Vážení kolegovia poľovníci, členovia, volení funkcionári a zamestnanci SPK!
Medializované odstrely psov a hospodárskych zvierat členmi SPK, ktorých sme boli svedkami za ostatných niekoľko týždňov roka 2021, výrazne poškodili dobré meno poľovníckej komunity v očiach laickej verejnosti. Aj keď prezídium SPK a Mediálna rada SPK operatívne reagovali na vzniknutú situáciu stanoviskami, tlačovými správami a aktívnou účasťou na rokovaní zvolanom predsedom Výboru Národnej Rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, na túto tému, dôsledky týchto udalostí v občianskej spoločnosti ešte stále rezonujú.
Obraciam sa preto na Vás s výzvou, aby ste individuálne zlyhania vo forme porušovania právnych predpisov na úseku poľovníctva, ale aj zákona o strelných zbraniach a strelive, Stanov SPK, etických a disciplinárnych kódexov fyzickými osobami, členmi Vašich organizačných zložiek nepodceňovali a aby ste dôrazne monitorovali a eliminovali aktivity tých, ktorí svojimi činmi dostávajú serióznych poľovníkov, poctivo dodržiavajúcich zákony a elementárne zásady slušnosti na okraj spoločnosti. Prezídium a ostatné volené orgány SPK sú vždy pripravené chrániť práva a právom chránené záujmy svojich členov, ale nikto nemôže očakávať, že sa budú tolerovať závažné osobné zlyhania jednotlivcov - držiteľov poľovných lístkov, ktorých dôsledkom je interpretácia kolektívnej viny na celú poľovnícku komunitu. Úlohou orgánov a organizačných zložiek komory je, úmyselné porušovanie zákonov, vnímať s nulovou toleranciou, vždy však s uplatnením zásady prezumpcie neviny až do doby, keď sú skutkový stav a miera závažnosti konania potvrdené príslušnými orgánmi, v ktorých kompetencii je rozhodnúť, či sa jedná o trestný čin, priestupok alebo disciplinárne previnenie.
Tak to aj robíme, ale napriek tomu som presvedčený, že každý nezákonný odstrel spoločenských, či dokonca hospodárskych zvierat v poľovných revíroch, spojený s arogantným konaním a vystupovaním toho, kto stiahol spúšť, je v súčasnosti spoločenskou samovraždou poľovníctva. Porušenie právnych predpisov majiteľom psa, či koňa, spoločnosť nikdy neodsúdi tak, ako porušenie právnych predpisov držiteľom strelnej zbrane, preto je potrebné si túto skutočnosť konečne nielen priznať, ale ju v reálnom živote aj akceptovať.
Z hore uvedených dôvodov Vás chcem požiadať, aby ste informovali držiteľov poľovných lístkov v obvode svojej pôsobnosti, aby v záujme uvedomenia si vážnosti situácie venovali svoj čas stanoviskám a mediálnym aktivitám zverejneným na webovom sídle www.polovnickakomora.sk a aby ste sa s plnou zodpovednosťou venovali právnemu vedomiu svojich členov v tejto oblasti.
Pri použití strelnej zbrane určenej na poľovné účely v poľovnom revíri je základnou zásadou, ktorá nemá žiadnu alternatívu, zásada vyplývajúca z §-u 55 ods. 6 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“): „Ten, kto loví zver, môže na ňu vystreliť len vtedy, ak ju bezpečne rozpoznal.“ Z uvedeného vyplýva, že zodpovedným je predovšetkým samotný strelec a to aj v prípade, že má pri sebe poľovníckeho sprievodcu. Porušenie tejto zásady, s následkom odstrelu napríklad hospodárskeho zvieraťa, je totálnym odborným i ľudským zlyhaním.
