Poľovníci vyzbierali z prírody 270 ton odpadu

V roku 2022 vyhlásila SPK spolu s redakciou Halali už 4. ročník iniciatívu Čistý revír = čistá príroda. Do tohto projektu sa zapájajú užívatelia poľovných revírov zo všetkých kútov Slovenska. Štvrtý ročník, bol historicky najúspešnejší preto sa nevieme dočkať jubilejného 5., ktorý spúšťame práve dnes 1. februára. Najšikovnejší boli poľovníci z okresov Trnava, Nitra, Trenčín, Malacky a Ružomberok.

Odpad v národných parkoch, chránených územiach, na poliach, v lesoch. Všade tam, kde sa dostala ľudská noha, tam sa dostal aj odpad. Prírodu od neho tento rok odbremenilo neuveriteľných 117 užívateľov poľovných revírov, ktorí sa zapojili do projektu vyhláseného SPK a Halali. Počet zapojených sa od minulého roka zdvojnásobil, rovnako tak aj množstvo vyzbieraného odpadu. Ešte nikdy sa nám nepodarilo vyzbierať viac ako 250 ton odpadu, avšak tento rok ho naši poľovníci tromfli. Stále sa však opakuje nahromadený odpad hlavne v okolí hlavných ciest, frekventovaných lesných ciest a turistických chodníkov. Akcia Čistý revír=čistá príroda je aj spoločenskou akciou, nakoľko sa jej zúčastnilo za celý rok viac ako 4000 ľudí. Poľovníci sa tak dobrovoľníkom, ktorí prídu vypomôcť pri zbere smetí z prírody, odvďačia dobrým divinovým guľášom, či inými pochutinami a drobnosťami pre deti. 

Prílohy:

ts_polovnici_270ton_odpadu_2023.pdf

[Tlačová správa - Poľovníci vyzbierali 270 ton odpadu]

195 kB

Vážení priatelia poľovníci,

Komisia pre poľovníctvo a životné prostredie SPK spolu s tvorcami TV magazínu Halali vyhlásila už po piatykrát od 1.2.-31.12.2023 projekt Čistý revír = čistá príroda. Za štyri roky sa nám spoločne podarilo vyzbierať už 850 ton odpadu!!! V minulom roku sa do výzvy zapojilo doposiaľ najviac, až 117 užívateľov poľovných revírov, čo je takmer dvojnásobok toho, čo v predošlom roku 2022.

Pridajte sa k nám! Vyplňte žiadosť, pošlite fotky z brigády či akcie a informáciu koľko odpadu sa Vám podarilo vyzbierať.

Ak nemáte záujem o príspevok 50 €, postačuje nám zaslať len pár fotiek a krátky popis z akcie, my ho uverejníme na webe, FB stránke, či postupne v TV relácii Halali.

Prílohy:

PLAGAT-CR-CP.pdf	[Promo plagát 2023]	891 kB
PLAGAT-CR-CP_uzivatelia_23.pdf	[Plagát na akcie pre poľovníkov]	4125 kB

SPK vám prináša príručku pre užívateľov poľovných revírov a poľovných hospodárov s názvom Ako postupovať pri zrážkach s poľovnou zverou? od autorov: Ing. Martina Hustinová, MVDr. Rudolf Janto, Ing. Alojz Kaššák, Ing. Tibor Lebocký, PhD. a JUDr. Matúš Sarvaš.

K zraneniam poľovnej zveri dochádza pomerne často. Príčiny zranení sú rôzne, od zranení spôsobených pri jej love človekom, zraneniach spôsobených šelmami, cez zranenia spôsobené súbojmi pri vytváraní hierarchii v čriede, až po zranenia spôsobené pri strete s dopravnými prostriedkami. Práve tie naposledy menované bývajú najčastejšie a ich rozsah zvyčajne aj najdevastujúcejší. Postupy zvolené na riešenie výskytu poraneného zvieraťa sú zvyčajne vykonávané za prítomnosti nepoľovníckej verejnosti, čo veľakrát vyvoláva rozhorčenie, hlavne ak je zviera zranené ťažko a zúčastnené osoby nekonajú efektívne za účelom skrátenia utrpenia, ale čakajú na rozhodnutia orgánov štátnej správy. Podľa rozsahu zranenia zvieraťa sa volia rôzne postupy, od jednoduchého ošetrenia zvieraťa, až po jeho usmrtenie. Pri zraneniach vyžadujúcich si usmrtenie zvieraťa v dobe lovu daného druhu, keď užívateľ poľovného revíru tento druh zveri aj plánuje a loví, nie je žiadna legislatívna prekážka takéto zviera užívateľom usmrtiť a skrátiť mu utrpenie.

