(25) Desatoro pre les - 7
7. Regionálny rozvoj, ako aj rozvoj cestovného ruchu a športu možno realizovať aj v súlade s ochranou národných parkov.
Každý rozumne uvažujúci človek s touto myšlienkou môže súhlasiť. Ba dokonca sa žiada povedať: „Nie môže, ale musí!“ Pokiaľ žijeme v právnom štáte, každý z nás je povinný dodržiavať platné zákony a vyhlášky, a pokiaľ ich porušuje, musí za to byť potrestaný. Platí to samozrejme aj pre ochranu národných parkov.
Otázkou však je, čo prináša dodržiavanie obmedzení z titulu ochrany prírody obciam a aké sú očakávania ľudí v cestovnom ruchu. Treba si priznať, že ochrana prírody nie je zadarmo, a to ani na štátnych pozemkoch. Jedným z konkrétnych dopadov rozširovania bezzásahových území priamo na obce, je zníženie ich daňových príjmov z lesných pozemkov. Z území v 5. stupni ochrany, ktoré vlastníci samozrejme nechajú vyhlásiť za lesy osobitého určenia, sa daň obciam neplatí. V niektorých prípadoch je pritom daň z pozemkov základným príjmom samosprávy. A bez financií sa rozvoj regiónov očakávať nedá. To, že by v najbližších rokoch nahradili výpadok daní príjmy z turistiky, nie je reálne.
Samostatným problémom je územné plánovanie a obmedzenia, ktoré pre rozvoj obcí v národných parkoch vyplývajú zo zákona o ochrane prírody a krajiny.
Napriek tomu, čo sme povedali na začiatku, sa v súčasnosti vyskytujú určité anomálie v ochrane prírody. Ochranári aj verejnosť veľmi citlivo sledujú obhospodarovanie lesov v národných parkoch. Táto ostražitosť sa však z neznámeho dôvodu vytráca pri veľkých developerských projektoch, ktoré nezvratne menia prírodu v tých istých lokalitách. Bude táto prax pretrvávať?
Vynárajú sa ale ďalšie otázky:
Budeme regulovať počet turistov napríklad vstupným do národných parkov tak, ako to už funguje napríklad v Slovenskom raji?
Alebo budeme národné parky veľkú časť roka uzatvárať a stanú sa priestorom iba pre vyvolených?
Každý rozumne uvažujúci človek s touto myšlienkou môže súhlasiť. Ba dokonca sa žiada povedať: „Nie môže, ale musí!“ Pokiaľ žijeme v právnom štáte, každý z nás je povinný dodržiavať platné zákony a vyhlášky, a pokiaľ ich porušuje, musí za to byť potrestaný. Platí to samozrejme aj pre ochranu národných parkov.
Otázkou však je, čo prináša dodržiavanie obmedzení z titulu ochrany prírody obciam a aké sú očakávania ľudí v cestovnom ruchu. Treba si priznať, že ochrana prírody nie je zadarmo, a to ani na štátnych pozemkoch. Jedným z konkrétnych dopadov rozširovania bezzásahových území priamo na obce, je zníženie ich daňových príjmov z lesných pozemkov. Z území v 5. stupni ochrany, ktoré vlastníci samozrejme nechajú vyhlásiť za lesy osobitého určenia, sa daň obciam neplatí. V niektorých prípadoch je pritom daň z pozemkov základným príjmom samosprávy. A bez financií sa rozvoj regiónov očakávať nedá. To, že by v najbližších rokoch nahradili výpadok daní príjmy z turistiky, nie je reálne.
Samostatným problémom je územné plánovanie a obmedzenia, ktoré pre rozvoj obcí v národných parkoch vyplývajú zo zákona o ochrane prírody a krajiny.
Napriek tomu, čo sme povedali na začiatku, sa v súčasnosti vyskytujú určité anomálie v ochrane prírody. Ochranári aj verejnosť veľmi citlivo sledujú obhospodarovanie lesov v národných parkoch. Táto ostražitosť sa však z neznámeho dôvodu vytráca pri veľkých developerských projektoch, ktoré nezvratne menia prírodu v tých istých lokalitách. Bude táto prax pretrvávať?
Vynárajú sa ale ďalšie otázky:
Budeme regulovať počet turistov napríklad vstupným do národných parkov tak, ako to už funguje napríklad v Slovenskom raji?
Alebo budeme národné parky veľkú časť roka uzatvárať a stanú sa priestorom iba pre vyvolených?
