Kancelária SPK, Štefánikova 10, Bratislava, tel. č.:  02/57 20 33 11

NEBIHTlačová správa 23.4.2018, NÉBIH - Národný úrad pre bezpečnosť potravinového reťazca

Dňa 21. apríla preukázali prítomnosť AMO v Maďarsku. Infikovaný kadáver doviezli do laboratória zo Župy Heves, odborníci neodkladne urobili opatrenia vyšetrili vzorky z tohto kadávera. Choroba nie je nebezpečná pre človeka. Výrobky z bravčového mäsa je naďalej možné konzumovať, avšak AMO môže spôsobiť veľké národnohospodárske škody. Z tohto dôvodu je veľmi dôležitý prístup chovateľov ošípaných, aby sa nenakazili hospodárske chovy.

P1240110V piatok 20. apríla 2018 sa na námestí vo Zvolene uskutočnili Lesnícke dni. Už dvanásty ročník podujatia prilákal množstvo návštevníkov, ktorí mohli nahliadnuť na široké spektrum činností a procesov v spojitosti s lesným hospodárstvom a rozmanitosťou biodiverzity lesa.
Podujatie sa uskutočňuje pravidelne v mesiaci apríl a nadväzuje na sériu podujatí lesníckych dní, ktoré sa uskutočňujú v rôznych ďalších mestách na Slovensku. Do podujatia sú zapojené viaceré štátne a neštátne lesnícke subjekty a partneri. Medzi partnerov podujatia patrí už niekoľko rokov Slovenská poľovnícka komora, ktorá sa spolu s pomocou partnera - Múzeum Sv. Anton zapojila do prezentácie lesnej pedagogiky prostredníctvom viacerých aktivít.

Boli to napríklad ukážky preparátov vtákov a živočíchov, nechýbali ani artefakty z poľovníckeho života či pútavé trofeje. Nevynechali sme ani imitovanie zvukových prejavov vtákov a cicavcov, poznávačky stôp zveri a trusu, no a niektorí sa mohli stať aj kráľom či kráľovnou poľovníkov. Zastúpenie na samostatnom stánku mal aj Klub slovenských poľovníčok pri SPK.

amo uhynPotvrdilo sa to, čo sa o Maďarsku šepkalo už dlhšie obdobie! Dňa 21. apríla oznámili poľovníci uhynutého diviaka v oblasti Heves v obci Gyöngyös Gyöngyöshalász, čo je len približne 45 km od hraníc so Slovenskom. Vírus afrického moru ošípaných bol identifikovaný a oficiálne potvrdený laboratóriom Národného úradu pre bezpečnosť potravín (Nébih). Vyšetrenia ešte prebiehajú, orgány však už prijali potrebné opatrenia. Okrem iného boli určené tzv. nárazníkové zóny a infikovaná zóna. V oblasti bude zakázaný individuálny lov diviakov, ale taktiež aj možnosť lovu na spoločnej poľovačke.

O ďalších nových zverejnených správach budeme okamžite informovať.

DSC 5081

OPK Ilava v spolupráci s SPK Bratislava pripravili pre širokú verejnosť reprezentačný stánok spolu so sprievodnými aktivitami.

Prezentované trofeje, kynologické ukážky, umelecké práce s lesnou tematikou, či vzdelávacie činnosti v podaní samotných členov z okresu Ilava si mohla široká verejnosť pozrieť na veľtruhu Zahradkár, Poľovník, Včelár ktorý sa konal v dňoch 11. – 15. 04.2018 v EXPO CENTER Trenčín.
Pre spestrenie programu bol prizvaní aj poľovník Jozef Hlásnik z okresu Levice, ktorý priblížil verejnosti zvuky lesnej zveri prostredníctom hlasových imitácii. Prezentovanie poľovníckych organizácii a poľovníkov sprevádzali aj tóny poľovníckych trubačov, ktorí predviedli aj rôzne ukážky z poľovníckej hudby.

Článok spracoval: Mgr. Monika Janíková 20.04.2018 Ilava

 

Ministerstvo zivotnehoprostredia SRTlačová správa ministerstva životného prostredia SR

Stabilizovať populáciu hlucháňa hôrneho vo voľnej prírode na území Slovenska, zastaviť klesajúci trend stavu tohto druhu, a tým prispieť aj k zachovaniu populácie hlucháňa v stredoeurópskom regióne. To je strategickým cieľom Programu záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018 až 2022 z dielne envirorezortu, ktorý je už oddnes v platnosti. Po žltáčikovi zanoväťovom, korytnačke močiarnej, jasoňovi červenookom a sokolovi červenonohom je piatym kriticky ohrozeným živočíchom, pre ktorého zelený rezort schválil program záchrany.

Prílohy:
Stiahnúť tento súbor (program_zachrany_hluchana_horneho.pdf)program_zachrany_hluchana_horneho.pdf[Program záchrany hlucháňa hôrneho, 2018]4345 kB

DSC09350Obvodná poľovnícka komora Piešťany v dňoch 14.-15. apríla 2018 usporiadala v priestoroch hotela Piešťany chovateľskú prehliadku trofejí zveri ulovenej v poľovníckej sezóne 2017/2018.

V okres Piešťany sme ulovili nasledovné množstvo raticovej zveri: jeleňov 66 ks, srncov 143 ks, muflónov 47 ks, danielov 28 ks, diviakov 9 ks. Napriek tomu, že chovateľská prehliadka sa konala v menších priestoroch hotela, aj tak ju navštívilo veľa poľovníkov s rodinnými príslušníkmi.

Slovenská poľovnícka komora podporuje iniciatívu Slovenskej lesníckej komory objektívne informovať laickú i odbornú verejnosť o stave a vývoji lesov na Slovensku. Lesníctvo ako dlhodobý proces vykonávania súboru činností zameraných na trvalo udržateľné využívanie obnoviteľných prírodných zdrojov a zabezpečovanie ekosystémových služieb obyvateľstvu disponuje historicky preukázateľnými pozitívnymi výsledkami ako aj škodlivými dôsledkami zasahovania laických aktivistov do jeho podstaty.  Súčasné lesné hospodárstvo, poľovníctvo a ochrana prírody a krajiny sú profesionálnymi odbormi, ktorých úkony a činnosti sú cieľavedomé, navzájom prepojené, podložené vedeckým výskumom, praxou a dlhoročnými meraniami. Preto sa Slovenská poľovnícka komora pripája k šíreniu relevantných odborných informácií z dôveryhodných zdrojov, najmä z databáz špecializovaných lesníckych inštitúcii a všeobecne uznávaných lesníckych autorít. 

 

 

logo SPK far6.4.2018
Tlačová správa

Prezídium Slovenskej poľovníckej komory

vyjadruje

hlboké znepokojenie nad prípadmi nájdených uhynutých dravcov a šeliem, medializovaných uplynulý týždeň v slovenských mainstreamových médiách.

Podozrenia z otráv považuje za mimoriadne nebezpečné nielen pre prirodzených predátorov ale aj pre ostatné druhy voľne žijúcej zveri, pre poľovne upotrebiteľné psy používané pri ochrane mláďat malej zveri pri poľnohospodárskych prácach, sokoliarskych dravcov a v neposlednom rade pre ľudí, pre ktorých je použitý jed rovnako toxický.

Prezídium Slovenskej poľovníckej komory

vyzýva

svojich členov, členov poľovníckej stráže, odbornú i laickú verejnosť aby pomohli pri vyhľadávaní a identifikácií potencionálnych páchateľov bezprecedentnej manipulácie s jedmi vo voľnej prírode a neodkladne kontaktovali orgány polície, Štátnu ochranu prírody http://www.sopsr.sk  alebo kanceláriu SPK www.polovnickakomora.sk.

SPK zorganizovalo tlačovú konferenciu k otráveným dravcom: 
http://www.pluska.sk/polovnictvo-rybarstvo/polovnictvo/aktuality/aktuality/april/uhynute-dravce-vyjadrenia-z-tlacovej-konferencie.html

Prílohy:
Stiahnúť tento súbor (stanovisko_otrava dravcov.pdf)stanovisko_otrava dravcov.pdf[Tlačová správa P SPK - otrava dravcov, 6.4.2018]438 kB

Dátum Disciplíny Rozsah         Miesto
12.05.2018 Poľovnícka kombinácia             800 SA Hubert, Trnovec nad Váhom
02.06.2018 MS v streľbe z histor.loveckých palných zbraní KHSP SPZ Senica-Čáčov
16.06.2018 Batéria 100 Trnava-Štrky
19.08.2018 10 boj 1000 Sielnica
08.09.2018 Malokalibrovkový štvorboj 800 Sielnica
09.09.2018 Guľový štvorboj 200 Sielnica
09.09.2018 Oblúkové strelište 80 Sielnica
29.09.2018 Compak sporting 100 SA Hubert, Trnovec nad Váhom
30.09.2018 Medzinárodná poľ.kombinácia SPK-ČMMJ 800 SA Hubert, Trnovec nad Váhom
       

 

Slovenskí vábiči jeleňov majú veľmi dobré meno a sú najúspešnejší v rámci Európy. Slovensko je najúspešnejšou krajinou v počte získaných medailí v doterajších 19 ročníkov ME vo vábení jeleňov, kde získalo 18 medailí! Medzi najúspešnejších našich vábičov jeleňov, ktorí nás preslávili v zahraničí paria, Vladimír Kaderka, Robert Štancel, Karol Stodolica, Jaroslav Dedič, Peter Plánovský st., či aktuálny majster Európy Jaroslav Mlynárik. Slovensko je zakladateľskou krajinou organizovania ME vo vábení jeleňov a organizovali sme ME vo vábení jeleňov v roku 2001 a 2007 vo Svätom Antone.

V piatok 6. apríla 2018 sa uskutočnilo uvedenie knihy a DVD „ROK NA LOVE – LOVECKÁ LUKOSTREĽBA“. V nasledujúcom článku Vám prinášame príhovor pána Mgr. Art. Štefana Jakubíka - predsedu slovenského klubu loveckej lukostreľby - Slovakbowhunting a fotogalériu zo slávnostného uvedenia publikácie a DVD.

Vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

dovoľte mi malú parafrázu slávnej vety astronauta Neil Armstronga: “Tento projekt vytvorenia knihy a filmu je len malý krok pre slovenské poľovníctvo, ale obrovský skok pre slovenskú poľovnícku lukostreľbu”.

Tlačová správa
Bratislava, 6. apríl 2018 – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR štartuje 37. kampaň orálnej vakcinácie líšok proti besnote. Leteckou formou ju bude realizovať Štátna veterinárna a potravinová správa SR v čase od pondelka 9. apríla do nedele 22. apríla 2018.

Prílohy:
Stiahnúť tento súbor (vakcinácia líšok-mapka.jpg)vakcinácia líšok-mapka.jpg[Vakcinované územie]62 kB
Stiahnúť tento súbor (2018-04-06-MPRV-Vakcinacia_lisok_proti_besnote.pdf)2018-04-06-MPRV-Vakcinacia_lisok_proti_besnote.pdf[Tlačová správa MPRV SR o vakcinácii líšok]458 kB

Dňa 04.04.2018 sa na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len MPRV SR) uskutočnilo stretnutie zástupcov Štátnej veterinárnej potravinovej správy SR (ŠVPS SR), Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Slovenskej poľovníckej komory (SPK) a Zväzu chovateľov ošípaných (ZCHO). Poslední menovaní vyvolali stretnutie za účelom získania informácií o plnení nariadení Národného kontrolného programu pre AMO, hlavne čo sa týka plnenia plánov chovu a lovu diviačej zveri, ale i iných otázok na ďalšie smerovanie chovu ošípaných na Slovensku, pri možnosti prepuknutia nákazy AMO na našom území.

Prílohy:
Stiahnúť tento súbor (navrh_rieseni_AMO.pdf)navrh_rieseni_AMO.pdf[SPK - Návrh riešení pre AMO]2035 kB
Stiahnúť tento súbor (tlac.sprava_4.4.2018.pdf)tlac.sprava_4.4.2018.pdf[Pracovné stretnutie k AMO, 4.4.2018]432 kB

Slovenská poľovnícka komora, Obvodná poľovnícka komora v Leviciach v spolupráci si s OkO Levice, Lesmi SR, š. p. OZ Levice a mestom Levice Vás srdečne pozývajú na 

22. ročník Levických poľovníckych dní, ktoré sa uskutočnia
27. - 29.4.2018 na zimnom štadióne v Leviciach

Okrem chovateľskej prehliadky trofejí za predchádzajúcu sezónu, odborného semináru zamerného na aktuálne problémy slovenského poľovníctva, súťaží a hier pre deti, ale taktiež aj vyhodnotenia medzinárodného filmového festivalu sú pre návštevníkov pripravené sprievodné akcie.

Viac v programe, ktorý nájdete v prílohe.

Prílohy:
Stiahnúť tento súbor (LPD-2018-plagat.pdf)LPD-2018-plagat.pdf[Plagát - Levické poľovnícke dni 2018]8026 kB

Slovenský poľovnícky zväz - ústredie Bratislava v spolupráci s RgO SPZ Žiar nad Hronom, OPK Žiar nad Hronom a SOŠL B. Štiavnica Vás pozývajú na Celoslovenskú súťaž Krúžkov mladých priateľov poľovníctva o Putovný pohár prezidenta SPZ.
Podujatie sa uskutoční v dňoch 22-24.6.2018 v priestoroch SOŠL v Banskej Štiavnici.
Propozície súťaže spolu s prihláškou nájdete priložené v prílohe pod textom. Prílohy, ktoré budú použité k jednotlivým súťažným disciplínam zasielame emailom tak ako každý rok všetkým OkO, RgO SPZ a OPK, kde si ich môžete prevziať z prílohy alebo Vám ich radi zašleme na vyžiadanie prostredníctvom e-mailu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.(Ing. Veronika Vallová)

Vyplnenú a okresom potvrdenú prihlášku je potrebné zaslať najneskôr do termínu 8.6.2018. Ďakujeme za pochopenie.
Tešíme sa na stretnutie a príjemnú atmosféru!
 
 
Prílohy:
Stiahnúť tento súbor (prihláška_KMPP_2018.pdf)prihláška_KMPP_2018[prihláška]314 kB
Stiahnúť tento súbor (CK_KMPP_propozície_2018_schvalene.pdf)propozície_KMPP_2018[propozície]1126 kB

Tlačová správa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Na Slovensko sa vrátila vtáčia chrípka, agrorezort vyzýva chovateľov k zvýšenej opatrnosti

• Vtáčia chrípka po roku opäť na Slovensku
• Výskyt potvrdený u voľne žijúceho vtáctva
• Veterinári sú v teréne a realizujú opatrenia

Prílohy:
Stiahnúť tento súbor (2018-03-29-MPRV-Vtacia_chripka_opat_na_Sloven~.pdf)2018-03-29-MPRV-Vtacia_chripka_opat_na_Sloven~.pdf[Tlačová správa MPRV SR]475 kB

(24)    Desatoro pre les - 6
 

           6. Pre zabezpečenie ochrany prírodného dedičstva je nevyhnutné ponechať najmenej 5 % rozlohy Slovenska bez zásahov človeka.