V uplynulých dňoch vznikli dva návrhy zákonov meniacich poľovníctvo tak, ako ho dnes poznáme. Predkladateľom jedného je ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, druhý návrh zákona predkladá trojica poslancov Martin Fecko, Jozef Pročko, Karol Kučera. Zástupcovia Slovenskej poľovníckej komory (SPK) obom iniciatívam vyčítajú, nekoncepčnosť a fakt, že nekonzultovali situáciu s poľovníkmi. Bližšie sme sa o tejto téme rozprávali s doktorom Imrichom Šubom, riaditeľom kancelárie SPK.

Podľa hlásení z Okresných úradov ulovili poľovníci od marca do decembra sezóny 2022/2023 45 142 diviakov. Plán je tak zatiaľ splnený na 92 %

Kroky, ktoré majú vyriešiť pálčivé problémy poľovníctva sú podľa agrorezortu zrušenie povinného členstva v SPK a prenesenie výkonu činností SPK opäť na štátnu správu. Taktiež by malo v novom zákone ísť aj o spravodlivejší prenájom štátnych revírov.

V skutočnosti je však problematika nového znenia zákona oveľa zložitejšia a interpretácia zmien zavádza nie len poľovníkov, ale najmä verejnosť. Presadzované zmeny sa totiž negatívne premietnu do štátneho rozpočtu a peňazí daňových poplatníkov, hoci v dôvodovej správe je finančný dopad uvedený ako nulový!

Predkladaný nekoncepčný zákon o poľovníctve zaznamenal v medzirezortnom pripomienkovom konaní až 790 pripomienok, z čoho bolo 458 zásadných. Dodnes ministerstvo nevyriešilo 87 zásadných rozporov, no napriek tomu predložilo zákon Úradu Vlády. Všetko, za čo poľovníci bojovali v najväčšej petícii za posledné roky v rámci SR – Petícii Poľovníctvo má zmysel, so 153 tisíc podpismi, bolo predkladateľom odignorované. Už v priebehu prípravy tohto vládneho návrhu zákona sme avizovali snahu a ochotu konštruktívne spolupracovať a odborne pripomienkovať ustanovenia nového návrhu zákona aj s odvolaním sa na § 42, ods. 1, písm. h) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, podľa ktorého národná poľovnícka samospráva spolupracuje so štátnymi orgánmi pri príprave návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov.

Napriek našim upozorneniam o netransparentnom procese prípravy návrhu nového zákona o poľovníctve ministerstvom, bola národná poľovnícka samospráva, ale aj široká poľovnícka a odborná verejnosť z procesu prípravy vylúčená. Predkladateľ tak preukázateľne porušil vyššie uvedené ustanovenie zákona. Tragikomická je aj skutočnosť, že poslanci Fecko, Pročko a Kučera predložili svoj vlastný návrh veľmi podobný tomu ministerskému. Taktiež bez konzultácie s kýmkoľvek! 

Prílohy:

stanovisko_SPK_navrh zakona_2023.pdf

[Stanovisko SPK k návrhu novely zákona o poľovníctve]

154 kB

Významný úspech slovenského poľovníctva

Dňa 13. januára Slovenská poľovnícka komora v spolupráci s GR LESY SR, š.p. zorganizovala hodnotenie významnej trofeje jeleňa lesného podľa pravidiel Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri CIC -  Rady pre hodnotenie trofejí CIC. Trofej hodnotili senior hodnotitelia CIC prof.Roman Dziedzic z Poľska, Ing. Jaroslav Kostečka, PhD. z Českej republiky, Ing. Tibor Lebocký PhD. a prof. Ing. Juraj Ciberej, CSc zo Slovenska.

Trofej dosiahla hodnotu 253,28 bodov CIC  čo znamená, že sa stala historicky najsilnejšou trofejou ulovenou na území Slovenskej republiky. Nahradila tak doteraz najsilnejšiu trofej jeleňa z roku 1990, ktorá dosahovala hodnotu 249,30 bodov CIC .

Tento chovateľský úspech je výsledkom skvelého poľovníckeho menežmentu Chránenej poľovnej oblasti Poľana.

Blahoželáme užívateľovi poľovného revíru Lesom SR š.p, kolegom z CHPO Poľana, slovenskému poľovníctvu a prirodzene v neposlednom rade aj úspešnému a šťastnému lovcovi.

K SPK

Slovenský rybársky zväz nás požiadal o súčinnosť pri informovaní celej členskej základne SPK o tom, že dňa 14. januára 2023 bude na rybárskych revíroch Slovenského rybárskeho zväzu prebiehať sčítanie kormorána veľkého na nocoviskách a to v čase od 14,00 do 17,00 hod.

V NADVÄZNOSTI NA SČÍTANIE KORMORÁNA VEĽKÉHO BUDE V DŇOCH OD 12.1.2023 DO 15.1.2023 ZAKÁZANÉ PLAŠIŤ A LOVIŤ KORMORÁNA VEĽKÉHO PODĽA AKTUÁLNEJ PLATNEJ VÝNIMKY (Č. 10193/2021-9.1 (26/2021 – ROZKL.)

Vážení poľovníci,

Slovenský rybársky zväz nás požiadal o súčinnosť pri informovaní celej členskej základne SPK o tom, že dňa 14. januára 2023 bude na rybárskych revíroch Slovenského rybárskeho zväzu prebiehať sčítanie kormorána veľkého na nocoviskách a to v čase od 14,00 do 17,00 hod.

Týmto žiadame všetky organizačné zložky o spoluprácu, nakoľko informácia o počte nocovísk a množstve vyskytujúcich sa kormoránov je potrebná k záverečnej správe o uplatňovaní výnimky na plašenie a odstrel kormorána.

Získané údaje zasielajte elektronicky na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. alebo poštou na adresu sekretariátu SLOVENSKÝ RYBÁRSKY ZVÄZ, RADA ŽILINA,ul. Andreja Kmeťa 20, 010 55 Žilina.

V prípade nepriaznivého počasia – slabej viditeľnosti kvôli hmle alebo sneženiu sa termín sčítania presunie na nedeľu 15.1.2023.

Prílohy:

scitanie-kormoranov-metodika.doc	[Metodika - sčítanie kormoránov 2023]	988 kB
scitanie_kormoranov_formular.doc	[[Formulár - sčítanie kormoránov 2023] ]	2483 kB

Africký mor ošípaných je na území Slovenskej republiky lokalizovaný v Trebišov, Michalovce, Prešov, Bardejov, Gelnica, Košice-mesto, Košice-okolie, Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava, Detva, Stará Ľubovňa, Sabinov, Stropkov, Sobrance, Spišská Nová Ves, Levoča, Kežmarok, Trebišov, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Zvolen, Lučenec, Brezno, Poprad, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Dolný Kubín, Banská Bystrica, Levice, Žiar nad Hronom, Zlaté Moravce. K 2.1.2023 bolo potvrdených 4 228 prípadov u diviačej zveri a 43 prípadov v chove domácich ošípaných.

Na území Slovenska naďalej prebieha intenzívny lov diviačej zveri. V poľovníckej sezóne 2021/2022 sa poľovníkom podarilo znížiť stavy diviačej zveri o 72 182 kusov, čím sme sa vyrovnali historickej poľovníckej sezóne spred dvoch rokov.

Prílohy:

mapa_22.12.22.jpg	[Mapa AMO, akt. 22.12.2022]	847 kB
okr_22_12_22_upravene.xls	[Katastre, AMO 12/2022]	771 kB

Podľa najnovšej správy Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a referenčných laboratórií Európskej Únie (EU-RL) sa počet prípadov vysokopatogénnej vtáčej chrípky (HPAI) zaznamenaných v Európe medzi hydinou a vodným vtáctvom od leta zvýšil.

