Kancelária SPK, Štefánikova 10, Bratislava, tel. č.:  02/57 20 33 11

Vyhlásenie - Pravda o lese

Slovenská poľovnícka komora podporuje iniciatívu Slovenskej lesníckej komory objektívne informovať laickú i odbornú verejnosť o stave a vývoji lesov na Slovensku. Lesníctvo ako dlhodobý proces vykonávania súboru činností zameraných na trvalo udržateľné využívanie obnoviteľných prírodných zdrojov a zabezpečovanie ekosystémových služieb obyvateľstvu disponuje historicky preukázateľnými pozitívnymi výsledkami ako aj škodlivými dôsledkami zasahovania laických aktivistov do jeho podstaty.  Súčasné lesné hospodárstvo, poľovníctvo a ochrana prírody a krajiny sú profesionálnymi odbormi, ktorých úkony a činnosti sú cieľavedomé, navzájom prepojené, podložené vedeckým výskumom, praxou a dlhoročnými meraniami. Preto sa Slovenská poľovnícka komora pripája k šíreniu relevantných odborných informácií z dôveryhodných zdrojov, najmä z databáz špecializovaných lesníckych inštitúcii a všeobecne uznávaných lesníckych autorít. 

 

 

  • #29

  • #28

  • #27

  • #26

  • #25

  • #24

  • #23

  • #22

  • #21

  • #20

  • #19

  • #18

  • #17

  • #16

  • #15

  • #14

  • #13

  • #12

  • #11

  • #10

  • #9

  • #8

  • #7

  • #6

  • #5

  • #4

  • #3

  • #2

  • #1

pravda29b

(29) Pravda o lese

Pravda o lese vznikla ako odpoveď na množstvo lží, poloprávd a dezinformácií, ktoré sa začali o lesníctve objavovať v médiách čoraz častejšie.
Snažili sme sa krátkou a zrozumiteľnou formou povedať pravdu, podloženú výskumom, meraniami, porovnávať pomery na Slovensku s ostatnými európskymi krajinami a povedať aj náš názor na súčasnú situáciu v lesníctve a ochrane prírody. Všetko má svoj začiatok a koniec. Momentálne máme pocit, že to najdôležitejšie bolo povedané. No ak bude dopyt a vhodné témy, dvere definitívne nezatvárame – mailová adresa je nižšie.
Lesníctvo má bohatú históriu a neustále sa ďalej vyvíja. Len na ilustráciu - ešte pred 30 rokmi bol holorub prevládajúcim spôsobom hospodárenia, dnes je zakázaný. Vysádzali sa smrekové monokultúry, dnes sa to už prakticky nerobí. Sme konzervatívne odvetvie, asi to vyplýva z dlhej produkčnej doby. My nezbierame úrodu z kultúr, ktoré sme zasiali v tomto roku. My ťažíme porasty, ktoré zasadili pred 100 rokmi naši predkovia. Musíme rozmýšľať dlhodobo. Postupne meníme spôsob hospodárenia, stále viac a viac sa orientujeme na prírode blízke obhospodarovanie lesov, snažíme sa minimalizovať dopady nášho manažmentu na prírodu. Lesníci nespochybňujú potrebu ochrany prírody, nespochybňujú existenciu bezzásahových území. Lesníci dodržiavajú existujúcu legislatívu na úseku ochrany prírody, rešpektujú všetky obmedzenia v existujúcich chránených územiach, ktorých rozsah je jeden z najväčších v Európe. Aj naše komentáre ku Desatoru iniciatívy ochranárov sú toho zrejmým príkladom. Ciele máme takmer totožné, len cesty máme rozdielne. Preto žiadame, aby lesné hospodárstvo, ktoré prináša pre spoločnosť nemalé úžitky, bolo rešpektované. V lesníctve pracujú tisícky vzdelaných odborníkov, ktorí vykonávajú svoju prácu vysoko profesionálne a nezaslúžia si, aby boli dehonestovaní. Všetci máme právo na názor, ale všetci máme aj povinnosť rešpektovať zákon.
Budúcnosťou pre lesy Slovenska je rozumný manažment, nie bezzásahové územia bez rozmyslu. Sme malá, husto obývaná krajina. Človek tu hospodáril takmer všade už celé stáročia, nedotknutých lokalít je minimum. Väčšina lesov, ktoré dnes chceme zaradiť do najprísnejších stupňov ochrany, bola zasadená a vychovávaná človekom. Ak lesníci dopestovali krásne, ochrany hodné lesy raz, dokážu to znova.
To Vám všetkým vieme sľúbiť!
pravda29

 


Read more

pravda28

(28)    Desatoro pre les - 10
 

           10. Veríme, že príroda je múdrejšia ako človek a jeho krátkozraké, prírodu a životné prostredie ohrozujúce zásahy, ktoré spôsobujú často nenapraviteľné škody

    Príroda nepremýšľa v ľudských kategóriách. Človek ju pozoruje, uvažuje, snaží sa pochopiť, predvídať. A príroda nás vždy prekvapí. Zoberme si len, akí sme úspešní pri predpovedaní počasia. A prečo si myslíme, že budeme úspešnejší pri predvídaní iných prírodných procesov? Hlavne, ak sa aj ochranárom niektoré rozhodnutia prírody nezdajú múdre a neakceptujú ich. Na jednej strane bojujú proti inváznym rastlinám a živočíchom, na druhej strane zavádzajú špeciálny manažment aj do bezzásahových území, aby zachovali miznúce rastliny a živočíchy. V týchto prípadoch je človek múdrejší ako príroda?
     Rôzne rastliny a živočíchy majú rôzne stratégie prežitia. Mnohé z nich sú pre ich okolie devastačné. Vplyv najinteligentnejšieho živočícha na našej planéte, človeka, je najväčší. A jeho stratégiou prežitia by malo byť, aby nezničil prostredie, v ktorom žije – planétu Zem. A na to už nestačia krásne slová, ani 5 % územia v bezzásahovom režime. Musíme začať rozmýšľať o našom spôsobe života, o stále rastúcom konzume, o nárokoch na prírodné zdroje, o genetických manipuláciách a mnohých ďalších problémoch, ktoré ľudstvo má. Pretože, ak ich nevyriešime, neprežijú ani národné parky a múdra príroda sa zbaví človeka!

pravda28b

 

 

 


Read more

(26)    Desatoro pre les - 9
 

           9. Prísna ochrana prírody sa má realizovať predovšetkým na štátnych pozemkoch – na súkromných pozemkoch na základe dohody s ich vlastníkmi.

 
     Určite? A nemalo by to byť tak, že prísna ochrana prírody sa má realizovať tam, kde je to potrebné? Celá táto diskusia je kvôli tomu, že ochrana prírody nemá žiadny systém. Nie je postavená na odbornosti, na kritériách, na prieskumoch. Preto obidve strany volajú po revízii sústavy chránených území. Nemôžeme k ochrane pristupovať tak, že vĺčikovi sa zapáči nejaký kúsok hospodárskeho lesa a vyhlási, že je to jedna z najvzácnejších lokalít div nie v Európe, začne podávať trestné oznámenia a urobí finančnú zbierku.
     Verejnosť to veľmi nechce počuť, ale ochrana prírody, či sa to niekomu páči alebo nie - je aj drahá. Aj preto tá snaha, aby sa prísna ochrana prírody vykonávala hlavne na štátnych pozemkoch, lebo podľa nášho zákona štátne organizácie nemajú nárok na náhradu za ujmu a ani ju nikto nevyčísľuje. A čo oko nevidí, to srdce nebolí? Ale aj táto ochrana prírody stojí Slovensko nemalé finančné prostriedky.
     So súkromnými vlastníkmi je to ťažšie. Tí majú právo na kompenzáciu a dožadujú sa jej. Dožadujú sa toho, aby bola spravodlivá, dožadujú sa toho, aby bolo jednoduché ju získať. Chcú, aby sa s nimi jednalo ako s partnerom. A toto je ich odkaz po skúsenostiach s vyhlasovaním Karpatských bukových pralesov: „Priatelia, ďalšie stovky spoluvlastníkov súkromnej pôdy v Poloninách povedalo na valnom zhromaždení svoje jasné NIE. NIE súčasnej ochrane prírody založenej na zákazoch, experimentujúcej pri rozširovaní chránených území s bezzásahovosťou (či s bezzásadovosťou?).“ Odmietli aj ponúkané peniaze. Nechcú ich, pokiaľ sa nevyriešia krivdy minulosti. Pokiaľ sa nenastavia systémové opatrenia, ktoré zabezpečia reálne zlepšenie kvality ich života - ich detí, vnúčat. Vysielajú jasný signál - NIE na papieroch, nie v reportoch Európskej komisii do Bruselu či UNESCO do Paríža, či na našu vládu, parlament, verejnosť.... podsúvanie, aká je super ochrana prírody na Slovensku, ako sa o ňu štát stará a ako pomáha ľudom v ich živote.
     A pritom opak je pravdou!

 

 

 


Read more

(26)    Desatoro pre les - 8
 

           8. Vo všetkých lesoch – aj mimo národných parkov – je potrebné hospodáriť šetrne, aby plnili aj iné úlohy, ako je produkcia dreva. Voľne žijúce zvieratá majú byť rešpektované ako prirodzená, vzácna a ochrany hodná súčasť prírody. 
 