 
     Prečo nie 2,76 %, alebo takých 5,66%, to by aspoň vyzeralo, že sa ideológ ochrany prírody, ktorý stanovil limit 5%, nad problémom aspoň čiastočne zamyslel aj po odbornej stránke a reálnej opodstatnenosti,.... aj keby to nemusela byť pravda,... aspoň by to tak vyzeralo.

     Návrhu 5% pritom chýba elementárne rácio, odborný background, ako aj, hoci len zdravý sedliacky rozum.

     Dnes máme v 5. stupni ochrany (teda v bezzásahovom režime) 86 047 ha pozemkov, čo je 1,75% rozlohy SR (Údaj ŠOP SR stav k 31.12.2017) . Bezzásahových území na lesných porastoch (t.j. lesoch) je 78 343 ha, čo je 4,03% z rozlohy lesov a teda 91% z rozlohy všetkých bezzásahových území SR.

     Ak navýšime výmeru bezzásahových území SR (4 903 500 ha) na 5% dostaneme 245 175 ha bezzásaových území. Pri použití dnešného pomeru lesov z celkovej výmery bezzásahových území  (min. 91%) dostaneme  rozlohu 223 109 ha bezzásahových území lesných porastov t.j. 11,48% z ich rozlohy.
 
     V nedávnej minulosti občianske združenie OZ Prales v rámci projektov identifikovalo na Slovensku 10 583 ha pralesov, resp. lesov, ktoré sa k definícií prales čo najviac približujú. Ide o lesy, ktoré by vzhľadom na ich stav mali byť schopné existovať plnohodnotne aj bez asistencie človeka. Všetky ostatné lesy, teda1 933 540 ha sú v rôznom štádiu a forme ľudského manažmentu, teda lesy, ktoré sú budované tak, aby s pomocou človeka plnili všetky ekologické aj ekonomické funkcie.
 
     Podľa zákona o ochrane prírody sa v 5. stupni ochrany* (bezzásahovom) vyhlasujú územia pôvodné, ľudskou činnosťou málo pozmenené – teda nie hocijaké. Pre zaujímavosť. Priemerná rozloha suchozemských bezzásahových území členských krajín EU nedosahuje ani 1,3% z ich výmery..... prečo asi?

     Čo z toho vyplýva: V rozpore s princípmi a filozofiou zákona o ochrane prírody, v rozpore s odbornosťou (vedeckosťou), ale aj zdravým rozumom ideme budovať destabilizačné ohniská generujúce len ďalšie problémy. Akoby sme ich už dnes nemali dosť.....? Dožijeme sa niekedy na Slovensku stavu, kedy sa ochrana prírody nebude riadiť zásadami manipulačnej demagogickej ideológie, ale začne používať racionálnu pragmatičnosť opretú o reálne základy a praktické skúsenosti?
 
* § 22 Prírodná rezervácia
(1) Lokalitu, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho významu, alebo biotopy druhov národného významu, môže vláda nariadením vyhlásiť za prírodnú rezerváciu.


 

 

(25)    Desatoro pre les - 7
 

           7. Regionálny rozvoj, ako aj rozvoj cestovného ruchu a športu možno realizovať aj v súlade s ochranou národných parkov.
 
     Každý rozumne uvažujúci človek s touto myšlienkou môže súhlasiť. Ba dokonca sa žiada povedať: „Nie môže, ale musí!“ Pokiaľ žijeme v právnom štáte, každý z nás je povinný dodržiavať platné zákony a vyhlášky, a pokiaľ ich porušuje, musí za to byť potrestaný. Platí to samozrejme aj pre ochranu národných parkov.
     Otázkou však je, čo prináša dodržiavanie obmedzení z titulu ochrany prírody obciam a aké sú očakávania ľudí v cestovnom ruchu. Treba si priznať, že ochrana prírody nie je zadarmo, a to ani na štátnych pozemkoch. Jedným z konkrétnych dopadov rozširovania bezzásahových území priamo na obce, je zníženie ich daňových príjmov z lesných pozemkov. Z území v 5. stupni ochrany, ktoré vlastníci samozrejme nechajú  vyhlásiť za lesy osobitého určenia, sa daň obciam neplatí. V niektorých prípadoch je pritom daň z pozemkov základným príjmom samosprávy. A bez financií sa rozvoj regiónov očakávať nedá. To, že by v najbližších rokoch nahradili výpadok daní príjmy z turistiky, nie je reálne.
     Samostatným problémom je územné plánovanie a obmedzenia, ktoré pre rozvoj obcí v národných parkoch vyplývajú zo zákona o ochrane prírody a krajiny.
     Napriek tomu, čo sme povedali na začiatku, sa v súčasnosti vyskytujú určité anomálie v ochrane prírody. Ochranári aj verejnosť veľmi citlivo sledujú obhospodarovanie lesov v národných parkoch. Táto ostražitosť sa však z neznámeho dôvodu vytráca pri veľkých developerských projektoch, ktoré nezvratne menia prírodu v tých istých lokalitách. Bude táto prax pretrvávať?  
    
