SK.pdf

[E. Olsevskis - Epidemiology_SK]

3499 kB

Informácie o Vtáčej chrípke
Vtáčia chrípka je infekčné ochorenie spôsobené vírusom z čeľade Orthomyxoviridae. Vyskytuje sa hlavne u moriek, kačiek, husí, kury domácej, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov, u predstaviteľov nadradu Bežce ( pštrosy, emu ). Ochorenie sa môže preniesť aj na iné cicavce, hlavne ošípané.

Čo spôsobuje vtáčiu chrípku?
Pôvodca chrípky vtákov je vírus patriaci do čeľade Orthomyxoviridae, rodu Influenzavirus A. Na základe prítomnosti povrchových antigénov, ako je hemaglutinín (H) a neuraminidáza (N) sa tieto vírusy delia na podtypy, pričom existuje 16 známych typov proteínu H a 9 typov proteínu N. Tieto subtypy sa v prírode vyskytujú v rôznych kombináciách, vznikajú nové vírusy. 

Informácie o besnote
Besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat (cicavcov) prenosné aj na človeka. Postihuje pritom predovšetkým centrálny nervový systém v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy. Ochorenie sa zvyčajne končí smrťou. 

Prenos ochorenia
Pôvodcom ochorenia je vírus, ktorý má afinitu k nervovým bunkám, a ktorý je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Vírus, ktorý sa dostane do organizmu sa šíri z miesta infekcie do centrálnej nervovej sústavy, tu sa množí a vyvoláva zápal mozgu. Vírus sa do organizmu dostáva pohryzením besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa. Vnímavosť na besnotu je u jednotlivých druhov zvierat rôzna, v prírodných podmienkach sú prameňom nákazy predovšetkým mäsožravce a netopiere. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy cicavcov, teda aj psy a mačky a taktiež aj človeka.

Nákazová situácia
Od januára 2013 do júna 2013 bolo v Slovenskej republike po období 6 rokov bez výskytu besnoty v blízkosti hraníc s Poľskom potvrdených 7 nových prípadov besnoty. V januári 2015 potvrdený v blízkosti hraníc s Poľskom ďalší prípad besnoty u uhynutej líšky.

Besnota psov a mačiek
Je dôležité uviesť ako sa besnota u našich psov a mačiek prejavuje. U psov prebieha zväčša v dvoch formách - a to zúrivej alebo tichej. Zúrivá forma má 3 štádiá. V začiatočnej fáze, ktorá trvá 1-3 dni sa pes stáva apatický, neposlušný, schováva sa na tmavé miesta, neochotne plní rozkazy chovateľa alebo na ne vôbec nereaguje, prestáva rozlišovať známych ľudí od neznámych a podráždene reaguje na vonkajšie podnety. Psík je často nepokojný, líha si alebo vstáva, lapá akoby po vzduchu. Niekedy možno pozorovať aj svrbenie pohryzeného miesta. Jedným z typických príznakov je zvrátená chuť- zviera požiera rôzne predmety ako napr. drevo, zem, kamene, sklo a.i. V dôsledku ochrnutia hltana zviera nemôže prijímať potravu a piť vodu a začne slintať. V druhej fáze sa však prejavujú príznaky ochorenia výraznejšie. Zvieratá majú záchvaty zúrivosti, často si hryzú niektorú časť tela a usilujú sa utiecť. Ak sa im to podarí, utekajú bezcieľne na veľké vzdialenosti. Tie zvieratá, ktoré sú v uzatvorenom priestore alebo v klietkach narážajú do stien, vylamujú si zuby, porania si papuľu. Je možné pozorovať nápadné slinenie, jazyk vyčnieva z papule. V poslednom štádiu už ochrnú ďalšie svalové skupiny, zvieratá nevydávajú žiadny hlas a po poklese telesnej teploty pes uhynie. U tichej formy, ktorá sa vyskytuje asi v 10-20 % prípadov možno pozorovať len príznaky zo začiatočného štádia zúrivej. U mačiek sa prevažne vyskytuje tiež forma zúrivá. Mačka vytrvale mňaučí, chrapčí, vrhá sa na ľudí a iné zvieratá, hryzie a škriabe, pričom zubami a pazúrmi spôsobuje hlboké poranenia. 

