(8) Kto spochybní docenta Miroslava Sanigu a jeho slová o hlucháňoch?
Polemika ohľadom znižovania stavov hlucháňov na Slovensku sa dostala presne tam, kde aj celá diskusia o ochrane prírody a obhospodarovaní lesov – na sociálne siete, do médií..., kde sa ale problém určite nevyrieši. Odvolávok na výskumy a odborníkov je mnoho, ale akosi sa nepočúva s porozumením. Skúste si vypočuť názory až do konca a porovnajte to s diskusiou na FB:
https://m.facebook.com/414942708890683/videos/516406615410958/?notif_id=1516881602319533¬if_t=scheduled_post_published&ref=notif alebo https://drive.google.com/open?id=1yzfeFpaYHtZx9cv2IGY9UdAvqHwCt2Oa
Hlucháň, ako kurovitý vták, žije takmer celý čas na zemi. V korunách stromov prespáva (hraduje) a len čiastočne sa tam kŕmi ozobávaním a odstrihávaním púčikov, ihličia a vetvičiek. Na život potrebuje rozvoľnené lesné porasty, ktoré práve v plošne sa rozpadajúcich prestarnutých smrečinách potrebujú určitý manažment. Bezzásahovým režimom a veľkoplošným rozpadom smrečín, ich usychaním, sa stráca potrava pre hlucháňa, hlavne v zime. Vtedy až 97 % jeho potravy tvorí ihličie a púčiky stromov.
Nájde ale potravu v suchých lesoch?
Druhovou ochranou niektorých jeho predátorov sa tak isto zvyšuje tlak na populáciu hlucháňov a napríklad kuriatka v lete konzumujú mravce vo všetkých vývojových štádiách. Premnožené medvede ich však systematicky likvidujú, lebo aj oni tam nájdu pochúťky pre seba, čím veľmi významne znižujú možnosť prežitia mladých kuriatok hlucháňa. No a v neposlednom rade čiastočne prispieva k ich úbytku aj nekontrolovateľný zber lesných plodov, najmä čučoriedok. Ich predaj popri ceste, mimo zákona o dani z príjmu, nedokázala zatiaľ vyriešiť žiadna vláda.
Kedysi bol hlucháň poľovnou zverou a napriek tomu ho neubúdalo.
Až začatím jeho urputnej ochrany dochádza k jeho úbytku. Naozaj za to môžu len lesníci?