     Hospodárenie v lesoch prechádzalo rôznymi vývojovými etapami. Pred viac ako 250 rokmi, kedy nebola známa ropa a drevo bolo hlavným energetickým zdrojom v hutách, sklárňach ale aj baniach, kedy drevo bolo hlavným stavebným materiálom, sa z lesov len bralo. Už vtedy vzniklo lesníctvo a lesníci, ktorí v prvom rade začali lesy obnovovať. Škoda, že z tých čias neexistujú ortofotomapy. Určite by bolo zaujímavé ich porovnanie s dneškom. Obnova lesov sa samozrejme prispôsobovala potrebám tých dôb a takzvaná „smrekománia“ bola len dôsledkom potreby veľkého množstva dreva za čo najkratší čas. Keď výmera lesov narastala (napr. v roku 1925 bola lesnatosť Slovenska 31,9%, dnes je 41,1%) a prišlo obdobie, kedy všetky lesy boli všetkých, zmenila sa filozofia obhospodarovania lesov a kvôli výkonovému využitiu na tú dobu moderných mechanizmov sa hlavným spôsobom obnovy lesa stali holoruby. Ale aj to sa pomerne rýchlo zmenilo a dnes je holorub okrem veľmi špecifických prípadov zakázaný. Začalo sa s environmentálne priaznivým prístupom ku lesom, presadzujú sa dreviny, ktoré sú na tom ktorom stanovišti doma. Obnova sa realizuje hlavne takým spôsobom, kde po dorúbaní dospelých stromov už na tej istej ploche rastie mladý les. Čiže nevznikajú holiny. No a tam, kde sa to dá, a kde je aj vôľa lesníkov, tam sú postupy obnovy naozaj najšetrnejšie – jednotlivým výberom dospelých stromov. I keď všade to naozaj nejde, všetky lesy na Slovensku sú obhospodarované čo najšetrnejšie. Aj spracovanie kalamity k tomu patrí!
     A čo sa týka ostatných funkcií lesov? Zákon o lesoch a tak isto certifikačné schémy v lesnom hospodárstve deklarujú, že lesy plnia aj iné funkcie ako len produkciu dreva. Čiže okrem produkčnej funkcie lesov je zadefinovaná aj funkcia lesov: protierózna, vodohospodárska, protilavínová, brehoochranná, protideflačná (proti erózii pôdy vetrom), vodoochranná, rekreačná, kúpeľno-liečebná, ochrana prírody, protiimisná, poľovná, výchovno-výskumná, ochrana genetických zdrojov. Väčšina hospodárskych lesov sú lesy polyfunkčné, čiže také, u ktorých sa popri funkcii produkcie dreva, primerane zohľadňujú aj ďalšie pridružené ekologické a sociálne funkcie. Iba 6,5 % lesov patrí na základe funkčnej typizácie do čisto produkčného typu.
     No a voľne žijúce zvieratá? Väčšinou sa ku nim ľudia správajú ako ku niečomu, čo si ochranu zaslúži. Ale ku poľovnej zveri, ktorá je už niekoľko storočí poľovne obhospodarovaná, tam je asi ťažké to nechať len na prírodu. Pri dnešných potravných možnostiach sme často svedkami toho, že sa napríklad diviaky pohybujú po mestských sídliskách, medvede chodia po kontajneroch v obciach... napriek tomu sa lesy na Slovensku stále považujú za lesy s vysokou mierou biodiverzity. Veď boli by inak hodné ochrany v tak mohutnom rozsahu (60% z ich výmery)?
     Ešte mi nedá vrátiť sa ku obhospodarovaniu lesov. Lesníci naozaj prešli rôznymi obdobiami, kedy sa prispôsobovali požiadavkám doby a nie je tomu inak ani dnes. Uviedol som to už vyššie, že dnes väčšinou obnova drevín je na prírodných procesoch a prispôsobuje sa to daným pôdnym, terénnym a klimatickým pomerom. Ak má niekto iné poznatky, dajte vedieť. Ak niekto nájde smrekovú monokultúru s vekom do dvadsať rokov na miestach, kde by nemala byť, nech ju nafotí, opíše miesto kde je vysadená a pošle na mailovú adresu tejto iniciatívy: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. , určite budeme hľadať dôvod, prečo vznikla a zistenia zverejníme.
     Tak čo, prijmete hodenú rukavicu?

 

 


Read more

(25)    Desatoro pre les - 7
 

           7. Regionálny rozvoj, ako aj rozvoj cestovného ruchu a športu možno realizovať aj v súlade s ochranou národných parkov.
 
     Každý rozumne uvažujúci človek s touto myšlienkou môže súhlasiť. Ba dokonca sa žiada povedať: „Nie môže, ale musí!“ Pokiaľ žijeme v právnom štáte, každý z nás je povinný dodržiavať platné zákony a vyhlášky, a pokiaľ ich porušuje, musí za to byť potrestaný. Platí to samozrejme aj pre ochranu národných parkov.
     Otázkou však je, čo prináša dodržiavanie obmedzení z titulu ochrany prírody obciam a aké sú očakávania ľudí v cestovnom ruchu. Treba si priznať, že ochrana prírody nie je zadarmo, a to ani na štátnych pozemkoch. Jedným z konkrétnych dopadov rozširovania bezzásahových území priamo na obce, je zníženie ich daňových príjmov z lesných pozemkov. Z území v 5. stupni ochrany, ktoré vlastníci samozrejme nechajú  vyhlásiť za lesy osobitého určenia, sa daň obciam neplatí. V niektorých prípadoch je pritom daň z pozemkov základným príjmom samosprávy. A bez financií sa rozvoj regiónov očakávať nedá. To, že by v najbližších rokoch nahradili výpadok daní príjmy z turistiky, nie je reálne.
     Samostatným problémom je územné plánovanie a obmedzenia, ktoré pre rozvoj obcí v národných parkoch vyplývajú zo zákona o ochrane prírody a krajiny.
     Napriek tomu, čo sme povedali na začiatku, sa v súčasnosti vyskytujú určité anomálie v ochrane prírody. Ochranári aj verejnosť veľmi citlivo sledujú obhospodarovanie lesov v národných parkoch. Táto ostražitosť sa však z neznámeho dôvodu vytráca pri veľkých developerských projektoch, ktoré nezvratne menia prírodu v tých istých lokalitách. Bude táto prax pretrvávať?  
    
     Vynárajú sa ale ďalšie otázky:
Budeme regulovať počet turistov napríklad vstupným do národných parkov tak, ako to už funguje napríklad v Slovenskom raji?
Alebo budeme národné parky veľkú časť roka uzatvárať a stanú sa priestorom iba pre vyvolených?


 

 


Read more

(24)    Desatoro pre les - 6
 

           6. Pre zabezpečenie ochrany prírodného dedičstva je nevyhnutné ponechať najmenej 5 % rozlohy Slovenska bez zásahov človeka.

 
     Prečo nie 2,76 %, alebo takých 5,66%, to by aspoň vyzeralo, že sa ideológ ochrany prírody, ktorý stanovil limit 5%, nad problémom aspoň čiastočne zamyslel aj po odbornej stránke a reálnej opodstatnenosti,.... aj keby to nemusela byť pravda,... aspoň by to tak vyzeralo.

     Návrhu 5% pritom chýba elementárne rácio, odborný background, ako aj, hoci len zdravý sedliacky rozum.

     Dnes máme v 5. stupni ochrany (teda v bezzásahovom režime) 86 047 ha pozemkov, čo je 1,75% rozlohy SR (Údaj ŠOP SR stav k 31.12.2017) . Bezzásahových území na lesných porastoch (t.j. lesoch) je 78 343 ha, čo je 4,03% z rozlohy lesov a teda 91% z rozlohy všetkých bezzásahových území SR.

     Ak navýšime výmeru bezzásahových území SR (4 903 500 ha) na 5% dostaneme 245 175 ha bezzásaových území. Pri použití dnešného pomeru lesov z celkovej výmery bezzásahových území  (min. 91%) dostaneme  rozlohu 223 109 ha bezzásahových území lesných porastov t.j. 11,48% z ich rozlohy.
 
     V nedávnej minulosti občianske združenie OZ Prales v rámci projektov identifikovalo na Slovensku 10 583 ha pralesov, resp. lesov, ktoré sa k definícií prales čo najviac približujú. Ide o lesy, ktoré by vzhľadom na ich stav mali byť schopné existovať plnohodnotne aj bez asistencie človeka. Všetky ostatné lesy, teda1 933 540 ha sú v rôznom štádiu a forme ľudského manažmentu, teda lesy, ktoré sú budované tak, aby s pomocou človeka plnili všetky ekologické aj ekonomické funkcie.
 
     Podľa zákona o ochrane prírody sa v 5. stupni ochrany* (bezzásahovom) vyhlasujú územia pôvodné, ľudskou činnosťou málo pozmenené – teda nie hocijaké. Pre zaujímavosť. Priemerná rozloha suchozemských bezzásahových území členských krajín EU nedosahuje ani 1,3% z ich výmery..... prečo asi?

     Čo z toho vyplýva: V rozpore s princípmi a filozofiou zákona o ochrane prírody, v rozpore s odbornosťou (vedeckosťou), ale aj zdravým rozumom ideme budovať destabilizačné ohniská generujúce len ďalšie problémy. Akoby sme ich už dnes nemali dosť.....? Dožijeme sa niekedy na Slovensku stavu, kedy sa ochrana prírody nebude riadiť zásadami manipulačnej demagogickej ideológie, ale začne používať racionálnu pragmatičnosť opretú o reálne základy a praktické skúsenosti?
 
* § 22 Prírodná rezervácia
(1) Lokalitu, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho významu, alebo biotopy druhov národného významu, môže vláda nariadením vyhlásiť za prírodnú rezerváciu.


 

 


Read more

(23)    Desatoro pre les - 5
             5. Ťažbu dreva a iné prírodu poškodzujúce činnosti vykonávané úzkymi záujmovými skupinami v národných parkoch by mal nahradiť prírodný cestovný ruch a turizmus, ktorý by priniesol potrebný rozvoj regiónom a umožnil ľuďom vidieť a zažiť divokú prírodu.

 
     O tom, či ťažba dreva či zmysluplné a trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov je poškodzujúca činnosť sme písali minule. Dnes sa pozrime na prírodný cestovný ruch a turizmus.

 Turizmus je skutočne v časoch hospodárskeho rastu jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví. Ľudia túžia po oddychu, spoznávaní nových miest, kultúr a samozrejme aj prírodných zaujímavostí. Aj preto sa množstvo turistov v destináciách, ktoré takéto produkty ponúkajú, v posledných rokoch nie len na Slovensku výrazne zvyšuje. Hrady, centrá miest, folklórne festivaly, skanzeny, jaskyne, skalné vyhliadky či turistické trasy sa tešia nebývalému záujmu. To sa odzrkadlilo v „Stratégii cestovného ruchu“ ministerstva dopravy, ktorá uvádza, že Slovensko má potenciál zvýšiť podiel cestovného ruchu na HDP zo súčasných necelých troch percent na 3,2 percenta. Táto stratégia ale tiež upozorňuje na nedostatočnú kúpyschopnosť obyvateľstva ako aj rastúcu medzinárodnú konkurenciu.

     Treba si však uvedomiť, že turisti vyhľadávajú najzaujímavejšie destinácie a tam, kde sa tieto lokality nachádzajú, prichádzajú už dnes. Samotné pozorovanie prírodných lesov zásadnú časť rekreantov nepritiahne a bude slúžiť iba ako biznis pre úzku skupinku ľudí venujúcich sa ekoturistike (viď Pravdu o lese 14 - bájku o vĺčikovi). Keby tomu tak nebolo, boli by dnes preplnené všetky národné parky. Nielen Vysoké Tatry, Slovenský raj či Malá Fatra. Ten, kto čakal dlhé fronty na rebríky pri Jánošíkových dierach, alebo musel dávať pozor na turistu tesne pred sebou na chodníku pri výstupe napríklad na Ostrvu vo Vysokých Tatrách, vie o čo ide.

     Zásadným problémom pri zvyšovaní počtu návštevníkov (čítaj rastu zamestnanosti v cestovnom ruchu) je dostupnosť turistických zaujímavostí a výstavba infraštruktúry. Bez kvalitných ciest, ubytovacích zariadení a doplnkových turistických atrakcií zostane dlhé roky potenciál zvyšovania príjmov od turistov iba na papieri. Čo však nezostane iba na papieri, bude okamžité zvýšenie nezamestnanosti v regiónoch, kde by mal byť rozšírený bezzásahový režim na úkor dnešných hospodárskych lesov.