Očkovanie spoločenských zvierat
Základnou podmienkou pri eradikácii besnoty u domácich zvierat je evidencia a identifikácia psov ustanovená § 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, podľa ktorého psy musia byť identifikované a evidované orgánmi miestnej samosprávy a § 19 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 39/2007 Z. z.“), podľa ktorého musia byť psy, mačky a fretky pri premiestňovaní nezameniteľne označené a ich identifikačné údaje vedené v centrálnom registri spoločenských zvierat. Počítačovú databázu pre centrálny register spoločenských zvierat prevádzkuje Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Označovať psy , mačky a fretky schváleným transpondérom môže len veterinárny lekár.

Vlastník alebo držiteľ zvieraťa vnímavého druhu mäsožravca (pes, mačka, fretka, kožušinové zvieratá), je povinný v súlade s § 17 zákona č. 39/2007 Z. z. na vlastné náklady zabezpečiť pri zvieratách starších ako 3 mesiace jeho vakcináciu a revakcináciu proti besnote podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej registrovanej vakcíny (1 x ročne, 1x za 2 roky resp. 1x za 3 roky). Očkovanie vykonávajú v súlade so zákonom o veterinárnej starostlivosti súkromní veterinárni lekári. V súčasnom období sú k dispozícii kvalitné očkovacie látky od rôznych výrobcov, ktoré garantujú ochranu očkovaného zvieraťa na obdobie minimálne 1 roku. 

Vlastník alebo držiteľ zvieraťa je zabezpečiť bez meškania veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka. !!!! 

Na základe § 17 ods. 2 a § 37 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti je každá fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená disponovať živými zvieratami povinná bez meškania hlásiť orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na chorobu a úhyn zvieraťa a umožniť jeho vyšetrenie 

Vakcinácia voľne žijúcich zvierat
Od roku 1994 sa v SR úspešne realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote. V auguste 2006 bol v Slovenskej Republike potvrdený prípad besnoty u líšky. Od augusta 2006 do 8.1.2013 nebol na území Slovenskej Republiky potvrdený žiadny prípad besnoty. Od januára 2013 bolo v Slovenskej republike po období 6 rokov bez výskytu besnoty v blízkosti hraníc s Poľskom potvrdených 8 nových prípadov besnoty. Vzhľadom na nákazovú situáciu v súvislosti s výskytom besnoty v susedných krajinách (Poľsko, Ukrajina) bude na území Slovenskej Republiky pokračovať orálna vakcinácia líšok. Nakoľko Česká republika a Rakúsko sú vyhlásené za krajiny bez výskytu besnoty a v Maďarsku je priaznivá situácia vo výskyte besnoty, vakcinačné územie Slovenskej republiky tvoria okresy: Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Dolný Kubín, Tvrdošín, Námestovo, Liptovský Mikuláš, Poprad, Kežmarok, Levoča, Prešov, Sabinov, Bardejov, Vranov nad Topľou, Svidník, Stropkov, Humenné, Medzilaborce, Snina, Stará Ľubovňa, Košice, Košice – okolie, Michalovce, Sobrance, Rožňava, Spišská Nová Ves, Gelnica, Trebišov. 

zdroj: Štátna veterinárna a potravinová správa SR

Klasický mor ošípaných (KMO) je vysokokontagiózne vírusové ochorenie, ktoré sa obmedzuje len na jeden druh zvierat. Postihuje ošípané a diviaky, ktoré sú prirodzeným hostiteľom vírusu. Môže prebiehať skryte, kedy ošípané vylučujú vírus močom, trusom a slizničnými sekrétmi. Rovnako je možný aj prenos z matky na plod, kedy sa rodia už infikované ciciaky. Tieto väčšinou uhynú krátko po pôrode. V opačnom prípade predstavujú nebezpečný zdroj vírusu.

Klasický mor ošípaných nie je ochorenie prenosné na ľudí, ale rýchlosťou šírenia predstavuje ekonomicky závažnú infekciu, ktorá sa nelieči a choré a podozrivé zvieratá v ohnisku prípadne aj mimo neho musia byť usmrtené. Šíri sa rôznymi cestami prenosu a predstavuje riziko tiež pre ošípané či diviaky vzdialené od ohniska nákazy, t.j. chovu, v ktorom bola choroba primárne diagnostikovaná. Je preto dôležité dodržiavať všetky nariadené opatrenia až do prehlásenia nákazy za zdolanú.