Oprávnenie usmrtiť voľne sa pohybujúceho psa alebo mačku v poľovnom revíri môže, vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšej pozemnej stavby, vykonať člen poľovníckej stráže. Toto oprávnenie môže byť užívateľom poľovného revíru prenesené povolením na lov zveri aj na iného držiteľa poľovného lístka. Ak držiteľ poľovného lístka nemá vyznačené v povolení na lov zveri, že môže psa a mačku usmrtiť alebo povolenie na lov zveri nemá vôbec vydané, usmrtenie-zastrelenie psa alebo mačky nemôže za žiadnych okolností vykonať (okrem preukázateľných prípadov krajnej núdze resp. nutnej obrany). Psa a mačku nemožno usmrtiť aj keď je vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšej pozemnej stavby, ak sa jedná o poľovníckeho psa alebo, ak má pes nasadený obojok alebo prsný postroj výrazne odlišnej farby ako je srsť psa, alebo mačku, ktorá je viditeľne označená. Pojem „pozemná stavba“ definuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov v § 43 ods. 1:
„Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie:
- spojenie pevným základom,
- upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
- ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,“
Je potrebné s ohľadom na obsahový rámec tejto výzvy zdôrazniť, že zákonné oprávnenie usmrtiť psa alebo mačku, vyplývajúce zo zákona o poľovníctve, nezakladá žiadnu povinnosť zastreliť každého psa a mačku, ktoré sú vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšej pozemnej stavby, resp. ak zviera nie je viditeľne označené. Je to na individuálnom posúdení, vyhodnotení tej ktorej konkrétnej situácie. Ak sa jedná napr. o menšie plemeno psa alebo aj väčšie nepoľovné plemeno, no je možné vzhľadom na miesto stretnutia, správanie sa psa, kondíciu a stav exteriéru predpokladať, že v ich širšom okolí môžu byť ľudia, resp. možno predpokladať, že pes spod kontroly majiteľa odbehol len náhodne a krátkodobo, je nenáležité na uvedené zviera strieľať s úmyslom ho usmrtiť. K tomuto je potrebné uviesť, že pes v zmysle § 24 ods. 3 písm. d) zákona sa môže voľne pohybovať 50 m od osoby, ktorá ho vedie pričom pes musí byť ovládateľný - t. j. musí reagovať na pokyny osoby. Pokyny však môžu byť aj akustické, aj vizuálne a v neprehľadnom teréne je posudzovanie voľného pohybu z aspektu vzdialenosti od osoby často náročné. Uvedená vzdialenosť sa navyše nevzťahuje na služobných policajných psov, vodiacich psov, lavínových psov, poľovníckych psov pri výcviku a výkone poľovníctva.
V tejto súvislosti si je potrebné uvedomiť aj skutočnosť, že mnohým nepríjemným incidentom sa dá predísť aj varovným výstrelom. Oznámenie majiteľovi, že jeho chyba straty kontroly nad psom sa vyriešila varovným výstrelom a nie odstrelom, má oveľa účinnejší výchovný účinok, ako tzv. konečné riešenie.
Záverom by som chcel upozorniť, že na usmrtenie psa alebo mačky v poľovnom revíri musí byť vždy konkrétny dôvod, ktorý je v súlade s platnou legislatívou. Poukazujem zároveň na to, že prílišná horlivosť v tomto smere poľovníkom skôr škodí, vzhľadom na rýchle zdieľané informácie o odstrele armádou majiteľov a chovateľov zvierat prostredníctvom sociálnych sietí, sa veľmi rýchlo znehodnotí pozitívne vnímanie poľovníctva v celej spoločnosti.
Preto Vás, vážení poľovnícki priatelia všetkých žiadam o dodržiavanie zásady profesionálnej rozvahy a predvídavosti, pozitívneho myslenia a konania pri každom rozhodovaní o osude spoločenského zvieraťa nachádzajúceho sa v poľovnom revíri.
Tým nechcem naznačiť, aby poľovníci bezmedzne tolerovali voľné pobehovanie psov po revíri so všetkými negatívnymi dopadmi na voľne žijúcu zver. Jednou z právnych možností členov užívateľa poľovného revíru je nahlásiť Okresnému úradu voľný pohyb psa. Ak takáto skutočnosť nastane (najmä v opakovaných prípadoch), je potrebné ju riešiť ako priestupok za porušenie § 24 ods. 3 písm. d) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Uvedomujem si však aj to, že uvedený problém je bez širšej spolupráce všetkých zainteresovaných pretrvávajúci a preto komora v blízkej budúcnosti osloví Združenie miest a obcí Slovenska s požiadavkou na samosprávy, aby v rámci svojich možností spolupracovali s organizačnými zložkami poľovníckej samosprávy pri realizácii preventívnych opatrení zameraných na minimalizáciu voľného a nekontrolovaného pohybu psov a iných domácich zvierat v prírode vrátane dohody o spoločnom postupe pri uplatňovaní represívnych opatrení voči nezodpovedným majiteľom týchto zvierat. SPK rovnako osloví aj MPRV SR s požiadavkou na Okresné úrady, aby štátna správa v praxi dôsledne uplatňovala svoje kontrolné právomoci ohľadne voľného pohybu psov a iných domácich zvierat v prírode. V ďalšom období si Vás všetkých dovoľujem požiadať, aby sme sa pokúsili zamerať skôr na prevenciu vo forme transparentného riešenia osobnej zodpovednosti zákonov neznalých majiteľov týchto zvierat a pušku používajme striedmejšie. Inak sa pod tlakom médií a verejnosti dočkáme ďalšieho sprísňovania zákonných noriem do takej miery, že v konečnom dôsledku bude na absenciu racionálneho konania a myslenia ľudí čím ďalej, tým viac doplácať samotná zver, o ktorej ochranu nám všetkým v prvom rade ide. Prvým signálom, môže byť už aj to, že v návrhu nového zákona o poľovníctve sa ochranné pásmo vyjadrené vzdialenosťou od najbližšej pozemnej stavby zvyšuje z 200 na 500 m.
Týmto žiadam všetky OPK aby túto výzvu doručili všetkým užívateľom poľovných revírov v ich miestne príslušnej pôsobnosti.
Poľovníctvu zdar!
Ing. Tibor Lebocký, PhD.
prezident SPK