     Vynárajú sa ale ďalšie otázky:
Budeme regulovať počet turistov napríklad vstupným do národných parkov tak, ako to už funguje napríklad v Slovenskom raji?
Alebo budeme národné parky veľkú časť roka uzatvárať a stanú sa priestorom iba pre vyvolených?


 

 

(26)    Desatoro pre les - 8
 

           8. Vo všetkých lesoch – aj mimo národných parkov – je potrebné hospodáriť šetrne, aby plnili aj iné úlohy, ako je produkcia dreva. Voľne žijúce zvieratá majú byť rešpektované ako prirodzená, vzácna a ochrany hodná súčasť prírody. 
 
     Hospodárenie v lesoch prechádzalo rôznymi vývojovými etapami. Pred viac ako 250 rokmi, kedy nebola známa ropa a drevo bolo hlavným energetickým zdrojom v hutách, sklárňach ale aj baniach, kedy drevo bolo hlavným stavebným materiálom, sa z lesov len bralo. Už vtedy vzniklo lesníctvo a lesníci, ktorí v prvom rade začali lesy obnovovať. Škoda, že z tých čias neexistujú ortofotomapy. Určite by bolo zaujímavé ich porovnanie s dneškom. Obnova lesov sa samozrejme prispôsobovala potrebám tých dôb a takzvaná „smrekománia“ bola len dôsledkom potreby veľkého množstva dreva za čo najkratší čas. Keď výmera lesov narastala (napr. v roku 1925 bola lesnatosť Slovenska 31,9%, dnes je 41,1%) a prišlo obdobie, kedy všetky lesy boli všetkých, zmenila sa filozofia obhospodarovania lesov a kvôli výkonovému využitiu na tú dobu moderných mechanizmov sa hlavným spôsobom obnovy lesa stali holoruby. Ale aj to sa pomerne rýchlo zmenilo a dnes je holorub okrem veľmi špecifických prípadov zakázaný. Začalo sa s environmentálne priaznivým prístupom ku lesom, presadzujú sa dreviny, ktoré sú na tom ktorom stanovišti doma. Obnova sa realizuje hlavne takým spôsobom, kde po dorúbaní dospelých stromov už na tej istej ploche rastie mladý les. Čiže nevznikajú holiny. No a tam, kde sa to dá, a kde je aj vôľa lesníkov, tam sú postupy obnovy naozaj najšetrnejšie – jednotlivým výberom dospelých stromov. I keď všade to naozaj nejde, všetky lesy na Slovensku sú obhospodarované čo najšetrnejšie. Aj spracovanie kalamity k tomu patrí!
     A čo sa týka ostatných funkcií lesov? Zákon o lesoch a tak isto certifikačné schémy v lesnom hospodárstve deklarujú, že lesy plnia aj iné funkcie ako len produkciu dreva. Čiže okrem produkčnej funkcie lesov je zadefinovaná aj funkcia lesov: protierózna, vodohospodárska, protilavínová, brehoochranná, protideflačná (proti erózii pôdy vetrom), vodoochranná, rekreačná, kúpeľno-liečebná, ochrana prírody, protiimisná, poľovná, výchovno-výskumná, ochrana genetických zdrojov. Väčšina hospodárskych lesov sú lesy polyfunkčné, čiže také, u ktorých sa popri funkcii produkcie dreva, primerane zohľadňujú aj ďalšie pridružené ekologické a sociálne funkcie. Iba 6,5 % lesov patrí na základe funkčnej typizácie do čisto produkčného typu.
     No a voľne žijúce zvieratá? Väčšinou sa ku nim ľudia správajú ako ku niečomu, čo si ochranu zaslúži. Ale ku poľovnej zveri, ktorá je už niekoľko storočí poľovne obhospodarovaná, tam je asi ťažké to nechať len na prírodu. Pri dnešných potravných možnostiach sme často svedkami toho, že sa napríklad diviaky pohybujú po mestských sídliskách, medvede chodia po kontajneroch v obciach... napriek tomu sa lesy na Slovensku stále považujú za lesy s vysokou mierou biodiverzity. Veď boli by inak hodné ochrany v tak mohutnom rozsahu (60% z ich výmery)?
     Ešte mi nedá vrátiť sa ku obhospodarovaniu lesov. Lesníci naozaj prešli rôznymi obdobiami, kedy sa prispôsobovali požiadavkám doby a nie je tomu inak ani dnes. Uviedol som to už vyššie, že dnes väčšinou obnova drevín je na prírodných procesoch a prispôsobuje sa to daným pôdnym, terénnym a klimatickým pomerom. Ak má niekto iné poznatky, dajte vedieť. Ak niekto nájde smrekovú monokultúru s vekom do dvadsať rokov na miestach, kde by nemala byť, nech ju nafotí, opíše miesto kde je vysadená a pošle na mailovú adresu tejto iniciatívy: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. , určite budeme hľadať dôvod, prečo vznikla a zistenia zverejníme.
     Tak čo, prijmete hodenú rukavicu?