Šírenie vírusu
V chove sa infekcia šíri priamym kontaktom zvierat, ale aj nepriamo, kontaminovanými nástrojmi, pomôckami, odevmi a krmivom. Zdrojom infekcie môže byť aj čerstvý moč, trus, sekréty a výlučky infikovaných zvierat. Vírus sa tiež môže prenášať prostredníctvom infikovaného mäsa a mäsových výrobkov, kuchynských odpadov, splaškových vôd, ktoré neboli predtým dostatočne tepelne opracované. Mechanicky môže byť uskutočnený prenos prostredníctvom zvierat, vtákov, hmyzu a tiež človekom.

Klinický a patologický nález
Variabilita klinických príznakov klasického moru ošípaných je veľmi vysoká. Akútnu formu najčastejšie sprevádzajú depresia, vysoká horúčka, nechutenstvo, hnačka, kŕče, zápal a výtok očí, poruchy pohybu a kožné podliatiny. U chronickej formy sa klinické príznaky prejavujú oneskorene a nie tak výrazne ako je to pri forme akútnej. 
Aj patologický nález môže viesť k podozreniu na toto ochorenie. Klasické patologické príznaky ochorenia sú kožné podliatiny a krvácaniny na vnútorných orgánoch, a tiež na koži a v podkoží. Na sliznici čriev možno pozorovať ulcerácie a nekrózy. Pri potratoch je to edém podkožia a deformácie hlavy a končatín.Variabilita klinických príznakov klasického moru ošípaných je veľmi vysoká. Akútnu formu najčastejšie sprevádzajú depresia, vysoká horúčka, nechutenstvo, hnačka, kŕče, zápal a výtok očí, poruchy pohybu a kožné podliatiny. U chronickej formy sa klinické príznaky prejavujú oneskorene a nie tak výrazne ako je to pri forme akútnej. 

Opatrenia
Pri výskyte a potvrdení tohto ochorenia je dôležité dodržiavať všetky ochranné opatrenia nariadené príslušným zodpovedným úradom, ako v ohnisku, tak aj v pásme ochrannom (priemer 3 km) a pásme dohľadu (priemer 10 km). Ako prevencia pred zavlečením vírusu KMO do chovu domácich ošípaných je nutné:

Nakupovať ošípané zo zdravých chovov, ktoré musí sprevádzať platná dokumentácia 

• Presun a preprava zvierat je možná len s platným sprievodným dokladom a potvrdením o klinickom stave zvierat
• Akýkoľvek predaj ošípaných vykonávať mimo areálu chovu
• Prepravovať ošípané len dopravnými prostriedkom, ktorý bol vyčistený, dezinfikovaný a upravený tak, aby sa zamedzilo vypadávaniu alebo vytekaniu výkalov, moču, steliva, a ktorý je zabezpečený proti nepriazni počasia
• Skrmovať kuchynské odpady je zakázané
• Na prípravu krmiva a na napájanie používať len zdravotne nezavädnú pitnú vodu
• Chovať ošípané vo vhodných ustajňovacích priestoroch, zabezpečiť im starostlivosť zodpovedajúcu ich fyziologickým potrebám
• Zamedziť prístupu cudzích osôb a voľne žijúcich zvierat do chovu
• Pred vstupom do objektov pre ošípané umiestniť dezinfekčné rohože a udržiavať ich v aktívnom stave ( s chlórovým vápnom) tak, aby ich osoba pri vstupe do objektu nemohla obísť
• Chovatelia a ošetrovatelia ošípaných musia používať v práci v ustajňovacích objektoch pracovné odevy a obuv, ktoré po skončení prác musia zostať na pracovisku. Toto ustanovenie platí aj pre osoby vykonávajúce servisnú, dodávateľskú, kontrolnú a inú činnosť v chove
• Chovateľ ošípaných je povinný sledovať zdravotný stav a pri podozrení neodkladne ohlásiť ochorenie poverenému veterinárnemu lekárovi
• Nedovoliť prinášať do objektu pre ošípané potraviny a kuchynské zvyšky a hlavne vyrobené z mäsa diviakov

Situácia s KMO u diviačej zveri v roku 2014

Situácia s KMO u diviačej zveri v roku 2008

Situácia s KMO u diviačej zveri v roku 2006

 