Zatiaľ čo počet prípadov so zistením vírusu HPAI v chovných kolóniách morských vtákov sa od predchádzajúceho monitorovaného obdobia (jún až september 2022) znížil, počet prípadov u vodného vtáctva a hydiny sa zvýšil. Predpokladá sa, že nárast počtu ohnísk u hydiny od leta súvisí so šírením vírusu prostredníctvom vodného vtáctva. Podrobné informácie o počte a vývoji prípadov nájdete v novom interaktívnom informačnom paneli, ktorý zverejnil úrad EFSA. Prebiehajúca epidémia HPAI je najväčšou, aká bola kedy v Európe zaznamenaná. V prvom roku epidémie, ktorý trval od októbra 2021 do septembra 2022, bolo v 37 európskych krajinách oznámených celkovo 2 520 ohnísk u hydiny, 227 u vtákov chovaných v zajatí a 3 867 zistení u voľne žijúcich vtákov. Na postihnutých farmách bolo usmrtených približne 50 miliónov vtákov. Neobvyklé pretrvávanie HPAI u voľne žijúceho vtáctva a hydiny počas celého leta 2022 znamená, že po prvýkrát nebolo možné jasne oddeliť koniec prvého roku epidémie od začiatku tohtoročnej sezóny HPAI, ktorá sa začala v októbri 2022.

Dňa 14.12.2022  v popoludňajších hodinách bol v národnom referenčnom laboratóriu vo Zvolene potvrdený pozitívny prípad besnoty u uhynutého psa. Toho času už prebieha laboratórna genotypizácia vírusu na určenie jeho pôvodu. Pôvod zvieraťa nie je známy, suka nebola začipovaná a spolu so šteňatami bola odchytená dňa  25.11.2022 priamo na hranici s Ukrajinou v katastri prihraničnej obce Veľké Slemence. Predmetná suka počas odchytu bola bez klinických zmien správania. Počas šetrenia starosta obce uviedol, že pred odchytom, ktorý bol vykonaný na jeho žiadosť sa suka mala kontakt s líškou.

Suka so šteňatami bola z dôvodu nedostatku miesta v okolitých karanténnych staniciach miesta odchytu prevezená OZ pomoc psíkom na východnom Slovensku a umiestnená v karanténnej stanici v Trenčíne, kde suka začala prejavovať neurologické príznaky a agresivitu, následne uhynula. RVPS Trenčín bezodkladne v popoludňajších hodinách realizovala šetrenie s cieľom klasifikácie daného prípadu, a nariadila opatrenia.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, v súvislosti s hľadaním efektívneho riešenia znižovania stavov raticovej zveri, s cieľom predísť neúmerným škodám spôsobeným zverou na lesných porastoch a poľnohospodárskych kultúrach, vydalo mimoriadne povolenie lovu niektorých druhov zveri v čase ochrany. Zároveň v rámci svojej kompetencie povoľuje výnimky z niektorých zakázaných a nesprávnych spôsobov lovu.

Z údajov poľovníckej štatistiky ako aj z Koncepcie rozvoja poľovníctva v SR –  národného programu poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri vyplýva,  že stavy jelenej, muflonej a danielej zveri vo viacerých oblastiach Slovenka dlhodobo prekračujú normované kmeňové stavy, čo spôsobuje škody v poľnohospodárstve,  dochádza tiež k poškodzovaniu lesných porastov,  chránených biotopov a rastlín. 

Toto mimoriadne povolenie, ktoré by malo pomôcť k dosiahnutiu normovaných kmeňových stavov raticovej zveri a tým k znižovaniu škôd, nie je pre užívateľa poľovného revíru povinnosťou, ale možnosťou. V prípade lovu na nepoľovnej ploche je naďalej  potrebné mimoriadne povolenie vydané okresným úradom podľa zákona o poľovníctve.

Prílohy:

Mimoriadne povolenie lovu raticovej zveri a výnimka zo zakázaných a nespr...

