Biopás je pruhové políčko široké 6-12 metrov na okraji alebo uprostred pôdneho bloku. Rastie tam proso, pohánka, lupina alebo obilniny. Poskytuje úkryt a potravu pre malú zver, ale taktiež priestor na hniezdenie vtákov. OZ ZELEŇ vám v tejto reportáži poskytne odborné rady, ako, kedy a čo je vhodné vysiať, ale taktiež ako komunikovať s najdôležitejším a to vlastníkom pozemkov alebo poľnohospodárom.
Fridrich Konrád zanechal výraznú stopu v slovenskom poľovníctve a v poľovníckej kynológii. Odborne riadil chov farbiarov a pomáhal ľuďom ich chovať a cvičiť, no hlavne ukazoval aký význam má pre poľovníka toto plemeno. Dnes sa na Slovensku chová viac ako 1500 farbiarov a Klub má viac ako 700 členov. Pozrite si reportáž o tom, ako si členovia klubu chovateľov farbiaro pripomenuli túto významnú osobnosť.
Ing. Pavol Šuty je vzdelaním lesník, no je aj poľovník. Poľuje v revíri na Kysuciach. Poľovníci už desaťročia dokazujú, že recionálnym manažmentom sa optimálny model súžitia človeka a zveri dá dosiahnuť. Spolu s kolegami sa stará o úsek o rozlohe asi 200 hektárov a vybudovali tu 14 prikrmovacích zariadení na objemové krmivo, aby rozptýlili zver. Pripravujú si aj špeciálnu zmes na prikrmovanie. Akú? Dozviete sa v reportáži.
V predposlednej reportáži sme si rozobrali vnadenie diviačej zveri, ako ho správne vykonávať, čo dovoľuje zákon a veterinárne nariadenia. Dnes pokračujeme ďalej a povieme si viac o prikrmovaní zveri.
V rámci svetovej výstavy One with Nature 2021 - V jednote s prírodou, ktorú sme Vám predstavili v predchádzajúcej reportáži, malo možnosť ukázať sa na jeden svoj, tzv. "slovenský deň" aj naše Slovensko a jeho zástupcovia. Pozrite si, čo všetko sme predstavili.
Slovensko patrí medzi európskymi krajinami počtom medailových miest a celkových umiestnení medzi najlepšie. Hoci tentokrát sa nám na XXII. ročníku zvíťaziť nepodarilo, reprezentovali nás mladé nádeje. Pozrite si aký bol šampionát organizovaní maďarskými kolegami.
Niektorí užívatelia poľovných revírov sú, najmä ochranármi a laickou verejnosťou, kritizovaní za spôsob vnadenia diviakov, či niekedy až kŕmenia zveri vo vegetačnom období pečivom, zeleninou, či ľudskou potravou. Takýto nevhodný spôsob však nekritizujú len vyššie menované skupiny, ale aj my. Pripravili sme preto reportáž nie len pre samotných porušovateľov nariadení, ale aj pre laickú verejnosť. Laik dostane odpovede napríklad na to, čo je to čas núdze, aký je spôsob prikrmovania zveri v zime, prečo sa vnadí diviačia zver, prečo je nutný lov na vnadiskách a ako sa to týka afrického moru ošípaných, prečo platí zákaz prikrmovania, aké krmivo môžeme používať na vnadenie a ďalšie...
Slovenskom sa šíri africký mor ošípaných. V súčasnosti je infikovaných už 29 okresov, čo spôsobuje veľké obavy predovšetkým chovateľom ošípaných a ohrozuje potravinovú sebestačnosť v produkcii bravčového mäsa. Čo všetko robí štát i poľovníci aby zabránili šíreniu AMO? Sledujte v reportáži.
Jún - mesiac poľovníctva a ochrany prírody
Pomáhame poľnej zveri. V ďalšej reportáži sa vyberieme do Kvetoslavova. Poľovníci z Poľovníckeho združenie Bažant Kvetoslavov tu na vlastné náklady pomáhajú poľnej zveri výsadbou stromov, budovaním napájačiek a zlepšovaním životného prostredia.
Štát na činnosť poľovníctva ani Slovenskej poľovníckej komory, ako organizácie s preneseným výkonom štátnej správy, cielene finančne neprispieva. Poľovníci sa vďaka členským príspevkom samofinancujú a nezaťažujú štát ani občanov, ktorí s poľovníctvom nemajú nič spoločné. Títo občania ale užívajú benefity, ktoré poľovníctvo zabezpečuje vo vidieckej krajine. Súčasný návrh zákona o poľovníctve a taktiež rýchle novely poslancov, ktorí poľovníctvu nerozumejú, ale zastupujú skupinu lobistov, práve naopak zaťažuje štátnu správu poľovníctva kompetenciami, ktoré SPK zabezpečuje v súlade so súčasným zákonom z vlastných zdrojov, bez nároku na verejné financie a zaťažovanie daňových poplatníkov.