     Typickým príkladom toho, že iba vyhlásenie určitého územia, napríklad za prírodné dedičstvo UNESCO, na turistický ruch nefunguje, sú Karpatské bukové pralesy. Cez rôzne eurofondy sa v regióne minulo na podporu cestovného ruchu státisíce eur. Obyvatelia obcí na východe Slovenska však za desať rokov od zápisu pralesov do svetového prírodného dedičstva žiadny mohutný rozmach turistiky a rozvoj regiónu nezaznamenali a žiadne euro z fondov ku nim nedorazilo. Koľko z tých eur ale skončilo na účtoch tých, ktorí bezzásahovosť presadzujú bez patričných argumentov, pritom v regióne nežijú, nepoznajú súvislosti?


 

 


Read more

(22) Desatoro pre les - 4

           4. V prísne chránených územiach je potrebné, aby platil zákaz ťažby dreva, ako aj zákaz akejkoľvek výstavby a tiež lovu voľne žijúcich zvierat.

     Keďže medzi lesníkmi nie sú pochybnosti o tom, že v piatom stupni ochrany je potrebné, aby platil zákaz ťažby dreva, ako aj zákaz akejkoľvek výstavby a tiež lovu voľne žijúcich zvierat, takže vlastne aspoň v niektorých bodoch aj MY SME LES. Len škoda, že keď sa povie „A“, akosi sa zabudne povedať aj „B“, „C“...

Koľko bolo povolených výnimiek na ťažbu dreva v piatom stupni ochrany?* A koľko bolo povolených výnimiek na výstavbu v piatom stupni ochrany? Keď majú aktivisti snahu niečo zmeniť, nech poukazujú na konkrétne prípady.

Nuž a to „B“ by malo byť konsenzuálne zhodnotenie území hodných piateho stupňa ochrany, ktoré bude na základe nie zbožných prianí, ale na základe korektného posudzovania. Keď z neho vyjde 5%, tak nech je 5%, keď 7%, tak nech je 7% . Ale čo keď vyjde, že sú to len 3% územia SR? Budeme deformovať kritériá len preto, aby sa 5% naplnilo? Veď dnes je na Slovensku len 0,5% územia s prírodnými lesmi, všetky ostatné sú viac či nemenej človekom ovplyvnené či pozmenené. Takže korektný postup by bol na mieste!

Ku „C“ by som určite priradil ochranné pásma okolo bezzásahových území. Na tie sa akosi stále pozabúda, dáva sa len príklad na Bavorskom lese. Takže prosím argument – ktoré bezzásahové územie na Slovensku má také ochranné pásmo a s takým manažmentom ako Bavorský les? Až keď budú odpovede, môžeme sa posúvať v riešení problému ďalej!

Za „D“ by som v tomto kontexte určite zaradil otázku – a ako ďalej s ďalšími chránenými územiami? Už niekoľko vlád SR deklarovalo prehodnotenie ich siete, ale stále sa nič nezmenilo. Len pribúdajú ďalšie a ďalšie.

A záver? Na sociálnych sieťach, v debatných krúžkoch či zákopových vojnách sa problém piateho stupňa ochrany prírody nevyrieši. Na to treba naozaj chlapské slovo a korektné konanie. Žiaľ, bez všadeprítomného politického rozhodnutia to nie je reálne!

*Treba zopakovať – koľko bolo povolených výnimiek na ťažbu dreva? Lebo žiadosť v zmysle spoločného riešenia (MŽP a MPaRV) ochrany lesa pred hmyzími škodcami má nasledovné kroky: lesníci podajú žiadosť na ťažbu (ktorú aj tak robiť nechcú), ochrana prírody ju zamietne a vtedy preberá zodpovednosť za nešírenie hmyzu z piateho stupňa. No a aby bol legislatívny guláš na Slovensku dokonalý, tak najprv si ochranári musia sami seba požiadať o povolenie použitia feromónových návnad, následne si ich schvália a potom začína proces verejného obstarávania na zabezpečenie ochrany lesa. Koľko generácií lykožrútov medzi tým vyletelo?


Read more

(21) Desatoro pre les - 3

   3. Najvýznamnejšie a najhodnotnejšie prírodné dedičstvo predstavujú národné parky. Patria nám všetkým – nemajú slúžiť bezohľadným účelovým ekonomickým záujmom úzkej skupiny ľudí.

     Slovensko má medzi rozvinutými krajinami jednu z najväčších výmer národných parkov. Čo by bolo samozrejme v poriadku, keby národné parky vznikli na základe objektívneho zhodnotenia predmetu ochrany a nie na základe lokálnych záujmov zainteresovaných skupín, ktoré nemali v čase ich vzniku žiadne limity na predmet ochrany, výmeru, ekonomickú a sociálnu udržateľnosť. Prečo by aj mali mať, keď takmer všetky vznikli za socializmu, teda v čase keď „všetko patrilo všetkým“. V čase, kedy sa neuvažovalo o tom, že hlavným cieľom je striktná konzervácia momentálneho stavu prírody a viac ako tento dôvod vtedy zriaďovateľov motivovala snaha, aby sa pracujúci ľud mal kde rekreovať, športovať, naberať sily do výrobného procesu...

   A naozaj patria všetkým? Viac ako polovicu lesov vlastnia neštátni vlastníci, v národných parkoch nevynímajúc. Ak si pozrieme Ústavu SR ako základný a najvyšší právny dokument tohto štátu, tak zistíme niečo iné čl.20.

    Voľný pohyb v súkromných lesoch nie je v mnohých vyspelých krajinách štandard a tam kde je, tak tam si návštevníci vysoko vážia, že sa môžu zadarmo, prípadne za úhradu pohybovať po cudzích majetkoch. My sme si, ako to už u nás býva, zobrali z minulého režimu to, čo nám vyhovuje a tvárime sa, že žijeme v demokratickom kapitalizme a pritom tvrdíme, že praktiky minulého režimu sme si odštrngali kľúčmi v novembri 1989.

   Nezakrývajme, prosím, totalitné praktiky neformálneho zoštátňovania za ušľachtilé ciele. Neštátne pozemky nepatria všetkým. Patria konkrétnym vlastníkom, ktorí bez kompenzácií tolerujú využívanie ich pozemkov cudzími osobami.
     Vážení návštevníci, hlavne tá hlučná menšina, ktorá sa svojvoľne inštaluje za zástupcu záujmov verejnosti, skúste si pri najbližšej výhrade voči zablateným cestám a zvyškom po ťažbe uvedomiť, že sa pohybujete po pozemkoch, ktoré niekto vlastní, platí za ne dane a robí opatrenia, aby ste neprišli k úrazu zanedbaním jeho starostlivosti. A to všetko Z A D A R M O!

   A čo sa týka tých „ekonomických záujmom úzkej skupiny ľudí“, môžeme jedine súhlasiť. Tak isto by územia národných parkov nemali patriť ani developerom, ktorí majú z toho nemalé zisky a ktorých aktivity, čuduj sa svete, „samozvaní zástupcovia verejnosti“ akosi nechcú vidieť. Tak isto by tieto územia nemali patriť ani samotným samozvaným, večne kritizujúcim zoskupeniam, ktoré majú pocit, že majú na prírodu autorské práva, že patrí iba im a že iba oni v nej majú výhradné postavenie, v rámci ktorého z verejných prostriedkov realizujú projekty, ktoré prinášajú ekonomické benefity práve im - úzkej skupine ľudí.

Ak bojujeme za spravodlivosť, správajme sa v mene spravodlivosti, spravodlivo aj voči iným!

Čl. 20
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 


Read more

(20) Desatoro pre les - 2

        2. Nikto nemá právo prisvojovať si a ničiť prírodné bohatstvo pre svoj osobný prospech

     Žiadny iný tvor nezmenil našu planétu tak, ako človek. Ľudia neustále zasahovali do prostredia, v ktorom žili. Klčovali a vypaľovali lesy, zabíjali a krotili zvieratá, začali cieľavedome pestovať vybrané rastliny a chovať len určité druhy zvierat, začali ťažiť uhlie, kovy, ropu, plyn. Začali stavať pyramídy, zámky, cesty, priehrady, elektrárne. My všetci - vyčerpávame zdroje planéty tempom, ktoré nemá v dejinách obdobu, produkujeme obrovské množstvá odpadu, zamorujeme atmosféru. V tomto kontexte je táto veta len prázdnou deklaráciou.
     Ochrancovia prírody sa na Slovensku zamerali hlavne na les. Ale to je málo. Mali by sa zamerať na ochranu životného prostredia, na ochranu našej planéty. Nemôžeme zastaviť pokrok, nemôžeme zastaviť využívanie prírodného bohatstva. Musíme hľadať spôsoby, ako to robiť tak, aby ľudstvo a planéta prežili. Preto sa medzinárodné spoločenstvá zaoberajú zelenou ekonomikou a zeleným rastom. Snažia sa o ekonomiku podporujúcu ľudskú prosperitu a sociálnu rovnosť za súčasného výrazného zníženia environmentálnych rizík a ekologických škôd. Lesné hospodárstvo by mohlo byť príkladom. Hospodárime trvalo-udržateľným spôsobom, snažíme sa minimalizovať negatívne dopady a podporujeme miestnu ekonomiku založenú na lokálnych zdrojoch.

 

Read more

(19) Desatoro pre les - 1

     V kampani ochrancov prírody iniciátori ponúkli občanom v desiatich bodoch predstavu, ako by sa veci na Slovensku mali diať (postupne ich prejdeme všetky). Pri svojich predstavách ale zabudli, či úmyselne zamlčali súvislosti? V následných vyjadreniach už lesníkov nešetria a dokonca lesníci sú vraj horší ako developeri v národných parkoch. Nuž, tak poďme postupne:

Desatoro pre les
1. Slovensko je výnimočné vďaka nádhernej prírode a my chceme, aby to tak zostalo – bez ohrozujúcich a škodlivých zásahov človeka.

    Nádherná príroda na Slovensku je naozaj fakt, len treba zadefinovať, čo všetko ako prírodu vnímame. Sú to poľnohospodárske polia, lúky, pasienky? Predpokladáme, že intravilán miest a obcí tiež do toho nepatrí. Takže najväčší podiel na „nádhernej prírode“ majú lesy, hole a skalné územia vysoko nad lesmi. Z lesov je dnes 60% pod rôznym stupňom ochrany, pričom len nepatrné percento je naozaj lesov v pôvodnom, nezmenenom stave – prírodných lesov. Všetky ostatné lesy, ktoré sú hodné ochrany a ktoré takmer všetci vnímajú ako „nádhernú prírodu“, však sú so zásahmi človeka. A sú takéto zásahy naozaj škodlivé? Veď tie zásahy tu boli aj doteraz robené odborne vzdelanými ľuďmi pri výchove a obnove lesa. A to už viac ako 200 rokov. A zrazu ich ideme klasifikovať ako škodlivé!
      Kto doviedol viac ako polovicu lesov do stavu hodného ochrany?
     Dnes je človekom zasiahnutý každý meter štvorcový našej planéty a mnohé z nich sú naozaj škodlivé. Ale pokiaľ na jednej strane označujeme lesy ako „nádhernú prírodu“, nemôžeme prestať v nich zmysluplne zasahovať len preto, že niekto zrazu povie, že ten zásah je škodlivý.