Situácia s KMO u diviačej zveri v roku 2005

Situácia s KMO u diviačej zveri v roku 2004

Situácia s KMO u diviačej zveri v roku 2003

Situácia s KMO u diviačej zveri v roku 2002

Situácia s KMO u diviačej zveri v roku 2001

zdroj: Štátna veterinárna a potravinová správa SR

Vysokopatogénna aviárna influenza (HPAI) subtypu H5N8 na Slovensku bola ku dňu 01.02.2017 u voľne žijúceho vtáctva pozitívne potvrdená už 35 prípadoch (rozpis v prílohe). Takmer v polovici týchto prípadov šlo o hromadný úhyn vodného vtáctva vo vymedzenej lokalite. Na viacerých miestach dochádza k úhynom opakovane aj po vykonanej asanácii (najmä oblasť Žitného ostrova a priľahlých okresov).

Oblasti v okolí miesta nálezu pozitívneho vtáctva o polomere minimálne 3 km boli vyhlásené za monitorovacie oblasti. V okrese Komárno bola za monitorovaciu oblasť s enzootickým výskytom nákazy vyhlásená plošne celá časť okresu západne od Váhu. Labute z tejto oblasti ďalej neodlietajú a zdržiavajú sa počas dňa aj v noci v týchto lokalitách, čím sa nákaza v ich populácii neustále šíri.

Dotknutým obciam, chovateľom vtáctva a užívateľom poľovných revírov boli nariadené veterinárne opatrenia na zamedzenie ďalšieho šírenia nákazy. Opatrenia sa týkajú najmä zvýšenej biologickej ochrany pred zavlečením nákazy do chovov hydiny a iného vtáctva v zajatí.

Zdroj: Štátna veterinárna a potravinová správa SR

Prílohy:

1.2.2017_vtacia_chripka.pdf

[vtacia_chripka_1.2.2017]

216 kB

Potvrdený ďalší výskyt aviárnej influenzy subtypu H5 u voľne žijúcich vtákov vo dvoch ďalších lokalitách na Slovensku - aktuálna situácia

Dňa 11.1.2017 boli laboratórne potvrdené ďalšie dve prípady aviárnej influenzy subtypu H5 u voľne žijúcich vtákov v Slovenskej republike.

Prílohy:

vyskytH5_SK.png

[vyskytH5_SK_11/1/2017]

814 kB

Na podnet Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky Vás chceme informovať o výskyte vysokopatogénnej aviárnej influenzy subtypu H5N8 v členských štátoch EÚ.

Výskyt bol oficiálne potvrdený u voľne žijúceho vtáctva v siedmich štátoch, konkrétne v Nemecku Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Rakúsku, Švajčiarsku a Holandsku. Vo väčšine prípadov došlo k hromadnému úhynu vtáctva (nálezy desiatok až stoviek uhynutých vtákov). Nájdené boli vždy v blízkosti vodných plôch, pri ktorých sa vtáctvo najčastejšie zdržiava a hniezdi.

V chove hydiny je do dnešného dňa známy jeden prípad v chove moriek na juhovýchode Maďarska (obec Békés), kde bol zaznamenaný náhly úhyn zvierat (14 %) a pokles v príjme vody takmer o 75 %. Okamžite boli nariadené veterinárne opatrenia a okamžite prevedený stamping out, kde bol pozitívny výsledok potvrdený už na druhý deň (3.11.2016) Následne boli vyhlásené restrikčné zóny – ochranné pásmo (3 km) a pásmo dohľadu (10 km).

Bez štvornohých pomocníkov?

Otázku z titulku si kladie čoraz viac chovateľov našich najobetavejších pomocníkov na spoločnej poľovačke na diviačiu zver - chovateľov duričov. Každoročne počuť o psíkoch, ktoré doslova nasadzujú život pri vytláčaní diviačej zveri z húštin. Neraz sa tento nerovný boj končí pre psíka tragicky. Nie je to však jediné a už nezvratné nebezpečenstvo, ktoré na spoločnej poľovačke hrozí nášmu psíkovi. V poslednom období čoraz častejšie počuť aj o úhynoch psov na Aujeszkého chorobu, ktorou sa nakazili práve na spoločných poľovačkách na diviačiu zver.

Prílohy:

Informacie ohla~.pdf

[scan, format PDF]

1694 kB