Prinášame Vám jeden veľmi dôležitý pohľad na poľovníctvo od jednej mladej dámy. Prečítajte si ho, učte sa, precíťte, zdieľajte ho ďalej s priateľmi. (POZN: ide o reakciu na dotaz od moderátora V. Vincze, ktorý chcel vedieť o poľovníctve niečo viac)
Dobrý deň, pán Vincze. Teší ma, že k téme poľovníctva pristupujete takýmto otvoreným spôsobom. Keď som si pred rokmi robila poľovný lístok, tiež nikto nechápal prečo sa chcem dať práve na poľovníctvo. 17-ročná, 45-kilová gymnazistka odpadávajúca pri pohľade na krv, ktorej jediným pojítkom k poľovníctvu je strýko, s ktorým sa ani bohvieako nestýka. To bolo otázok a odhovárania... Spätne to považujem za jedno z top 3 rozhodnutí môjho života.
Som dedinčanka. Žijem v malej osade na krajnanských kopaniciach kam poľovníctvo patrí. A pritom nie som žiaden spiatočnícky človek. Mám vyštudovanú trvalú udržateľnosť v podnikaní na švédskej univerzite. Mám množstvo kamarátov vegánov a vegetariánov, s ktorými sa navzájom rešpektujeme, sama mám rada veľa vegánskych jedál. Poľovníctvo pre mňa znamená porozumenie prírode v tom najzákladnejšom slovazmysle.
Milujem pozorovať zver, so zatajeným dychom sledovať, ako sa mi srnec prikradne na 2m k posedu. Milujem snažiť sa ju prečítať, a keďže som ešte stále strašné trdlo, som vďačná, keď vedľa mňa sedí starší poľovník a dáva mi svoje rady. Tento sociálny rozmer je mi veľmi vzácny. Rada počúvam starších členov pri rozprávaní historiek, rada sa s nimi delím o vlastné zážitky z poľovačiek a je úplne jedno, či som stlačila spúšť alebo nie. Milujem napratať konopnú plachtu voňavým senom, vyložiť ju na staré sánky a ísť s dedkom a babkou do hory doplniť krmelce. Milujem vziať pradedkovu kosu a ísť cez vysokú žihľavu vykosiť chodník k posedu.
Či mi nie je ľúto zvieratiek, ktoré ulovím? Jasneže je. Po každom výstrele ma chvíľu trasie ako osiku. Ale potom príde pokora, vnútorný pokoj, zmierenie sa so smrťou. Sama si zver ošetrím alebo minimálne pomáham, chodievam ju odrať, rozštvrtiť. Mám pritom k nej a neskôr k mäsu obrovskú úctu. O chvíľu idem uvariť guláš z diviaka. Divina nie je jedlo, ktoré odbavíte za 5 minút pri zapnutej telke. Vychutnávate si ju, lebo viete, čo všetko sa udialo kým sa Vám dostala na tanier, znova to celé prežívate. Ste tak priamo spojený s prírodou. K mäsu zo supermarketu zabalenému v plaste nikdy nebudete mať taký vzťah.
Poľovníctvo posilňuje prepojenie s mojimi koreňmi. Je jednou z posledných bášt tradičného vidieckeho života. A pritom je celkom moderné a kráča s dobou. Úprimne sa hanbím za každú čiernu ovcu v našich radoch, ale vždy budem proti akýmkoľvek snahám o jeho zánik. Rozumiem, je ťažké pochopiť určité veci o poľovníctve, ak s ním nežijete. Ešte raz si však vážim Váš postoj.
FOTO: Starí rodičia autorky textu.
Autor: Kristína T.
Ďakujeme autorke za túto reakciu a vlastnú iniciatívu. Kampaň Poľovníctvo má zmysel tým dostáva opäť iný, správny ráz.