História a nádherná príroda jednoducho nepustí!


Read more

(18) Superrýchle konanie.

Iste ste sa stretli s pojmom superrýchle konanie a to najmä v justícii. Tento postup si osvojili aj úradníci orgánov štátnej správy životného prostredia Slovenskej republiky. Za mnohé snáď jeden príklad superrýchleho konania.
Nemenované občianske združenie prevádza ,,výskum“ v našich lesoch. Má na to požehnanie MŽP SR a niekoľkých donorov. Pôvodné rozhodnutie o vydaní súhlasov a povolení výnimiek v lokalitách s 5. stupňom ochrany úradníci zmenia vždy, keď to občianske združenie potrebuje. Udivuje však rýchlosť, v tomto prípade až superrýchlosť vybavovania žiadostí tohto občianskeho združenia úradníkmi štátnej správy životného prostredia. O jednu takúto zmenu pôvodného rozhodnutia požiadalo občianske združenie dňa 30. 11. 2015. Orgán štátnej správy už na druhý deň po doručení žiadosti, tj. 1. 12. 2015 požiadalo Štátnu ochranu prírody SR o vypracovanie stanoviska a zároveň vyzval žiadateľa (občianske združenie) na zaplatenie správneho poplatku 100 €. Aby sme opis superrýchleho konania zrýchlili, už na Silvestra 31. 12. 2015 vydal orgán štátnej správy rozhodnutie, v ktorom samozrejme vyšlo občianskemu združeniu v ústrety. A trvalo to len jeden kalendárny mesiac.
Pozn.: Rozhodnutím orgánu štátnej správy bola občianskemu združeniu povolená okrem iného aj výnimka zo zákazu podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny – zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt v území s 5. stupňom ochrany prírody (o čom iní, vrátane vlastníka, môžu iba snívať). Orgán štátnej správy im povolil výnimku na územiach s piatym stupňom ochrany na celom území Slovenska napriek tomu, že žiadateľ nedoložil zákonom stanovený súhlas vlastníka. 
Síce rozhodnutie nebolo vydané celkom v súlade so zákonom, ale v superrýchlom konaní na také malichernosti zrejme nie je čas.
No môže to byť aj celkom inak.
Národné lesnícke centrum 30. 3. 2015 (8 mesiacov pred horeuvedeným) tiež požiadalo MŽP SR o povolenie výnimiek a vydanie súhlasov zo zákazov zákona o ochrane prírody a krajiny. Súčasťou žiadosti bolo aj spomenutá výnimka zo zákazu podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. – zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt. NLC potrebovalo súhlas v rámci realizácie úlohy ,,Národná inventarizácia a monitoring lesov Slovenskej republiky“ (NIML2). Uvedený zásah do pôdneho krytu v lokalite s 5. stupňom ochrany sa mal vykonať na výmere 0,2 m² (slovom nula celá dva metre štvorcové). Aj v tomto prípade postupoval orgán štátnej správy životného prostredia na naše pomery vcelku rýchlo. Dňa 27. 5. 2015 (o necelé dva mesiace) vydal rozhodnutie. Avšak s tým rozdielom, že Národnému lesníckemu centru výnimku zo zákazu § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. nepovolil.
Pozn.: Z uvedeného dôvodu sa v rámci NIML2 neodoberali a nevyhodnotili vzorky pôdy z inventarizačných plôch ležiacich v 5. stupni ochrany, čo znemožnilo zhodnotiť celoplošne zmenu stavu pôdy lesov SR, a tak sme (odborná a laická verejnosť) prišli o dôležitý zdroj informácií.
Na základe uvedeného nedáva zmysel ani hlavný dôvod na nové bezzásahové územia. Veď nám stále dookola ochranári opakujú, že tieto územia majú slúžiť hlavne výskumu. Alebo výskum mimovládnej organizácie má pre štát väčší význam ako výskum štátnej inštitúcie...? Prepáčte, ale akosi nerozumiem... 

 

 

Read more

(17) Cestou - necestou...alebo ako ďalej s lesnými cestami

Sprístupnenie lesov lesnými cestami*1 je téma, ktorá vyvoláva množstvo protichodných otázok. Je lesných ciest veľa? Je ich málo? Budovať ďalšie? Rekultivovať súčasné?... No odpovede sú komplikovanejšie. Diskusie z nedávnej doby sa zaoberajú tým, či sú lesné cesty vôbec potrebné. Všetko sa stavia do polohy, že lesníci si lesné cesty budujú len preto, aby mohli ľahšie približovať či odvážať vyťažené drevo. Už menej sa hovorí o tom, že pre lesníkov slúžia lesné cesty napríklad aj na rozvoz sadbového materiálu pri obnove lesa, na zabezpečenie účinnej ochrany lesov pred rôznymi škodcami. Tak isto je nedôsledná diskusia o tom, či lesné cesty budovať aj naďalej, či ich máme veľa či málo. V tejto súvislosti je čistá schizofrénia pri presviedčaní verejnosti, že lesy treba obhospodarovať prírode blízkym spôsobom a zároveň tvrdiť, že lesné cesty sú niečo zlé, čo do lesa nepatrí. Jednou z podmienok výberkových lesov – čiže lesov s veľmi podobnou štruktúrou ako má prales – je hustá sieť lesných ciest a zvážnic. Ich rozstup nemôže presiahnuť 80 metrov. Len pre porovnanie, na Slovensku máme lesných ciest 19,4 m/ha, čo je asi 30 – 50 % lesných ciest, ktoré sú vybudované vo Švajčiarsku, západnom Nemecku alebo Rakúsku. V diskusiách sa takmer úplne mlčí o využívaní lesných ciest množstvom ľudí, ktorí chodia do lesa z rôznych dôvodov. Asi najpočetnejšia skupina sú turisti, cyklisti, zberači lesných plodov, poľovníci... Mediálne útoky začnú hlavne vtedy, keď je lesná cesta práve využívaná lesníkmi a je ťažie priechodná. No treba si uvedomiť dve skutočnosti – kto lesnú dopravnú sieť vybudoval a je k dispozícii všetkým. A na druhú použijem krátke prirovnanie – keď doma prerábate kúpeľňu, tak isto je časť bytu v dezolátnom stave. Ak sa však kúpeľňa
prebuduje, uprace sa, všetko je tak ako má byť. Aj lesná cesta je po skončení využívania na približovanie dreva upravená do pôvodného stavu a opäť slúži všetkým. Chce to len trochu tolerancie.
Žiaľ, na jedno sa pri všetkých tých diskusiách akosi zabúda. Že všetkým hrozí úraz!
Aj vtedy sú lesné cesty niečo zlé?

https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=533494837035469&id=414942708890683

*1 Lesná cesta (STN 73 6108): je to pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou lesnej dopravnej siete; určená je na dopravu dreva, osôb, materiálu, na prejazd špeciálnych vozidiel (požiarna, zdravotná služba) ale môže slúžiť aj na iné ciele; má vybudované zemné teleso a aspoň jednoduché odvodnenie.


Read more

(16) Naozaj sa chráni to, čo sa chrániť má?

Národná sústava chránených území vznikala v priebehu niekoľkých desaťročí. A nedá sa to nazvať inak ako nesystémovo. Bez celoplošného mapovania, bez akejkoľvek centrálnej koordinácie z úrovne štátu neustále narastala a dnes máme 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí, 1097 maloplošných chránených území.
Európska sústava chránených území naopak vznikala na Slovensku veľmi rýchlo a pod obrovským časovým tlakom v súvislosti s našim vstupom do EÚ a so záväzkami z toho vyplývajúcimi. Postup bol rovnaký – nesystémový, nekoordinovaný, bez dostatočných odborných podkladov. A aj cieľ bol rovnaký – čo najväčší rozsah ochrany bez ohľadu na jej reálne opodstatnenie.
Ale aj to je málo! V súčasnosti sa rozsah ochrany prírody rozširuje ďalším nesystémovým krokom. Z rôznych dôvodov sa obmedzuje hospodárenie v lesoch zákazmi činnosti podľa §4 a §8 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Že zveličujeme? Nuž tak tu je príklad. Okresný úrad Liptovský Mikuláš zakázal Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Bobrovec vykonávať lesnícke činnosti až do vyhlásenia zón TANAP-u (čo sa nedarí už mnoho rokov a ešte mnoho sa nepodarí). Stalo sa tak v súvislosti so spracovaním kalamity spôsobenej víchricou Žofia. Toto územie bolo v minulosti niekoľkokrát preskúmané a posudzované odborníkmi. Je súčasťou TANAP-u, v ktorom platí tretí stupeň ochrany, tiež je súčasťou chráneného vtáčieho územia Tatry, nachádza sa v národnom zozname území európskeho významu ( je v ňom priradený 3. a 4. stupeň ochrany ). Nebolo tam navrhnuté maloplošné chránené územie. Takže napriek tomu, že toto územie je súčasťou národnej a európskej sústavy chránených území a boli v ňom zabezpečené záujmy ochrany prírody, ďalším nesystémovým krokom je zavádzaný bezzásahový režim a to nie na základe odbornej opodstatnenosti, ale ideologickej požiadavky navyšovať výmeru bezzásahových území. V tomto prípade je dokonca obmedzovaný súkromný vlastník, sú obmedzované jeho ústavné práva.
Podľa znaleckého posudku z roku 2016 vtedajšia strata z nemožnosti spracovania dreva a následného rozvoja podkôrneho hmyzu bola 3 011 397.- Eur. Ročná náhrada ponúknutá Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu bola vo výške 30 419,72 Eur. Je to spravodlivé?
Uvedené rozhodnutie má zabezpečiť ochranu navrhovanej A zóny TANAP-u. Nepostupuje sa však rovnakým postupom v celej budúcej A zóne. Niekde sa hospodáriť smie, niekde nie. Toto rozhodnutie obmedzuje len Urbárske pozemkové spoločenstvo Bobrovec. Je to spravodlivé?

