(14) Bájka o vĺčikovi
Kedysi dávno malý vĺčik trávil množstvo času v krásnom zelenom lese. O les sa starali zelení mužíčkovia (len aby nedošlo k zámene, nie mimozemšťania) tak, aby bol naozaj stále zelený, plný života, chránil pôdu, hospodáril s vodou a do vzduchu vypúšťal voňavé látky, vďaka ktorým bol les zaradený do klimatických kúpeľov. Ako vĺčik rástol, zistil, že ku koristi sa dá prísť aj ľahšou cestou, ako denno-denne chodiť hlboko do lesa a za niečo zodpovedať. Začal ostatných presviedčať, že ten obhospodarovaný les je vlastne divočina, že všetci zelení mužíčkovia sú vlastne darebáci, lebo tie stromy aj rúbu. Proste mal na les iné nazeranie, povýšené umeleckým cítením. Vypracoval sa dokonca na veľkého vlka, len alfa samec akosi nemienil ustúpiť. Tak sa vĺčik zreinkarnoval na vranu. No a krákal ďalej o akejsi divočine, o prírodnej turistike, o zlých zelených mužíčkoch. Svoje krákanie podporil vďaka umeleckému videniu lesa na ešte vyššiu úroveň ako alfa samec vlk a oslovil množstvo ostatných živočíchov, síce dosť ďaleko od divočiny, ale zato presvedčených, že konajú v mene divočiny. Len si akosi nevšimli schému ľahkej koristi, o ktorej asi málokto vie. A pre istotu, bolo by dobré, keby zelení mužíčkovia už ani len nespravovali územie, kde by bolo dobré podnikať podľa svojich predstáv. Veď musia vidieť všetci všetko?
Vĺčik, či dnes už vrana si vytvorila eseročku A, cez ktorú vyrába naozaj krásne filmy a knihy, samozrejme so svojim patričným presvedčivým komentárom. Veď všetkých treba presvedčiť, že nič nerobenie v divočine a prírodná turistika je to, čo všetci chcú. Aj sa mu to celkom dobre darí. Dokonca až tak, že vrana sa stala bielou. No kolobeh koristi treba nejako poistiť. Tak začal pôsobiť aj v nadácii B a kamarát založil eseročku C. A práve cez céčko sa ponúka divočiny chtivým pozorovanie zveri, fotografovanie polodivokých koní... Samozrejme za korisť. A časť z nej kamarát z céčka posiela do nadácie B. Za každého klienta 15 éčok (len aby nedošlo k zámene, nejde o emulgátory v potravinách). A teraz kontrolná otázka, či ste ešte v obraze – kto je predsedom správnej rady v nadácii B? Ak ste uhádli, že biela vrana – bingo! Čo na tom, že pri aktivitách v eseročke C sa porušujú zákony. Aj to si poistíme. Ako sprievodca*1 pôjde do terénu kamarát – stráž prírody. Síce zneužije postavenie strážcu na komerčné účely*2, vyvezie klientov do chráneného územia autom*3, ale kto by sa už pýtal, keď sa na ceduľke za oknom skvie štátny znak. Potom sem tam vybočí aj z turistického chodníka*4, na čo síce nie je výnimka, ale však kto by sa pýtal, keď sa na rukáve skvie štátny znak. A že si nepýtali súhlas vlastníka alebo správcu územia*5? Načo! Veď keby sa náhodou našiel nejaký zelený mužíček a iniciatívne sa pýtal, tak vlastne akcia nie je za účelom dosiahnutia zisku, lebo však klient ešte neplatil. Zaplatí až potom, keď nikto nikoho nechytí. Len tá biela vrana pritom akosi šedivie - černie! Nuž korisť, ktorá vzniká pri aktivitách, ktoré sú za hranicami hneď troch zákonov, nemal predsa nikto vidieť!
Svojho času sa zelení mužíčkovia začali pýtať, ktorý paragraf ktorého zákona zelení mužíčkovia porušujú, začali sa brániť argumentmi a nie krákaním. No pri prírodnom turizme, o ktorom sa v poslednom čase stále kráka, sa porušujú paragrafy zákonov:
*1 - § 23 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
*2 - § 75 v spojení s § 77 Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
*3 - § 31 ods. 1 písm. d) Zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch
- § 14 ods. 1 písm. a) Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
*4 - § 14 ods. 1 písm. c), e) Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
*5 - § 30 ods. 3 Zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch
