(18) Superrýchle konanie.
Iste ste sa stretli s pojmom superrýchle konanie a to najmä v justícii. Tento postup si osvojili aj úradníci orgánov štátnej správy životného prostredia Slovenskej republiky. Za mnohé snáď jeden príklad superrýchleho konania.
Nemenované občianske združenie prevádza ,,výskum“ v našich lesoch. Má na to požehnanie MŽP SR a niekoľkých donorov. Pôvodné rozhodnutie o vydaní súhlasov a povolení výnimiek v lokalitách s 5. stupňom ochrany úradníci zmenia vždy, keď to občianske združenie potrebuje. Udivuje však rýchlosť, v tomto prípade až superrýchlosť vybavovania žiadostí tohto občianskeho združenia úradníkmi štátnej správy životného prostredia. O jednu takúto zmenu pôvodného rozhodnutia požiadalo občianske združenie dňa 30. 11. 2015. Orgán štátnej správy už na druhý deň po doručení žiadosti, tj. 1. 12. 2015 požiadalo Štátnu ochranu prírody SR o vypracovanie stanoviska a zároveň vyzval žiadateľa (občianske združenie) na zaplatenie správneho poplatku 100 €. Aby sme opis superrýchleho konania zrýchlili, už na Silvestra 31. 12. 2015 vydal orgán štátnej správy rozhodnutie, v ktorom samozrejme vyšlo občianskemu združeniu v ústrety. A trvalo to len jeden kalendárny mesiac.
Pozn.: Rozhodnutím orgánu štátnej správy bola občianskemu združeniu povolená okrem iného aj výnimka zo zákazu podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny – zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt v území s 5. stupňom ochrany prírody (o čom iní, vrátane vlastníka, môžu iba snívať). Orgán štátnej správy im povolil výnimku na územiach s piatym stupňom ochrany na celom území Slovenska napriek tomu, že žiadateľ nedoložil zákonom stanovený súhlas vlastníka.
Síce rozhodnutie nebolo vydané celkom v súlade so zákonom, ale v superrýchlom konaní na také malichernosti zrejme nie je čas.
No môže to byť aj celkom inak.
Národné lesnícke centrum 30. 3. 2015 (8 mesiacov pred horeuvedeným) tiež požiadalo MŽP SR o povolenie výnimiek a vydanie súhlasov zo zákazov zákona o ochrane prírody a krajiny. Súčasťou žiadosti bolo aj spomenutá výnimka zo zákazu podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. – zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt. NLC potrebovalo súhlas v rámci realizácie úlohy ,,Národná inventarizácia a monitoring lesov Slovenskej republiky“ (NIML2). Uvedený zásah do pôdneho krytu v lokalite s 5. stupňom ochrany sa mal vykonať na výmere 0,2 m² (slovom nula celá dva metre štvorcové). Aj v tomto prípade postupoval orgán štátnej správy životného prostredia na naše pomery vcelku rýchlo. Dňa 27. 5. 2015 (o necelé dva mesiace) vydal rozhodnutie. Avšak s tým rozdielom, že Národnému lesníckemu centru výnimku zo zákazu § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. nepovolil.
Pozn.: Z uvedeného dôvodu sa v rámci NIML2 neodoberali a nevyhodnotili vzorky pôdy z inventarizačných plôch ležiacich v 5. stupni ochrany, čo znemožnilo zhodnotiť celoplošne zmenu stavu pôdy lesov SR, a tak sme (odborná a laická verejnosť) prišli o dôležitý zdroj informácií.
Na základe uvedeného nedáva zmysel ani hlavný dôvod na nové bezzásahové územia. Veď nám stále dookola ochranári opakujú, že tieto územia majú slúžiť hlavne výskumu. Alebo výskum mimovládnej organizácie má pre štát väčší význam ako výskum štátnej inštitúcie...? Prepáčte, ale akosi nerozumiem...