 

 

(26)    Desatoro pre les - 9
 

           9. Prísna ochrana prírody sa má realizovať predovšetkým na štátnych pozemkoch – na súkromných pozemkoch na základe dohody s ich vlastníkmi.

 
     Určite? A nemalo by to byť tak, že prísna ochrana prírody sa má realizovať tam, kde je to potrebné? Celá táto diskusia je kvôli tomu, že ochrana prírody nemá žiadny systém. Nie je postavená na odbornosti, na kritériách, na prieskumoch. Preto obidve strany volajú po revízii sústavy chránených území. Nemôžeme k ochrane pristupovať tak, že vĺčikovi sa zapáči nejaký kúsok hospodárskeho lesa a vyhlási, že je to jedna z najvzácnejších lokalít div nie v Európe, začne podávať trestné oznámenia a urobí finančnú zbierku.
     Verejnosť to veľmi nechce počuť, ale ochrana prírody, či sa to niekomu páči alebo nie - je aj drahá. Aj preto tá snaha, aby sa prísna ochrana prírody vykonávala hlavne na štátnych pozemkoch, lebo podľa nášho zákona štátne organizácie nemajú nárok na náhradu za ujmu a ani ju nikto nevyčísľuje. A čo oko nevidí, to srdce nebolí? Ale aj táto ochrana prírody stojí Slovensko nemalé finančné prostriedky.
     So súkromnými vlastníkmi je to ťažšie. Tí majú právo na kompenzáciu a dožadujú sa jej. Dožadujú sa toho, aby bola spravodlivá, dožadujú sa toho, aby bolo jednoduché ju získať. Chcú, aby sa s nimi jednalo ako s partnerom. A toto je ich odkaz po skúsenostiach s vyhlasovaním Karpatských bukových pralesov: „Priatelia, ďalšie stovky spoluvlastníkov súkromnej pôdy v Poloninách povedalo na valnom zhromaždení svoje jasné NIE. NIE súčasnej ochrane prírody založenej na zákazoch, experimentujúcej pri rozširovaní chránených území s bezzásahovosťou (či s bezzásadovosťou?).“ Odmietli aj ponúkané peniaze. Nechcú ich, pokiaľ sa nevyriešia krivdy minulosti. Pokiaľ sa nenastavia systémové opatrenia, ktoré zabezpečia reálne zlepšenie kvality ich života - ich detí, vnúčat. Vysielajú jasný signál - NIE na papieroch, nie v reportoch Európskej komisii do Bruselu či UNESCO do Paríža, či na našu vládu, parlament, verejnosť.... podsúvanie, aká je super ochrana prírody na Slovensku, ako sa o ňu štát stará a ako pomáha ľudom v ich živote.
     A pritom opak je pravdou!

 

 

 

pravda28

(28)    Desatoro pre les - 10
 

           10. Veríme, že príroda je múdrejšia ako človek a jeho krátkozraké, prírodu a životné prostredie ohrozujúce zásahy, ktoré spôsobujú často nenapraviteľné škody

    Príroda nepremýšľa v ľudských kategóriách. Človek ju pozoruje, uvažuje, snaží sa pochopiť, predvídať. A príroda nás vždy prekvapí. Zoberme si len, akí sme úspešní pri predpovedaní počasia. A prečo si myslíme, že budeme úspešnejší pri predvídaní iných prírodných procesov? Hlavne, ak sa aj ochranárom niektoré rozhodnutia prírody nezdajú múdre a neakceptujú ich. Na jednej strane bojujú proti inváznym rastlinám a živočíchom, na druhej strane zavádzajú špeciálny manažment aj do bezzásahových území, aby zachovali miznúce rastliny a živočíchy. V týchto prípadoch je človek múdrejší ako príroda?
     Rôzne rastliny a živočíchy majú rôzne stratégie prežitia. Mnohé z nich sú pre ich okolie devastačné. Vplyv najinteligentnejšieho živočícha na našej planéte, človeka, je najväčší. A jeho stratégiou prežitia by malo byť, aby nezničil prostredie, v ktorom žije – planétu Zem. A na to už nestačia krásne slová, ani 5 % územia v bezzásahovom režime. Musíme začať rozmýšľať o našom spôsobe života, o stále rastúcom konzume, o nárokoch na prírodné zdroje, o genetických manipuláciách a mnohých ďalších problémoch, ktoré ľudstvo má. Pretože, ak ich nevyriešime, neprežijú ani národné parky a múdra príroda sa zbaví človeka!

pravda28b

 

 