 

 

Read more

(15) Kto vykopáva otvorené dvere?
   Po spustení kampane, v ktorej lesníci vyznievajú ako vagabundi, vyrukovalo Ministerstvo životného prostredia s Národným memorandom o lese - uvedomujúc si mnohé skutočnosti, hlásiac sa k ochrane prírody a potvrdzujúc záväzok chrániť prírodu Slovenska, vrátane lesov, vyjadrený najmä v Zákone o ochrane prírody a krajiny, Zákone o lesoch, stratégiách a právnych predpisoch Európskej únie a medzinárodných dohovoroch, ktorých je Slovenská republika zmluvnou stranou.
   Len akosi ten zákon o lesoch sa síce v memorande spomína, ale akoby sa hneď aj ignoroval. Ako inak si vysvetliť to, že je potrebné napr. „za účelom celkového zlepšenia stavu lesov na Slovensku podporovať zavedenie princípov a postupov zodpovedného lesného hospodárenia do plánov obhospodarovania lesov na Slovensku.“ Doteraz však nikto nepovedal, v čom dnešné princípy a postupy zodpovedného lesného hospodára pri plánoch obhospodarovania lesov na Slovensku odporujú vyššie spomenutému.
Lesníci dokonca idú ďalej. Dobrovoľne sa prihlásili k auditu hospodárenia, ktorý preveruje ich obhospodarovanie lesov na základe 7 medzinárodných princípov, 32 národných kritérií, 59 indikátorov na regionálnej úrovni a 110 indikátorov na individuálnej úrovni (napr. v schéme PEFC). Kde napríklad jedno z medzinárodných kritérií je aj „Zachovanie, ochrana a primeraný rozvoj biologickej diverzity lesných ekosystémov“, kde sa posudzujú kritériá ako napr. „štruktúra a prirodzenosť lesov“, „ponechávanie stromov na dožitie“, „lesy osobitných prírodných hodnôt“, „chránené a ohrozené rastlinné a živočíšne druhy“. Samozrejme so svojimi indikátormi. Po environmentálnej stránke v čom tieto veci nezodpovedajú "postupom zodpovedného lesného hospodára?"
Podľa certifikačných schém sa obhospodarujú lesy na Slovensku trvalo udržateľným spôsobom. Podľa schémy PEFC na výmere 1 236 000 ha, v schéme FSC 173 787 ha, čo je spolu 70% výmery lesov na Slovensku. Je to dobrovoľné, nad rámec zákonov a dokonca za poplatok overenie nezávislou autoritou, či sa lesy obhospodarujú trvalo udržateľným spôsobom – teda spĺňajú všetky tri piliere – sociálny, ekonomický aj ekologický.
Pán minister, ešte aké princípy a postupy zodpovedného lesného hospodárenia do plánov obhospodarovania lesov na Slovensku treba zaviesť?

 

Read more

(14) Bájka o vĺčikovi
Kedysi dávno malý vĺčik trávil množstvo času v krásnom zelenom lese. O les sa starali zelení mužíčkovia (len aby nedošlo k zámene, nie mimozemšťania) tak, aby bol naozaj stále zelený, plný života, chránil pôdu, hospodáril s vodou a do vzduchu vypúšťal voňavé látky, vďaka ktorým bol les zaradený do klimatických kúpeľov. Ako vĺčik rástol, zistil, že ku koristi sa dá prísť aj ľahšou cestou, ako denno-denne chodiť hlboko do lesa a za niečo zodpovedať. Začal ostatných presviedčať, že ten obhospodarovaný les je vlastne divočina, že všetci zelení mužíčkovia sú vlastne darebáci, lebo tie stromy aj rúbu. Proste mal na les iné nazeranie, povýšené umeleckým cítením. Vypracoval sa dokonca na veľkého vlka, len alfa samec akosi nemienil ustúpiť. Tak sa vĺčik zreinkarnoval na vranu. No a krákal ďalej o akejsi divočine, o prírodnej turistike, o zlých zelených mužíčkoch. Svoje krákanie podporil vďaka umeleckému videniu lesa na ešte vyššiu úroveň ako alfa samec vlk a oslovil množstvo ostatných živočíchov, síce dosť ďaleko od divočiny, ale zato presvedčených, že konajú v mene divočiny. Len si akosi nevšimli schému ľahkej koristi, o ktorej asi málokto vie. A pre istotu, bolo by dobré, keby zelení mužíčkovia už ani len nespravovali územie, kde by bolo dobré podnikať podľa svojich predstáv. Veď musia vidieť všetci všetko?
Vĺčik, či dnes už vrana si vytvorila eseročku A, cez ktorú vyrába naozaj krásne filmy a knihy, samozrejme so svojim patričným presvedčivým komentárom. Veď všetkých treba presvedčiť, že nič nerobenie v divočine a prírodná turistika je to, čo všetci chcú. Aj sa mu to celkom dobre darí. Dokonca až tak, že vrana sa stala bielou. No kolobeh koristi treba nejako poistiť. Tak začal pôsobiť aj v nadácii B a kamarát založil eseročku C. A práve cez céčko sa ponúka divočiny chtivým pozorovanie zveri, fotografovanie polodivokých koní... Samozrejme za korisť. A časť z nej kamarát z céčka posiela do nadácie B. Za každého klienta 15 éčok (len aby nedošlo k zámene, nejde o emulgátory v potravinách). A teraz kontrolná otázka, či ste ešte v obraze – kto je predsedom správnej rady v nadácii B? Ak ste uhádli, že biela vrana – bingo! Čo na tom, že pri aktivitách v eseročke C sa porušujú zákony. Aj to si poistíme. Ako sprievodca*1 pôjde do terénu kamarát – stráž prírody. Síce zneužije postavenie strážcu na komerčné účely*2, vyvezie klientov do chráneného územia autom*3, ale kto by sa už pýtal, keď sa na ceduľke za oknom skvie štátny znak. Potom sem tam vybočí aj z turistického chodníka*4, na čo síce nie je výnimka, ale však kto by sa pýtal, keď sa na rukáve skvie štátny znak. A že si nepýtali súhlas vlastníka alebo správcu územia*5? Načo! Veď keby sa náhodou našiel nejaký zelený mužíček a iniciatívne sa pýtal, tak vlastne akcia nie je za účelom dosiahnutia zisku, lebo však klient ešte neplatil. Zaplatí až potom, keď nikto nikoho nechytí. Len tá biela vrana pritom akosi šedivie - černie! Nuž korisť, ktorá vzniká pri aktivitách, ktoré sú za hranicami hneď troch zákonov, nemal predsa nikto vidieť!
Svojho času sa zelení mužíčkovia začali pýtať, ktorý paragraf ktorého zákona zelení mužíčkovia porušujú, začali sa brániť argumentmi a nie krákaním. No pri prírodnom turizme, o ktorom sa v poslednom čase stále kráka, sa porušujú paragrafy zákonov:
*1 - § 23 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
*2 - § 75 v spojení s § 77 Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
*3 - § 31 ods. 1 písm. d) Zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch
     - § 14 ods. 1 písm. a) Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
*4 - § 14 ods. 1 písm. c), e) Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
*5 - § 30 ods. 3 Zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch


Read more

(13) Na Slovensku, i tak še da!

     Už niekoľko rokov je verejnosť presviedčaná, ako je potrebné chrániť prírodu. Síce bez koncepcie, bez vízie, bez dostatku peňazí, ale ... divočina na Slovensku ... bohovsky dobre to znie! Reálny obraz o tom, ako to funguje, či skôr nefunguje odhalila Záverečná správa Najvyššieho kontrolného úradu z kontroly Medzinárodnej biosférickej rezervácie (MBR) Východné Karpaty z októbra 2017 lhttp://www.slsk.sk/KontrolaMedzinarodnejBiosferickejRezervacieVychodneKarpaty_zaver.sprava).pdf
Ako sa to celé začalo?
V júni 2007 bola lokalita Karpatské bukové pralesy, ako spoločný Slovensko - Ukrajinský projekt, zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Nominačný projekt Slovenského komponentu pripravila Slovenská agentúra životného prostredia spoločne s externými odborníkmi Prof. Dr. Ing. Pichlerom a Prof. Ing. Vološčukom DrSc. Predkladanému návrhu nepredchádzalo žiadne celoplošné mapovanie, ktorého cieľom by bolo identifikovať lokality spĺňajúce kritériá vysokej prírodoochrannej hodnoty a návrh obsahoval mnoho významných technických nezrovnalostí. Najväčšou bol výrazný rozdiel vo výmere jadrovej zóny podľa mapovej a tabuľkovej prílohy nominačného projektu (v tabuľkovej časti 5 766 ha, z mapového polygónu vychádzala výmera 3 522ha).
S takzvanými ochranármi z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK je ťažko v niečom súhlasiť, ale v prípade MBR a požiadaviek UNESCO sa inak nedá, len plne súhlasiť – od začiatku je to pripravené a zrealizované zle a žiaľ aj terajší stav nie je to, k čomu sa Slovensko zaviazalo. No už sa nedá s VLKom súhlasiť s tým, ako ďalej. Stačí si prečítať „Zhrnutie“ a okamžite vyvstávajú otázky.

- Boli zistené nedostatky pri vyhlasovaní chránených území a v oblasti ich členenia. Bol zistený nesúlad medzi deklarovanou zonáciou územia a reálnym stavom, čo bolo spôsobené problematickým postupom z minulosti, pri spracovaní návrhu pre vyhlásenie MBR a ktorého znenie nebolo pred zápisom územia konzultované s kontrolovaným subjektom (ŠOP) a ani s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov.
- Sublokality v rámci dotknutého územia nepatrili do výlučného vlastníctva štátu tak, ako to bolo deklarované v nominačnom projekte.
- Bola zistená absencia resp. neaktuálnosť strategických programových dokumentov v oblasti ochrany prírody a krajiny, koncepcia neobsahovala víziu a poslanie biosférických rezervácií, ich náplň, funkcie a princípy fungovania.
- V kontexte medzinárodnej spolupráce stanovené úlohy neboli a ani nie sú odkonzultované a skoordinované s partnerskými územiami v rámci MBR.
- Finančné prostriedky v sume 1 217 807,81 eur slúžili predovšetkým na organizačné zabezpečenie správy NP Poloniny. Preverením dokumentácie a procesov verejného obstarávania boli zistené nedostatky a kontrolovaný subjekt nepostupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a v súlade s Občianskym zákonníkom.
- Aktuálny právny stav, kompetencie a alokované finančné prostriedky nezaručujú dlhodobú udržateľnosť plnenia medzinárodných záväzkov z dôvodu rozsahu a náročnosti plánovaných úloh.
O to absurdnejšie vyznieva odporúčanie NKÚ Vláde SR posúdiť možnosť zverenia vybraných častí územia NP Poloniny vo vlastníctve štátu do správy Štátnej ochrany prírody SR. Veď podľa predloženej správy ochrana prírody nie je schopná zabezpečovať ani tie úlohy, ktoré mala doteraz. Ako a za čo bude plniť ďalšie?
   


