Zabudli snáď ľudia z miest, ako sa dostane potrava do regálov obchodov a následne na stôl? Úlohou poľovníkov v našej malej krajine je znižovanie stavov zveri. Znižovanie stavov zveri LOVOM-ODSTRELOM, ktorý kritizuje nejeden laik. Regulovaným (časom, miestom, spôsobom) odstrelom a nie porážkou stresovaných zvierat chovaných v zajatí. Áno, aj lovom zveri z kritizovaných posedov, lovom diviačej zveri na kritizovaných vnadiskách. Lovíme zver, aby sme sa v zmenených podmienkach krajiny pokúsili čo najviac znížiť stavy zveri spôsobujúce škody na poľnohospodárskych a lesných pozemkoch, predišli zrážkam áut so zverou, predišli návštevám zveri v intravilánoch, predišli šíreniu nebezpečných chorôb akými sú besnota, klasický, či africký mor ošípaných. Keď sa však vyskytne individuálny problém, ktorý spácha držiteľ poľovného lístka, je celá komunita znevažovaná a dehonestovaná. Vykonávame našu činnosť na vlastné náklady, vo vlastnom voľnom čase, platíme niekomu za to, aby sme mohli chodiť po ich pozemkoch (rovnako ako turisti, fotografi, cyklisti, hubári, ktorí nikomu za užívanie pozemkov neplatia...) a pomáhali ochraňovať ich majetok. Zabezpečenie zdravej diviny z ulovenej zveri, takmer s nulovou uhlíkovou stopou, je ďalšie plus pre poľovníctvo, ktoré je úzko spojené so životom na vidieku. Mnohí pokrytci však odmietajú vnímať tento pohľad na poľovníctvo, lov a najzdravšie mäso získané priamo z prírody. Prečítajte si názor poľovníčky Tatiany Orosovej.
Prečo je prvá fotka pre verejnosť neakceptovateľná, ale druhá už áno?
Prečo usmievať sa a byť hrdý pri ulovenom zvierati je choré ale usmievať sa za stolom už pri hotovom jedle je normálne?
Prečo uloviť zviera, ktoré žilo voľne celý svoj život je horšie ako si kúpiť mäso z veľkochovov, ktoré často krát ani len nevideli denné svetlo, žijú v stiesnených priestoroch v hrozných podmienkach, kŕmené všetkým možným aj nemožným, len aby bol čo najväčší zisk a najmenšie náklady, o správaní sa ľudí k nim radšej ani nehovorím, prečo je toto už v poriadku?
Veď predsa tie fotky sú tie isté s tým rozdielom, že prvá fotka je o dva kroky pozadu oproti druhej (1. Vlastnoručné spracovanie mäsa, 2. Varenie, pečenie, údenie,..).
Ľudia začali žiť v akejsi ružovej bubline a absolútne nevnímajú realitu života. Normálne je ísť do supermarketu a kúpiť si sviečkovú alebo karé, už rovno naporcované a zabalené, nehľadiac na to akým spôsobom sa vôbec ten produkt dostal na regál (90% nemá ani šajnu, v ktorej časti tela sa sviečková alebo karé vlastne nachádza) ale keď niekto uloví zver, sám si prejde všetkou tou prácou, ktorú spracovanie mäsa obnáša a ešte sa pri tom aj teší, nedajbože odfotí, tak to už v dnešnej spoločnosti akceptovateľné nie je, ba priam je to odsúdenia hodné a sme vrahovia.
Keby si mala väčšina sama doma dochovať resp. ísť uloviť zviera, následne to celé spracovať a až potom nakoniec pripraviť jedlo, tak si myslím, že by si mäso oveľa viac vážili, neplytvali ním toľko, možno trošku sa nad všetkým zamysleli a začali viac chápať realitu.
Autor: MVDr. Tatiana Orosová