 

pravda29b

(29) Pravda o lese

Pravda o lese vznikla ako odpoveď na množstvo lží, poloprávd a dezinformácií, ktoré sa začali o lesníctve objavovať v médiách čoraz častejšie.
Snažili sme sa krátkou a zrozumiteľnou formou povedať pravdu, podloženú výskumom, meraniami, porovnávať pomery na Slovensku s ostatnými európskymi krajinami a povedať aj náš názor na súčasnú situáciu v lesníctve a ochrane prírody. Všetko má svoj začiatok a koniec. Momentálne máme pocit, že to najdôležitejšie bolo povedané. No ak bude dopyt a vhodné témy, dvere definitívne nezatvárame – mailová adresa je nižšie.
Lesníctvo má bohatú históriu a neustále sa ďalej vyvíja. Len na ilustráciu - ešte pred 30 rokmi bol holorub prevládajúcim spôsobom hospodárenia, dnes je zakázaný. Vysádzali sa smrekové monokultúry, dnes sa to už prakticky nerobí. Sme konzervatívne odvetvie, asi to vyplýva z dlhej produkčnej doby. My nezbierame úrodu z kultúr, ktoré sme zasiali v tomto roku. My ťažíme porasty, ktoré zasadili pred 100 rokmi naši predkovia. Musíme rozmýšľať dlhodobo. Postupne meníme spôsob hospodárenia, stále viac a viac sa orientujeme na prírode blízke obhospodarovanie lesov, snažíme sa minimalizovať dopady nášho manažmentu na prírodu. Lesníci nespochybňujú potrebu ochrany prírody, nespochybňujú existenciu bezzásahových území. Lesníci dodržiavajú existujúcu legislatívu na úseku ochrany prírody, rešpektujú všetky obmedzenia v existujúcich chránených územiach, ktorých rozsah je jeden z najväčších v Európe. Aj naše komentáre ku Desatoru iniciatívy ochranárov sú toho zrejmým príkladom. Ciele máme takmer totožné, len cesty máme rozdielne. Preto žiadame, aby lesné hospodárstvo, ktoré prináša pre spoločnosť nemalé úžitky, bolo rešpektované. V lesníctve pracujú tisícky vzdelaných odborníkov, ktorí vykonávajú svoju prácu vysoko profesionálne a nezaslúžia si, aby boli dehonestovaní. Všetci máme právo na názor, ale všetci máme aj povinnosť rešpektovať zákon.
Budúcnosťou pre lesy Slovenska je rozumný manažment, nie bezzásahové územia bez rozmyslu. Sme malá, husto obývaná krajina. Človek tu hospodáril takmer všade už celé stáročia, nedotknutých lokalít je minimum. Väčšina lesov, ktoré dnes chceme zaradiť do najprísnejších stupňov ochrany, bola zasadená a vychovávaná človekom. Ak lesníci dopestovali krásne, ochrany hodné lesy raz, dokážu to znova.
To Vám všetkým vieme sľúbiť!
pravda29

 

(23)    Desatoro pre les - 5
             5. Ťažbu dreva a iné prírodu poškodzujúce činnosti vykonávané úzkymi záujmovými skupinami v národných parkoch by mal nahradiť prírodný cestovný ruch a turizmus, ktorý by priniesol potrebný rozvoj regiónom a umožnil ľuďom vidieť a zažiť divokú prírodu.

 
     O tom, či ťažba dreva či zmysluplné a trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov je poškodzujúca činnosť sme písali minule. Dnes sa pozrime na prírodný cestovný ruch a turizmus.

 Turizmus je skutočne v časoch hospodárskeho rastu jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví. Ľudia túžia po oddychu, spoznávaní nových miest, kultúr a samozrejme aj prírodných zaujímavostí. Aj preto sa množstvo turistov v destináciách, ktoré takéto produkty ponúkajú, v posledných rokoch nie len na Slovensku výrazne zvyšuje. Hrady, centrá miest, folklórne festivaly, skanzeny, jaskyne, skalné vyhliadky či turistické trasy sa tešia nebývalému záujmu. To sa odzrkadlilo v „Stratégii cestovného ruchu“ ministerstva dopravy, ktorá uvádza, že Slovensko má potenciál zvýšiť podiel cestovného ruchu na HDP zo súčasných necelých troch percent na 3,2 percenta. Táto stratégia ale tiež upozorňuje na nedostatočnú kúpyschopnosť obyvateľstva ako aj rastúcu medzinárodnú konkurenciu.

     Treba si však uvedomiť, že turisti vyhľadávajú najzaujímavejšie destinácie a tam, kde sa tieto lokality nachádzajú, prichádzajú už dnes. Samotné pozorovanie prírodných lesov zásadnú časť rekreantov nepritiahne a bude slúžiť iba ako biznis pre úzku skupinku ľudí venujúcich sa ekoturistike (viď Pravdu o lese 14 - bájku o vĺčikovi). Keby tomu tak nebolo, boli by dnes preplnené všetky národné parky. Nielen Vysoké Tatry, Slovenský raj či Malá Fatra. Ten, kto čakal dlhé fronty na rebríky pri Jánošíkových dierach, alebo musel dávať pozor na turistu tesne pred sebou na chodníku pri výstupe napríklad na Ostrvu vo Vysokých Tatrách, vie o čo ide.

     Zásadným problémom pri zvyšovaní počtu návštevníkov (čítaj rastu zamestnanosti v cestovnom ruchu) je dostupnosť turistických zaujímavostí a výstavba infraštruktúry. Bez kvalitných ciest, ubytovacích zariadení a doplnkových turistických atrakcií zostane dlhé roky potenciál zvyšovania príjmov od turistov iba na papieri. Čo však nezostane iba na papieri, bude okamžité zvýšenie nezamestnanosti v regiónoch, kde by mal byť rozšírený bezzásahový režim na úkor dnešných hospodárskych lesov.

