Povinné členstvo - v podstate nepriame povinné členstvo, vyplývajúce z kontextu ustanovení zákona, by sme mali analyzovať najmenej v troch rovinách. 

V legislatívnej, ktorá ho zavádza s cieľom zabezpečenia maximálnej účasti všetkých držiteľov poľovných lístkov na Slovenskuna rozhodovaní o organizácii a riadení slovenského poľovníctva prostredníctvom ich účasti na zabezpečení významného prenosu výkonu štátnej správy na poľovnícku samosprávu, v ekonomickej, ktorá v prostredí objektívnej nevyhnutnosti šetrenia verejných financií ponúka štátu využitie vnútorných disponibilných zdrojov praktického výkonu práva poľovníctva na financovanie poľovníckej samosprávy a tým aj preneseného výkonu štátnej správy, t.j. v konečnom dôsledku s priamym pozitívnym dopadom na úsporu nákladov štátu. 

Pri koncipovaní zákonnej úpravy prenesenia výkonu štátnej správy na úseku poľovníctva v rozsahu upravenom v § 42 ods.1  zákona č.274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vychádzalo z diskusií, v ktorých nezanedbateľná časť právnych odborníkov zaoberajúcich sa predmetnou problematikou vyslovovala právny názor, v zmysle ktorého poverenie Slovenského poľovníckeho zväzu resp. akejkoľvek inej poľovníckej organizácie preneseným výkonom štátnej správy by narážalo na ústavnú korektnosť. Zároveň však prevažoval názor, že prenesenie výkonu vybraných činností štátnej správy na úseku poľovníctva sa osvedčilo, je funkčne i ekonomicky efektívne a aj ústavne konformné. Tento právny názor sa opieral o výklad Čl. 2 ods.1 Čl. 30 ods.1 Ústavy SR, v zmysle ktorých občan vykonáva štátnu moc prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Za priamy výkon štátnej moci je pritom považovaný nielen jej výkon prostredníctvom petícií a referenda, ale aj prostredníctvom samosprávnych a stavovských organizácií. 

Attachments:

Rozhodnutie - Nález PL. ÚS 19_2014.pdf

[Nález Ústavného súdu o členstve v SPK z roku 2016]

722 kB

Citované z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky o "povinnom členstve v SPK", IV. Záver, bod 126:

Komparatívna rovina odôvodnenia tohto nálezu poukazuje na rôznosť chápania charakteru poľovníctva na európskom kontinente. Kým vo frankofónnej oblasti dominuje poľovníctvu jeho chápanie ako športovej a voľnočasovej aktivity (vec Chassagnou a ďalší v. Francúzsko, čiastočne aj Schneider v. Luxembursko) vykonávanej v súkromnom záujme, 44 v germánskej právnej kultúre (Herrmann v. Nemecko), z ktorej čerpá inšpiráciu aj česká i slovenská právna regulácia, vykazuje poľovníctvo silný a na prvý pohľad evidentný prvok verejného záujmu [existujú aj modely zmiešané – napr. maďarský model, ktorý v zmysle diskutovaného rozhodnutia maďarského ústavného súdu v sebe zahŕňa postavenie profesionálnych poľovníkov (hivatásos vadászok) i poľovníkov športových (sportvadászok)]. Výstižne to popísal Ústavný súd Českej republiky, keď zdôraznil, že podľa českej právnej úpravy (a tento záver platí aj o právnej úprave v slovenských podmienkach, pozn.) nie je zver prostriedkom na realizáciu poľovníctva, ale naopak, poľovníctvo je prostriedkom dosiahnutia optimalizácie chovu zveri (nález sp. zn. Pl. ÚS 34/03 z 13. decembra 2006). Aj toto poznanie napomáha identifikácii a dokresľuje charakter komory ako právnickej osoby verejného práva autoritatívne a mocensky zriadenej zákonodarcom na účel zabezpečenia efektívnej a dostatočne kvalifikovanej ochrany konkretizovaného verejného záujmu. Súčasne štát zriadením komory nijako nebráni fyzickým osobám a právnickým osobám zakladať na báze dobrovoľnosti združenia (poľovnícke organizácie) ako súkromnoprávne subjekty, prostredníctvom ktorých môžu slobodne zdieľať svoje spoločné záujmy v oblasti poľovníctva.