Read more

(12) Les a pitná voda, ale aj ukladanie uhlíka

     Minule sme uvádzali štúdie, ako vplýva les na odtok vody (na rozdiel od tvrdenia: Ochranár Erik Baláž: Lykožrút nepriniesol Tatrám smrť, ale život; [pravda.sk; 24/09/2016; Andrej Barát] „Pripúšťam, že niekde mohla vyschnúť nejaká studnička, ale to môže súvisieť aj s tým, že sa v jej okolí pred 200 rokmi vyrúbal les.“) To naozaj za všetko môže ťažba dreva?
     Nikoho asi netreba presviedčať o tom, aký obrovský význam a vplyv má les aj na kvalitu a množstvo pitnej vody.
    Je však tomu tak aj v suchých lesoch ponechaných na „ všeriešiaci bezzásahový režim“, v zmysle tvrdenia ochranárov, že „príroda si poradí najlepšie sama“? Určite poradí, len bohužiaľ nie vždy v prospech človeka.
     Čo sa však stane, ak stromy na súvislej ploche hromadne vyschnú, napríklad po vetrovej alebo podkôrnikovej kalamite a my sa rozhodneme ponechať tieto plochy bez zásahu? Je samozrejmé, že v mŕtvom strome neprebieha fotosyntéza a tým pádom nedochádza ani k využitiu vody v rámci rastových procesov. Stromy na danej lokalite začnú postupne hniť, čím mimochodom ročne z jedného hektára do ovzdušia uvoľnia 6-10 t CO2 a do spodnej vody uvoľnia humínové kyseliny a organický uhlík, ktoré pri kontakte s prípravkami na úpravu pitnej vody vytvoria karcinogénne látky presahujúce únosné limity škodlivosti pre ľudský organizmus (Viď štúdia na stránke SLsK: Bark beetle infestation affect water quality in Rocky Mountains of North America).
     A keď sme už spomenuli ten uhlík, veľa sa rozpráva a píše o ukladaní uhlíka, o znižovaní jeho produkcie... Určite ste všetci počuli výraz fotosyntéza a akumulácia uhlíka. O čo vlastne ide?
     Počas fotosyntézy sa časť uhlíka z rastlinami vdýchnutého oxidu uhličitého spotrebuje na vlastný rastový proces a zvyšok sa viaže do štruktúr rastliny. V prípade zdravých, zelených lesov sa viaže uhlík v dreve stromov. V prípade vyťažených stromov, z ktorých sa vyrobia drevené produkty, je viazaný tento uhlík, napríklad v nábytku, do doby jeho životnosti. Toto je bežný cyklus stáročia uplatňovaný a fungujúci v prospech človeka a dokonca aj prírody, lebo znižuje nadbytok uhlíka vyprodukovaného človekom v atmosfére.

     No a teraz sa poobzerajte okolo seba a zistite, koľko výrobkov z dreva alebo na báze dreva máte okolo seba. Tam všade je uložený uhlík. A pritom ide o trvalo obnoviteľnú surovinu. Len s ňou treba rozumne hospodáriť!


Read more


(11) Keď chcú psa biť, palicu si nájdu ...
      ... a tak keď vznikne povodeň, obvinia lesníkov. Nikto nepopiera, že vplyv lesa na hospodárenie s vodou je významný, ale tiež má svoje limity. Väčšinou vyjadrenia na túto tému nebývajú ničím podložené. Preto ponúkame krátky sumár podložený výskumom.
     Hlavné vplyvy lesa na vodnú bilanciu sú zachytávanie zrážok v korunách (inercepcia) a tak isto vyparovanie vody z povrchu rastlín (transpirácia), pričom netreba zabúdať na schopnosť pôdy zadržať vodu.
   Najúčinnejšie znižujú odtok povrchovej vody mladšie lesné porasty, účinnosť prestarnutých a preriedených porastov je približne rovnaká ako u nelesných spoločenstiev (viď zoznam štúdií nižšie: napr. 8.,12.,17.). Ihličnaté porasty sú účinnejšie ako listnaté (napr. 1., 2., 14., 15.).
    Vplyv ťažieb je úmerný ich plošnému podielu na celkovej výmere lesa (napr. 10., 18.). Povrchový odtok z jednotlivých odlesnených plôch sa podľa výskumov v experimentálnych povodiach v prvom roku po ťažbe zvyšuje až o cca 30 % (napr. 9.,16.), potom však už v druhom roku výrazne klesá a po 10-20 rokoch je už spravidla odtok nižší, než bol predtým zo starého lesa. Vplyv tradičných pásových rubov, pri ktorých sa porasty rúbu na viackrát, je výrazne nižší ako vplyv veľkých plôch bez starého lesa, napríklad v prípade kalamitných ťažieb (napr. zhrnutie dlhoročných výsledkov štyroch amerických experimentálnych povodí v 10.). Vplyv plôch dočasne bez stromov začína byť merateľný, až keď dosiahnu 25 % celkovej plochy (napr. 11.).
     Les má určitý lokálny vplyv na povodne v malých povodiach (do 100 km2), s narastajúcou výmerou povodí začínajú prevládať skôr klimatické a časové faktory. Vo väčších povodiach sú dopady stavu lesa na povodňové prietoky "kompenzované" časovým oneskorením medzi jednotlivými prítokmi, rozdielnym využívaním pôdy v povodiach jednotlivých prítokov a rozdielmi v zrážkových pomeroch v oblastiach jednotlivých prítokov (6., 4.,3., 13.).
     Podľa materiálov FAO a IUFRO zvyšovanie lesnatosti alebo hustoty lesa, zvyšovanie zastúpenia ihličnanov v lesoch však môže spôsobiť výraznejší pokles prietokov v čase nedostatku vody, čiže pri tomto spôsobe protipovodňovej ochrany je potrebné rozhodnúť, čo je prioritou (napr. 7., 5.).
     Ako vidieť, nič nie je také jednoduché, ako sa zdá. Vplyv ťažieb na odtok nie je až taký významný a je dočasný. V priebehu niekoľkých rokov mladý les znižuje odtok účinnejšie ako prestarnuté porasty.
Ale ani najhustejší les nezabráni vzniku povodne, keď prídu prívalové dažde. Počas nich sú lokálne úhrny zrážok až 50 mm za hodinu (Hodinové úhrny pri búrkach na niektorých miestach prekročili 30 milimetrov, napríklad v Budinej (35), Dobrej Nive (35), Poľane (31). Najvyšší úhrn sa nameral v Gbelcoch, a to 50 milimetrov, uvádza 25.7.2017 SHMÚ). Na jeden hektár lesa vtedy naprší 500 tisíc litrov vody za hodinu. Pre lepšiu predstavu – 5 vedier vody na jeden meter štvorcový (plocha jedného pracovného stola).

Myslíte, že toto dokáže zachytiť nejaký les !?

 

Literatúra:

Armbruster, M., Seegert, J., Feger, K.-H. 2004: Effects of changes in tree species composition on water flow dynamics – Model applications and their limitations, Journal Plant and Soil, Springer Netherlands, Volume 264, Numbers 1-2 / July, pp. 13-24
Augusto, L., Ranger, J., Binkley, D., Rothe, A. 2002: Impact of several common tree species of European temperate forests on soil fertility, Annals of Forest Science,Vol. 59 No. 3 (April 2002) p. 233
Brooks, K.N., Ffolliott, P.F., Gregersen, H.M., & Thames, J.L. 1991. Hydrology and the management of watersheds. Ames, Iowa: Iowa State University Press.
Bruijnzeel, L.A. 1990. Hydrology of moist tropical forests and effects of conversion: A state-of-knowledge review. Paris: UNESCO International Hydrological Programme.
Calder, I.R. 1998. Water-resource and land use issues. SWIM Paper 3. Colombo: IIMI. Pages 33
FAO, 2001: Land use impacts on water resources: a literature review, by B. Kiersch., Discussion Paper No.1, FAO Electronic Workshop on Land-Water Linkages in Rural Watersheds. Rome
FAO, 2008: Forests and water: A thematic study prepared in the framework of the Global Forest Resources Assessment 2005, FAO Forestry paper 155, Rome, 2008
Fedorov S.F., Marunich S.V.,1989: "Forest cut and forest regeneration effects on water balance and river runoff" in Roald L., Nordseth K. & Hassel K. A. 1989: FRIENDS in Hydrology, IAHS Publication No. 187, Published by the International Association of Hydrological Sciences, IAHS Press, Institute of Hydrology, Wallingford, Oxfordshire OX10 8BB, UK, strany 291-297
Hibbert, A. R., 1967. Forest treatment effects on water yield. In: W. E. Sopper and H. W. Lull (Editors), International Symposium For Hydrology. Pergamon, Oxford, pp. 527-543
Hornbeck, J.W., Adams, M.B., Corbett, E.S., Verry, E.S., Lynch, J.A. 1995: A Summary of Water Yield Experiments on Hardwood Forested Watersheds in Northeastern United States, Proceedings 10th Central Hardwood Forest Conference, Morgantowm, West Virginia March 5-8, 1995, USDA Forest Service, pp. 282-295
Johnson, R. 1998. The forest cycle and low river flows: a review of UK and international studies. Forest Ecology and Management 109:1–7.
McIntosh, P.D. 2003. Estimated effects of potential forestry operations on water quantity, Koonya district. Unpublished report, Forest Practices Board, Hobart na http://www.fpa.tas.gov.au
Nisbet, T. 2002: “Implications of Climate Change: Soil and Water.” v publikácii Climate Change: Impacts on UK Forests. Edinburgh: Forestry Commission Edinburgh. Chapter 5.
Nisbet, T. 2005: Water Use by Trees, Forestry Commission, Information Note, Forestry Commission, Edinburgh, 8 strán.
Tate K. W. 1996: Interception on Rangeland Watersheds; Rangeland Watershed Program, Factsheet, No. 36,
Wemple, B.C., J.A. Jones, and G.E. Grant. 1996. “Channel Network Extension by Logging Roads in Two Basins, Western Cascades, Oregon.” Water Resources Bulletin 32, No. 6: 1195-1207.
Yu Yannian, 1990: Hydrological effects of forests, The Hydrological Basis for Water Resources Management (Proceedings of the Beijing Symposium, October 1990), IAHS Publ. no. 197
Ziemer, Robert R. 1998. Flooding and stormflows. In: Ziemer, Robert R., technical coordinator. Proceedings of the conference on coastal watersheds: the Caspar Creek story, 6 May 1998; Ukiah, California. General Tech. Rep. PSW GTR-168. Albany, California: Pacific Southwest Research Station, Forest Service, U.S. Department of Agriculture; 15-24. 


Read more


(10) Keď dvaja robia to isté...

Ochranári vyčítajú lesníkom, že ťažia v národných parkoch. Síce lesníci neporušujú žiaden zákon, ale...

V susednej Českej republike sú národné parky spravované organizáciami zriadenými ministerstvom životného prostredia. V januári 2007 sa prehnal Národným parkom Šumava uragán Kyrill. K 31.1.2007 evidovala Správa NP Šumava 687 000 m3 kalamity, z toho 62 000 m3 v bezzásahových zónach ( ktorých bolo mimochodom 26 % z výmery NP ).
A ako postupovali pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy ochranári? V bezzásahových územiach neťažili, celkovo v nich odumrelo okolo 3 800 ha lesa, čo predstavuje 30 % ich výmery. V zónach, kde zasahovali, za šesť rokov vyrúbali 1 089 211 m3 a obnovili les na ploche 1 595 ha. Podľa ich slov lesné ekosystémy v NP prešli v rokoch 2007 až 2012 najväčšou gradáciou podkôrneho hmyzu za dobu jeho existencie. Nástup vysokej populačnej hustoty lykožrúta závisel predovšetkým na veľkosti bezzásahového územia, počiatočnej hustote populácie, ale tiež na množstve nespracovaných polomov. Čím viac nespracovaných stromov bolo ponechaných, tým rýchlejší bol nárast početnosti. Doba presunu gradácie do zásahových častí NP a celková doba gradácie záviseli predovšetkým na veľkosti bezzásahového územia. Čím väčšie bolo bezzásahové územie, tým dlhšie trval presun lykožrútov do zásahových častí no a o to bola dlhšia doba ich rozmnožovania sa v oboch zónach. Celkovo trvala 5 rokov a vrcholila v treťom roku po uragáne. Znovu pripomíname, že toto sú skúsenosti pracovníkov rezortu životného prostredia.
Na začiatku tohto príbehu bolo 62 000 m3 polomov v bezzásahových zónach a 625 000 m3 v zásahových. Na konci 3 800 ha odumretého lesa v bezzásahových zónach (ktorý sa postupne presúva do fázy obnovy) a 1 600 ha obnoveného lesa v zóne, kde sa kalamita spracovávala.

