(26) Desatoro pre les - 9
9. Prísna ochrana prírody sa má realizovať predovšetkým na štátnych pozemkoch – na súkromných pozemkoch na základe dohody s ich vlastníkmi.
Určite? A nemalo by to byť tak, že prísna ochrana prírody sa má realizovať tam, kde je to potrebné? Celá táto diskusia je kvôli tomu, že ochrana prírody nemá žiadny systém. Nie je postavená na odbornosti, na kritériách, na prieskumoch. Preto obidve strany volajú po revízii sústavy chránených území. Nemôžeme k ochrane pristupovať tak, že vĺčikovi sa zapáči nejaký kúsok hospodárskeho lesa a vyhlási, že je to jedna z najvzácnejších lokalít div nie v Európe, začne podávať trestné oznámenia a urobí finančnú zbierku.
Verejnosť to veľmi nechce počuť, ale ochrana prírody, či sa to niekomu páči alebo nie - je aj drahá. Aj preto tá snaha, aby sa prísna ochrana prírody vykonávala hlavne na štátnych pozemkoch, lebo podľa nášho zákona štátne organizácie nemajú nárok na náhradu za ujmu a ani ju nikto nevyčísľuje. A čo oko nevidí, to srdce nebolí? Ale aj táto ochrana prírody stojí Slovensko nemalé finančné prostriedky.
So súkromnými vlastníkmi je to ťažšie. Tí majú právo na kompenzáciu a dožadujú sa jej. Dožadujú sa toho, aby bola spravodlivá, dožadujú sa toho, aby bolo jednoduché ju získať. Chcú, aby sa s nimi jednalo ako s partnerom. A toto je ich odkaz po skúsenostiach s vyhlasovaním Karpatských bukových pralesov: „Priatelia, ďalšie stovky spoluvlastníkov súkromnej pôdy v Poloninách povedalo na valnom zhromaždení svoje jasné NIE. NIE súčasnej ochrane prírody založenej na zákazoch, experimentujúcej pri rozširovaní chránených území s bezzásahovosťou (či s bezzásadovosťou?).“ Odmietli aj ponúkané peniaze. Nechcú ich, pokiaľ sa nevyriešia krivdy minulosti. Pokiaľ sa nenastavia systémové opatrenia, ktoré zabezpečia reálne zlepšenie kvality ich života - ich detí, vnúčat. Vysielajú jasný signál - NIE na papieroch, nie v reportoch Európskej komisii do Bruselu či UNESCO do Paríža, či na našu vládu, parlament, verejnosť.... podsúvanie, aká je super ochrana prírody na Slovensku, ako sa o ňu štát stará a ako pomáha ľudom v ich živote.
A pritom opak je pravdou!
Určite? A nemalo by to byť tak, že prísna ochrana prírody sa má realizovať tam, kde je to potrebné? Celá táto diskusia je kvôli tomu, že ochrana prírody nemá žiadny systém. Nie je postavená na odbornosti, na kritériách, na prieskumoch. Preto obidve strany volajú po revízii sústavy chránených území. Nemôžeme k ochrane pristupovať tak, že vĺčikovi sa zapáči nejaký kúsok hospodárskeho lesa a vyhlási, že je to jedna z najvzácnejších lokalít div nie v Európe, začne podávať trestné oznámenia a urobí finančnú zbierku.
Verejnosť to veľmi nechce počuť, ale ochrana prírody, či sa to niekomu páči alebo nie - je aj drahá. Aj preto tá snaha, aby sa prísna ochrana prírody vykonávala hlavne na štátnych pozemkoch, lebo podľa nášho zákona štátne organizácie nemajú nárok na náhradu za ujmu a ani ju nikto nevyčísľuje. A čo oko nevidí, to srdce nebolí? Ale aj táto ochrana prírody stojí Slovensko nemalé finančné prostriedky.
So súkromnými vlastníkmi je to ťažšie. Tí majú právo na kompenzáciu a dožadujú sa jej. Dožadujú sa toho, aby bola spravodlivá, dožadujú sa toho, aby bolo jednoduché ju získať. Chcú, aby sa s nimi jednalo ako s partnerom. A toto je ich odkaz po skúsenostiach s vyhlasovaním Karpatských bukových pralesov: „Priatelia, ďalšie stovky spoluvlastníkov súkromnej pôdy v Poloninách povedalo na valnom zhromaždení svoje jasné NIE. NIE súčasnej ochrane prírody založenej na zákazoch, experimentujúcej pri rozširovaní chránených území s bezzásahovosťou (či s bezzásadovosťou?).“ Odmietli aj ponúkané peniaze. Nechcú ich, pokiaľ sa nevyriešia krivdy minulosti. Pokiaľ sa nenastavia systémové opatrenia, ktoré zabezpečia reálne zlepšenie kvality ich života - ich detí, vnúčat. Vysielajú jasný signál - NIE na papieroch, nie v reportoch Európskej komisii do Bruselu či UNESCO do Paríža, či na našu vládu, parlament, verejnosť.... podsúvanie, aká je super ochrana prírody na Slovensku, ako sa o ňu štát stará a ako pomáha ľudom v ich živote.
A pritom opak je pravdou!