[Mimoriadne povolenie lovu raticovej zveri - zima 22/23]

93 kB

VÁŽENÍ UŽÍVATELIA POĽOVNÝCH REVÍROV,

vzhľadom na množiace sa prípady poškodení poľovníckych zariadení a podľa vašich slov dokonca vyhrážaní sa poľovníkom zo strany verejnosti, Vás chceme opätovne požiadať o súčinnosť pri nahlasovaní škody spôsobenej na majetku užívateľov poľovných revírov. Prosíme Vás, aby ste akékoľvek zaznamenané poškodenia poľovníckych zariadení nenechávali len tak, ale po (ne)podaní trestného oznámenia, posielali fotky a informácie o udalostiach na našu e-mailovú adresu: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

Po zaslaní prvých troch prípadov hneď v prvom týždni od zverejnenia mapy vnadísk sme o tejto skutočnosti informovali prostredníctvom nášho PIF, ktoré malo na sociálnych sieťach veľmi veľký ohlas: 
https://polovnickakomora.sk/sk/medialne-vystupy/polovnicky-infoservis/2892-znicene-posedy.html

i oznamom na webe, čo bolo uverejnené aj vo všetkých médiách: https://polovnickakomora.sk/sk/spk-aktualne/spravy-a-informacie/2877-polovnici-podali-trestne-oznamenie-za-poskodene-posedy.htmlZdokumentované prípady škody na majetku od nás vyžadujú, pre ďalšie vyšetrovanie, orgány činné v trestnom konaní.

Ďakujeme za spoluprácu.

Čím hlasnejšiu kampaň pre poľovníctvo robíme, tým máme viac neprajníkov. Každá akcia predsa vyvoláva reakciu. Aj preto sme sa na CVPP 2022 v Nitre preberali tému poľovníckej osvety, public a media relations.

V diskusii vystúpia: 

Poďte s nami do lesa a uvidíte reportáže:
SPOLOČNÉ POĽOVAČKY
SOVY VERZUS HLODAVCE
MEMORIÁL FRIDRICHA KONRÁDA

V Českej republike bol 1. decembra 2022 po takmer piatich rokoch od posledného prípadu potvrdený africký mor ošípaných (AMO). Vyšetrenie v Štátnom veterinárnom ústave Praha potvrdilo nákazu u uhynutého divičaťa nájdeného v Jindřichoviciach pod Smrekom na Frýdlantsku v Libereckom kraji. Miesto nálezu sa nachádza v blízkosti hraníc s Poľskom, kde sa nákaza dlhodobo vyskytuje. Nákazou môžu ochorieť všetky vekové kategórie prasaťa domáceho aj diviaka. Nie je prenosná na človeka ani ďalšie živočíšne druhy.

Štátna veterinárna správa (SVS) v súčasnosti pripravuje mimoriadne veterinárne opatrenia. Na ich základe bude okolo miesta nálezu nakazeného diviaka vymedzené takzvané infikované pásmo na ploche zhruba 200 km². V tejto oblasti bude dočasne zakázaný lov diviakov, obmedzený pohyb obyvateľstva v prírode a zintenzívnený monitoring výskytu nákazy u diviakov. Opatrenia zasiahnu aj chovateľov ošípaných domácich v oblasti a prevádzkovateľov bitúnkov či zverinových závodov. S ohľadom na zásadnú zmenu nákazovej situácie bude zrušená takzvaná zóna intenzívneho lovu diviakov v pohraničných oblastiach na severe ČR.

Buďme k sebe tolerantní a vážme si prácu druhého V posledných dňoch sme vás informovali o podaní trestného oznámenia na neznámeho páchateľa za poškodenie niekoľkých posedov okolo vnadísk. Odvtedy nám poslali fotografie zničených posedov aj ďalší užívatelia, napr. prvá fotografia vo videu je zo Sološnice. Posed v mnohých prípadoch neslúži len na cielený lov, ale aj pozorovanie zveri, sčítanie, monitoring, či obyčajný úkryt pred nepriaznivým počasím. Protiprávne konanie niektorých indivíduí, ktorí poľovníkov príliš nemusia, môže poškodiť zdravie a vážne uškodiť nie len im, ale komukoľvek kto sa na posed rozhodne vyliezť... Veríme, že sa už podobné prípady nebudú opakovať.

Poďte s nami do lesa a dnes uvidíte reportáže:
Hubertova jazda
Poľovnícke príbehy
Na návšteve v Rakúsku