Premýšľajte!
Nie je to to isté ako v národných parkoch na Slovensku, len osoby a obsadenie je iné... 


Read more


(9) Bájka o lykožrútovi

Keďže po posledných informáciách o lykožrútovej kalamite niektorí oponenti stále neveria, že jeden malý chrobáčik vie narobiť veľké šarapaty, skúsime to aj inak – bájkou:

Ahoj, som lykožrút smrekový a mám dve ženy. Práve sme sa nasťahovali pod kôru živého smreka. Krásny bytík, voňavý, čerstvý, založíme si tu rodinu. Každá moja žena mi dá v dobrých podmienkach 60 detí a tie sa za 8 týždňov rozletia do sveta hľadať si svoje vlastné bývanie. Aj moji synovia budú mať 2 ženy a každá im dá ďalších 60 detí. Aj tie sa rozletia do sveta. Budem otec 120 dietkam a dedko 4800 vnúčikom. Ak bude dobré počasie, vnúčikovia mi dajú 192 tisíc pravnúčat. To chce veľa bývania. Aj veľa papania. Dúfam, že máme v lese dosť stromov. V jednom strome nás vie žiť až 1500 chlapov a každý má dve ženy. A každá nám dá 60 detí. Z jedného stromu nás vie vyletieť až 180 tisíc (1500 samcov - závrtov na strom). To sa vieme v kľude nasťahovať do ďalších 40 stromov. A ak bude pekné počasie, naša rodina sa pekne rozrastie. V 3. generácií už nás bude 7,2 milióna (za pol roka, dobré nie?) a ďalších 1600 stromov bude našich. To už príde zima, ale to nám nevadí, prezimujeme a na jar nás bude už 288 miliónov. Budeme potrebovať 64 tisíc zelených stromov. Len dúfam, že nás zlý lesníci spolu s tými stromami nevyrúbu počas zimy, alebo počas roka. Lebo okrem toho nás koťuhy úplne dokážu zmiasť a odchytia nás do feromónových lapačov. Takto nás v minulom roku (2017) zmiatli 224 miliónov a zachránili si tým 2 milióny stromov. No a ešte robia aj také finty, že my si v kľude nájdeme bývanie a oni nám zoberú strechu nad hlavou. Volajú to lapáky. Takto si zachránili 1,2 milióna stromov. Ťažko vyčísliť, koľko nás padlo pri včasnom spracovaní kalamity, pri chemických postrekoch, pri odkôrňovaní. Sme úplne bezmocní. Jediné, čo nás drží pri živote je naša schopnosť sa množiť a naši priatelia ochranári, ktorý nám vytvárajú priestor na život a poviem Vám, to je raj na zemi. To sa Vám v kľude žije. Lietate kde chcete, bývate kde chcete, papáte čo chcete. Prirodzených nepriateľov takmer nemáte.
Keby ste bol lykožrút, aj vy by ste volil bezzásahovosť.


Údaje prevzaté od: Skuhravý, V., 2002: Lýkožrout smrkový a jeho kalamity, Agrospoj s. r. o., v Praze 2002, 151 s.  


Read more

(8) Kto spochybní docenta Miroslava Sanigu a jeho slová o hlucháňoch?

Polemika ohľadom znižovania stavov hlucháňov na Slovensku sa dostala presne tam, kde aj celá diskusia o ochrane prírody a obhospodarovaní lesov – na sociálne siete, do médií..., kde sa ale problém určite nevyrieši. Odvolávok na výskumy a odborníkov je mnoho, ale akosi sa nepočúva s porozumením. Skúste si vypočuť názory až do konca a porovnajte to s diskusiou na FB:
https://m.facebook.com/414942708890683/videos/516406615410958/?notif_id=1516881602319533&notif_t=scheduled_post_published&ref=notif alebo https://drive.google.com/open?id=1yzfeFpaYHtZx9cv2IGY9UdAvqHwCt2Oa
Hlucháň, ako kurovitý vták, žije takmer celý čas na zemi. V korunách stromov prespáva (hraduje) a len čiastočne sa tam kŕmi ozobávaním a odstrihávaním púčikov, ihličia a vetvičiek. Na život potrebuje rozvoľnené lesné porasty, ktoré práve v plošne sa rozpadajúcich prestarnutých smrečinách potrebujú určitý manažment. Bezzásahovým režimom a veľkoplošným rozpadom smrečín, ich usychaním, sa stráca potrava pre hlucháňa, hlavne v zime. Vtedy až 97 % jeho potravy tvorí ihličie a púčiky stromov.

Nájde ale potravu v suchých lesoch?

Druhovou ochranou niektorých jeho predátorov sa tak isto zvyšuje tlak na populáciu hlucháňov a napríklad kuriatka v lete konzumujú mravce vo všetkých vývojových štádiách. Premnožené medvede ich však systematicky likvidujú, lebo aj oni tam nájdu pochúťky pre seba, čím veľmi významne znižujú možnosť prežitia mladých kuriatok hlucháňa. No a v neposlednom rade čiastočne prispieva k ich úbytku aj nekontrolovateľný zber lesných plodov, najmä čučoriedok. Ich predaj popri ceste, mimo zákona o dani z príjmu, nedokázala zatiaľ vyriešiť žiadna vláda.

Kedysi bol hlucháň poľovnou zverou a napriek tomu ho neubúdalo.
Až začatím jeho urputnej ochrany dochádza k jeho úbytku. Naozaj za to môžu len lesníci?


Read more












(7) Rozsah chránených území a les

Veľa sa v poslednom období diskutuje o ochrane prírody na Slovensku a o potrebe legislatívnych zmien na jej zabezpečenie. Vytvára sa pritom dojem, že stav, ktorý tu dnes je, je zlý a nedostatočný.
Na Slovensku máme národnú sústavu chránených území a európsku sústavu chránených území. Národnú sústavu tvoria národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené areály, prírodné rezervácie, atď. Európsku sústavu, známu ako NATURA 2000, tvoria chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu a zóny chránených území. Tieto dve sústavy sa prekrývajú, ale 60 % výmery slovenských lesov je ich súčasťou.
Rozsah chránených území na Slovensku je jedným z najväčších v Európe.

Národné parky – suchozemské lokality *
V Európe sme na 5. mieste. V národných parkoch je zahrnutých 7,5 % výmery našej krajiny. A ako sú na tom naši susedia:
Česká republika 1,5 %
Poľsko 1,0 %
Ukrajina 1,2 %
Maďarsko 5,2 %
Rakúsko 3,0 %
Nemecko 2,7 %

Natura 2000 – suchozemské lokality *
V Európe sme na 4. mieste, 29,57 % výmery štátu je súčasťou NATURY 2000.
Česká republika 14,03 %
Poľsko 19,56 %
Maďarsko 21,44 %
Rakúsko 15,13 %
Nemecko 15,45 %

V roku 2002 bol prijatý prísny zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý umožňuje obmedziť alebo zakázať akúkoľvek činnosť, ktorá vedie k ohrozeniu existencie rastlín, živočíchov alebo ich biotopov. Myslíte si, že rozsah ochrany prírody a právomoci štátnych orgánov ochrany prírody a krajiny sú nedostatočné?
Cieľom ochranárov je vraj rozsah bezzásahových území na úrovni 5 % územia Slovenska, čo je viac ako desať percent lesov (pritom prirodzených lesov je len 1,3%, ostatné sú človekom ovplyvňované). Ale keď je dnes pod ochranou cca 60 % lesov, ktoré chránené územia ideme zrušiť? No a dokonca dnes sa už vedú konania na základe predbežného opatrenia, kde sa obmedzuje hospodárenie už aj v 1°ochrany. Čo potom nasleduje? Veľmi často mizne predmet ochrany, pretože väčšina našej krajiny je ovplyvňovaná človekom a potrebuje určitý menežment. Potom ochranári požiadajú o financovanie a idú zachraňovať, čo predtým zakázali. Urobia presne to, čo robili pred tým ľudia v záujme hospodárenia na vlastné náklady. Dnes však za peniaze z fondov a dotácií.

Je toto normálne?

* Zdroje:
https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_national_parks
http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/barometer/index_en.htm

 


Read more











(6) Viete, v čom je Slovensko najlepšie v Európe?

Máme najviac mŕtveho dreva v lesoch na 1 ha – 42 m3 . Áno, spolu je to viac ako 90 miliónov m3. Len pre ilustráciu, na Slovensku sa ročne vyťaží 9 až 10 miliónov m3. V lesoch stojí 19 miliónov m3 mŕtvych stojacich stromov, každý 25. strom v lese je odumretý. Pritom to nie sú stromy len v piatom stupni ochrany. Sú aj v hospodárskych lesoch v treťom stupni ochrany, kde sa má hospodáriť podľa zákona o lesoch s prihliadnutím na zákon o ochrane prírody. To sú následky nefungujúcej ochrany prírody. A ešte chceme rozširovať bezzásahové územia!
O hlúpom gazdovi sme písali minule, ale tu to platí dvojnásobne. To je naozaj Slovensko taký bohatý štát, že si dovolí mrhať „úrodou“ na lesnej pôde?

V bohatých škandinávskych krajinách je to 8 m3/ha.
Možno sú bohatší aj preto, že si vážia, čo im príroda dáva a neplytvajú jedným z najcennejších obnoviteľných zdrojov suroviny.


Read more

(5)   Ťažba dreva na Slovensku rastie, ochranári nás za to kritizujú, ale mali by nás pochváliť.

Stav lesov na Slovensku je jednoducho taký, že súčasnú výšku ťažby umožňuje. Ročne ťažíme len 76 % toho, čo nám dorastie a my svoje tvrdenia vieme dokázať!
Stav jednotlivých porastov sa  posudzuje každých desať rokov, kedy sa vyhotovuje tzv. Program starostlivosti o les. Zisťuje sa priemerná hrúbka a výška stromov v tom ktorom poraste. Takto vieme určiť aj prírastok dreva za celé Slovensko, preto vieme s určitosťou tvrdiť, že zásoba dreva v lesoch na Slovensku pribúda. A to napriek ťažbe dreva, lebo tá nedosahuje výšku prírastku.
No  a pri zisťovaní stavu lesa sa zisťuje aj vek porastu, a vyhotovujú sa sumárne údaje za Slovensko. A keďže starších porastov je viac, ako by pri rovnomernom zastúpení malo byť, dreva prirastá viac. 