     Typickým príkladom toho, že iba vyhlásenie určitého územia, napríklad za prírodné dedičstvo UNESCO, na turistický ruch nefunguje, sú Karpatské bukové pralesy. Cez rôzne eurofondy sa v regióne minulo na podporu cestovného ruchu státisíce eur. Obyvatelia obcí na východe Slovenska však za desať rokov od zápisu pralesov do svetového prírodného dedičstva žiadny mohutný rozmach turistiky a rozvoj regiónu nezaznamenali a žiadne euro z fondov ku nim nedorazilo. Koľko z tých eur ale skončilo na účtoch tých, ktorí bezzásahovosť presadzujú bez patričných argumentov, pritom v regióne nežijú, nepoznajú súvislosti?


 

 

V časopise pod zvučným názvom „Naše Poľovníctvo“ sa opakovane objavujú informácie a rozhovory, ktoré čitateľskú verejnosť dezinformujú a dovolíme si vysloviť aj silnejšie slovo - klamú. Opierajú sa pri tom o úvahy, ktorým absentuje základná štrukturálna logika, nehovoriac o odborných vedomostiach autorov alebo aspoň konzultácii s odborníkmi.

Mali sme tu (na stránkach tohto časopisu) články ľahko identifikovateľného pôvodu a ešte ľahšie identifikovateľného zámeru ako prezídium rozkráda SPZ. A keď sa „redakčnej rade“ zdalo, že by bolo potrebné poskytnúť priestor na propagáciu dodávajúcich podľa nej zaručené informácie, vydavateľ neváhal uverejniť fotografiu nositeľov „progresívnych“ myšlienok, na ktorej každý elementárne vzdelaný poľovník postrehne niekoľko etických prehreškov a dokonca porušenie zákona (napr. Naše poľovníctvo rozhovor s prezidentom SLOSP, strana .....). Takéto fotografie využívajú lektori Slovenskej poľovníckej komory, ktorí teoreticky aj prakticky pripravujú uchádzačov o poľovný lístok, ako odstrašujúci príklad hanobenia slovenskej poľovníckej etiky a ignorácie právneho rámca slovenského poľovníctva.

Prílohy:
Stiahnúť tento súbor (stanovisko k APOS clanku.pdf)stanovisko k APOS clanku.pdf[Stanovisko k zavádzajúcemu článku o APOS ]1011 kB

Podkategórie

I. výročný snem SPK
KEDY: 06.12.2014 od 9:00 hod.
KDE: Agroinštitút Nitra, štátny podnik, Akademická č.4, NITRA

Prosíme Vás o spätnú väzbu, podľa pokynov, ktoré sú uvedené v prílohe:
1. Meno a adresu delegáta aj náhradníka snemu žiadame nahlásiť kancelárii SPK do 15.11.2014
2. Meno a adresu kandidáta na funkciu v SPK žiadame nahlásiť kancelárii SPK do 15.11.2014
3. Zápisnice z výročných konferencií OPK žiadame zaslať kancelárii SPK do 15.11.2014
4. Požiadavku na ubytovanie v Nitre, nocľah z 05.12.2014 na 06.12.2014 nahlásiť do 15.11.2014
  Agroinštitút Nitra, štátny podnik
  Akademická č. 4, 949 01 Nitra
  Telefón: +421 37 7910 111
  Fax: +421 37 7910 132

Všetky uvedené dokumenty a požiadavku na ubytovanie prosíme zaslať e-mailom resp. poštou do 15.11.2014:
    emailom: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. (do predmetu správy uviesť SNEM SPK)
    poštou: Slovenská poľovnícka komora, Štefánikova 10, 811 05 Bratislava (na obálku dopísať: SNEM SPK)

Hľadať

Sledujte HALALI

halali premiera

E-KNIHA NÁVŠTEV REVÍRU SPK

halali premiera

Výročné konferencie OPK

50t

Newsletter

50t

Odber newslettra

Poistenie PUP

Nadácia Príroda

SME ČLENMI

cic

FACE Official dark green 1

fitasc

Hlavný partner:

Tempus Car solo page 0001 

Zmluvní Partneri:

 

ibo_jpg.jpg

OKGroupSK150

partner lesy web

partner vlm web

 

Logo VF

Partneri a komunikační partneri

logo transparentne nove

oz zelen

Polovnictvo a Rybarstvo

LovuZdar DarkGreen1 1Logo VF

Telekomunikačný partner

O2BD
Táto webová stránka používa cookies, za účelom zlepšenia funkčnosti stránky pri poskytovaní našich služieb a štatistiky návštev. Zobrazením našej stránky súhlasíte s používaním súborov cookies a zvoľte možnosť „Súhlasím“. V prípade nesúhlasu, vyberte možnosť „Nesúhlasím“. O ich používaní a možnostiach nastavenia sa môžete informovať v sekcii.