Počet ohnísk v západnom Poľsku stúpol na 678. Africkému moru podľahlo najmenej 1380 diviakov v troch vojvodstvách: Veľkopoľsko, Dolné Sliezsko a Lubuské vojvodstvo.
Vírus si našiel cestu aj na farmu domácich ošípaných v Lubuskom vojvodstve a do spracovateľského závodu vo Veľkopoľsku. Prvý prípad sa na západe Poľska objavili v novembri 2019 a od tej doby sa nárazníková zóna okolo infikovaných oblastí rozrástla o 200 km.
Nemecký chovateľský magazín SUS zostavil analýzu, prečo je v západnom Poľsku komplikované dostať nákazu pod kontrolu. Existuje k tomu niekoľko dôvodov:
- Poľovníctvo a lesníctvo sú čiastočne pod správou štátu a čiastočne súkromné. Existuje relatívne vysoký stupeň samosprávy. Lov je vnímaný z komerčného hľadiska, nie z dôvodov prevencie. Lov diviakov často vykonávajú cudzinci.
- Infikovaná oblasť v západnom Poľsku je obrovská, v súčasnosti zaberá plochu asi 2 milióny hektárov.
- Vďaka veľkej rozlohe lesov možno západné Poľsko nazvať rekreačnou oblasťou pre diviaka. Či už sú mŕtvi alebo živí, je ťažké ich vystopovať.
- Kvôli relatívne miernej zime, a teda hojnosti potravy rýchlo rastie početnosť populácie diviakov. Miera reprodukcie je uvádzaná až 250%. To znamená, že zo 100 diviakov by sa mohlo budúci rok stať 350, pokiaľ nie sú znižované ich stavy.
- Hustota populácie diviakov je v západnom Poľsku pomerne vysoká, približne 1,5 diviaka na km2.
Hlavným problémom však je, že lov v zasiahnutých oblastiach nie je ziskový, preto sa tu diviaky lovia len málo. Možnosti predaja zveriny sú veľmi obmedzené. Cena mäsa klesla z 1 eura na menej ako 0,30 eur / kg.
Naviac je nutné každého uloveného diviaka premiestniť do chladiarenského boxu, aby bol vykonaný test na prítomnosť AMO. Chladiarenských zariadení je však nedostatok, čo v praxi znamená, že poľovníci musia cestovať až 50 km. K tomu ešte pripadá veľa byrokracie a papierovania, takže poľovníci nie sú k lovu diviaka motivovaní.
Obr.: Aktuálna situácia na západe Poľska k 22.4.2020