Porovnanie výmery lesov skutočnej a normálnej podľa vekových stupňov

Prameň: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR, 1971-2016

Aj to je dôsledok práce generácie lesníkov pred osemdesiatimi rokmi a ešte aj predtým. Keď budú dnešné 50-60 ročné porasty o pár desaťročí staršie a prírastku bude menej, úmerne k tomu sa zníži aj ťažba dreva.
Oponenti nemajú radi prirovnávanie obhospodarovania lesa ku poľnohospodárskym plodinám. Určite je to ťažko porovnateľné, lebo poľnohospodár zberá úrodu každý rok, pričom výrobný cyklus v lese je cca 100 rokov. No ani poľnohospodár nie je taký hlúpy, aby nechal zhniť na poli úrodu v čase dobrej úrody len preto, že priemer výnosov za posledných niekoľko rokov bol nižší ako je aktuálna úroda. Či už ste takého videli? Aj stromy majú svoj biologický vek dožitia, kedy sa prejavuje na nich vek hlavne hnilobou dreva. No ak chceme mať doma, v práci, na chate a neviem kde ešte všade výrobky z dreva, tak to drevo z lesa berieme v čase, kedy je primerane hrubé, zato ešte zdravé.

Ani jablko by ste si od gazdu nekúpili, keby bolo zhnité.


Read more

(4)   Dve koncepcie spravovania lesov   
  
       Spor medzi ochranármi a lesníkmi je o tom, ako bude spravovaná naša krajina. Spor je kvôli rôznym spôsobom riešenia prírodných katastrof v našich lesoch – stále častejších veterných kalamít a extrémneho premnoženia podkôrneho hmyzu. Výsledkom je rozdielny názor na to, čo s lesom po kalamite ďalej – to je fakt. A tu ponúkajú ochranári a lesníci diametrálne odlišné riešenia.
Ochranárske riešenie je nezasahovať. Tu je výsledok:

  1. K obnove lesa dôjde prirodzeným vývojom v dlhšom časovom období
  2. Žiadna činnosť = žiadne pracovné miesta
  3. Žiadne dane z príjmu pre štát, žiadne dane z nehnuteľností pre obce, žiadne odvody do štátneho rozpočtu
  4. Papier, nábytok, rezivo na stavbu rodinných domov – všetko z dovozu
  5. Nedostatok palivového dreva pre domácnosti

Lesnícke riešenie je zodpovedná aktivita. Tu je výsledok:

  1. K obnove lesa pristupujeme hneď, a v priebehu niekoľkých rokov dopestujeme nový, mladý a zdravý les
  2. 41 tisíc pracovných miest v lesnícko-drevárskom komplexe
  3. Len na daniach odvádzajú lesníci do rozpočtu štátu a obcí viac ako 50 miliónov eur ročne
  4. Využitie obnoviteľnej suroviny na výrobu papiera, celulózy, reziva, nábytku a ďalších výrobkov na báze dreva

Výsledkom obidvoch prístupov je les, len vytvorené hodnoty sú rôzne. Vyberte si. A pozrite si aj zábery z Vysokých Tatier - tri príklady priamo tu - hore les po spracovaní kalamitného dreva a dole les po obnove lesníkmi po šiestich a dvanástich rokoch.


Read more

(3)   Je lykožrút smrekový ohrozený druh, keď ho ochranári chránia?

Vôbec nie. Lykožrút smrekový je malý, ale veľmi nebezpečný chrobák. Dokáže sa neuveriteľne rýchlo rozmnožiť. Je pravda, že tu vždy bol. Lesníci sa jeho šíreniu vždy snažili brániť. Rovnako sa ľudstvo vždy snaží zabrániť šíreniu nebezpečných chorôb, ktoré zabíjajú ľudí, zvieratá, rastliny.

Do roku 2003 bol vďaka ostražitosti lesníkov stav smrečín dobrý. Po zmene zákona o ochrane prírody a krajiny bolo lesníkom zabránené, aby včas odstraňovali napadnuté stromy a škodca sa šíril všade naokolo. Na Slovensku sa rozbehol experiment, ktorý svojim rozsahom nemá v Európe obdobu. Zabudli sme na rokmi overené postupy a nechávame bez úžitku umierať desiatky rokov pestované lesy.

A ako to robia múdre vlády?

Bavorská vláda schválila v roku 2017 balíček 100 miliónov Eur pre vlastníkov lesa postihnutých veternou kalamitou, aby sa včas vyviezlo drevo z lesa a zabránilo sa šíreniu lykožrúta http://www.slsk.sk/Pravda%20o%20Bavorskom%20lese%20v%20CZ%20les.tlaci.pdf .

Sme na Slovensku takí hlúpi, že si necháme devastovať naše lesy?


Read more

(2)     Vidno vôbec človeka na satelitných snímkach?
Aj tak by sa dala položiť otázka pri porovnávaní toho, kto hovorí pravdu a kto klame pri údajoch o lesoch. Lesníci evidujú lesné pozemky v katastri nehnuteľností s presnosťou na jeden meter štvorcový. Oponenti argumentujú satelitnými snímkami s rozlíšením 30x30 metrov, kde les do päť metrov výšky nevidno, teda „neexistuje“. Ale na tej istej snímke naozaj nemôže byť vidno ani ľudí – existujú vôbec?
Tak ako mladý (aj do výšky päť metrov) les je les, lebo plní všetky funkcie, ktoré zdravý zelený les plniť má, tak aj deti v jasliach a materských školách sú ľudia, hoci ich nevidno ani zvonku, keď sedia v autobuse. Najnovšie štatistiky zo Zelenej správy za rok 2016, ktorá bola zverejnená 18.12.2017, hovoria jasne – lesov na Slovensku pribúda čo sa týka výmery, tak isto aj zásob dreva:
Výmera lesov

Druh

Rok

1980

1990

2000

2005

2010

2015

2016

Výmera (ha)

LP

1 952 656

1 976 538

1 997 961

2 006 172

2 010 817

2 014 731

2 016 729

PP

1 861 642

1 921 705

1 921 414

1 931 645

1 938 904

942 567

1 944 123

Zdroj: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR 1980-2017
Vysvetlivky: LP – lesné pozemky; PP – porastová pôda
Zásoba dreva v lesoch

Zásoba dreva1)

rok

2006

2008

2010

2012

2015

2016

Celkom
(mil. m3)

spolu

443,8

452,1

461,95

466,07

478,12

480,65

ihličnatá

209,8

211,2

212,16

211,93

202,21

201,97

listnatá

234,0

240,9

249,79

254,14

275,91

278,68

Na 1 ha (m3)

priemer

231

235

239

241

247

248

ihličnatá

268

272

276

278

276

278

listnatá

206

210

215

217

229

230

Prameň: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR, 2006-2017
Poznámka: 1) V rokoch 2006-2012 sa uvádzajú zásoby dreva ako súčet platných LHP podľa stavu na začiatku ich platnosti; Údaje rokov 2015 a 2016 sú aktualizované o bežný prírastok a vykonanú ťažbu dreva.
 
Uveríme presným údajom, či sa necháme ohlupovať obrázkami, podľa ktorých ľudstvo neexistuje?


Read more

Minister životného  prostredia koncom roka 2017 konečne povedal, prečo sa v posledných mesiacoch vedie proti lesníkom kampaň plná lží, poloprávd, informácií, ktoré sú vytrhnuté z kontextu. Chce pre svoj rezort viac kompetencií, správu časti slovenských lesov a bezzásahový režim na obrovskej výmere.
     Minister životného prostredia však nikde a nikdy nepovedal, koľko tisíc ľudí zamestnaných v rámci lesnícko-drevárskeho komplexu príde o prácu, o koľko príjmov z daní a odvodov príde štátny rozpočet, o koľko príjmov z daní z nehnuteľností prídu rozpočty miest a obcí, koľko budú štát stáť náhrady pre neštátnych vlastníkov lesov.
     Vo verejnosti sa jednostranne vytvára predstava, že lesníci len bezohľadne rúbu drevo a nič iné ich nezaujíma. Ale my zalesňujeme, chránime mladé stromčeky - ktoré zo satelitných snímok nevidno a vraj nie sú les, vychovávame tieto údajne neexistujúce lesy, prevažnú časť príjmov zarobených ťažbou dreva vraciame späť lesu. Pri tom rešpektujeme zákony tejto krajiny a všetky obmedzenia, ktoré pre nás vyplývajú z ochrany prírody a krajiny. Potrebu ochrany prírody, jej zachovania pre ďalšie generácie plne chápeme. Lesníci vyhlasovali prvé chránené územia, keď slovo ochranár neexistovalo. My sme nezlyhali, naopak. Celé nami spravované lesy sú obhospodarované podľa plánov starostlivosti. Naopak, ochrana prírody nemá pre väčšinu chránených území schválené programy starostlivosti, nie je schválená zonácia národných parkov, nie je zabezpečená ochrana karpatských bukových pralesov. Naozaj tu zlyháva štát, to aktéri kampane My sme les hovoria, ale prstom ukazujú na lesníkov.
     Preto sa na Vás obraciame touto formou. V médiách nemáme dostatok priestoru informovať, vysvetľovať. Tak to skúsime takto. Budeme Vám posielať krátke pravdivé informácie o stave slovenských lesov, lesníctve, ochrane prírody, budeme ich dávať do súvislostí, porovnávať s okolitými štátmi. Múdry človek si tvorí úsudok na základe viacerých názorov.  Venujte nám teda chvíľku času, prečítajte si, čo Vám pošleme, overte si, či Vám hovoríme pravdu. A ak Vás naše informácie zaujmú, pošlite ich, prosíme Vás, svojim deťom, rodičom, príbuzným, priateľom. Všetko je a bude s linkom na FB (viď prepojenia nižšie), kde pripíšte Váš komentár, názor. Veríme, že aj my dokážeme zmobilizovať množstvo ľudí, lebo ide o budúcnosť našej krajiny, o ľudí žijúcich na vidieku, pracujúcich v lesoch, na pílach, v celulózkach a papierňach, poľovníkov, turistov, cyklistov ... Toto sa týka nás všetkých.


Read more

Nájdete nás na Facebooku

Dôležité linky

Slovenský poľovnícky zväz
www.polovnictvo.sk

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
www.mpsr.sk

Ministerstvo životného prostredia SR
www.mzp.sk

Slovenská agentúra životného prostredia SR
www.sazp.sk

Zverex s.r.o.
zverex.polovnictvo.sk

Štátna veterinárna a potravinová správa SR
www.svssr.sk

Lesy SR, š.p.
www.lesy.sk

Národné lesnícke centrum Zvolen
www.nlcsk.org

Štátne lesy TANAP
www.lesytanap.sk

Múzeum vo Sv. Antone
www.msa.sk

Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra
www.cvzv.sk

Portál lesných úradov
www.lesnyurad.sk

Portál pozemkových úradov
www.pozemkovyurad.sk

Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
www.vlm.sk

Klub slovenských poľovníčok
http://www.klubslovenskychpolovnicok.sk/sk/