Na pohľad je KMO rovnaké vírusové ochorenie ako AMO, laici ho rozlišujú len podľa názvu odkiaľ pochádza. Nie je to však tak. Tieto dve ochorenia majú veľa odlišností a to predovšetkým dlhodobé pôsobenie na ošípané, diviačiu zver a okolité prostredie.AKý je teda rozdieli v šírení medzi vírusom KMO a AMO, ktoré Slovensko ohrozuje z troch strán...?
Po medzinárodnej konferencii v Nitre, ktorú organizovala Slovenská poľovnícka komora pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v októbri roku 2017, vznikol v časopise Les & letokruhy číslo 11/2017 aj tento rozhovor s inšpektorom pre ochranu a zdravie zvierat, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR MVDr. Rudolfom Jantom. Približujeme len jeden krátky úryvok.
Vráťme sa na začiatok deväťdesiatych rokov, do času, kedy veterinári a poľovníci riešili problém výskytu klasického moru ošípaných (KMO). V čom je dnes situácia iná? Aký je vlastne rozdiel medzi KMO a AMO?
Zásadný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo KMO je choroba, s ktorou sa dá bojovať vakcináciou, u AMO takáto alternatíva – bohužiaľ – neexistuje. KMO sa podarilo eliminovať aj vďaka tomu, že mortalita (úmrtnosť) infikovaných jedincov je v prvých rokoch prepuknutia ochorenia 40 až 70 %, zatiaľ čo AMO zabije takmer každé nakazené zviera, štatisticky je to 90 až 95 %. V posledných rokoch výskytu KMO však už u nás kolovali mutanty vírusu KMO, ktoré diviaky nezabíjali vôbec a vytvárali protilátky u nakazených zvierat podobne ako vakcína až u 40 % populácie. Ďalším závažným rozdielnym momentom v šírení uvedených nákaz je prežívateľnosť vírusu mimo živého zvieraťa, teda odolnosť vo vonkajšom prostredí. Vírus KMO je vo vonkajšom prostredí málo stabilný a teda potrebuje v krátkom čase „naraziť“ na vnímavého hostiteľa, čím je do značnej miery viazaný na vysokú početnosť populácie. Naproti tomu vírus AMO je oveľa stabilnejší, čiže si dokáže „počkať“ pomerne dlhú dobu aj na inak zriedkavého a náhodného hostiteľa, čo mu zabezpečuje kolovanie na postihnutom území dlhú dobu. Situácia je iná teda v tom, že budeme čeliť omnoho nebezpečnejšiemu súperovi. Vývoj v pobaltských krajinách, najmä v Estónsku ukazuje, že by bolo chybou tohto súpera podceniť.
Z webovej stránky Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR sme teda zhrnuli pár faktov o týchto vírusoch:
KLASICKÝ MOR OŠÍPANÝCH – KMO
Klasický mor ošípaných (KMO) je RNA vírusové ochorenie, ktoré sa obmedzuje len na jeden druh zvierat. Postihuje ošípané a diviaky, ktoré sú prirodzeným hostiteľom vírusu. Môže prebiehať skryte, kedy ošípané vylučujú vírus močom, trusom a slizničnými sekrétmi. Rovnako je možný aj prenos z matky na plod, kedy sa rodia už infikované ciciaky. Tieto väčšinou uhynú krátko po pôrode. V opačnom prípade predstavujú nebezpečný zdroj vírusu.
Šírenie vírusu
V chove sa infekcia šíri priamym kontaktom zvierat, ale aj nepriamo, kontaminovanými nástrojmi, pomôckami, odevmi a krmivom. Zdrojom infekcie môže byť aj čerstvý moč, trus, sekréty a výlučky infikovaných zvierat. Vírus sa tiež môže prenášať prostredníctvom infikovaného mäsa a mäsových výrobkov, kuchynských odpadov, splaškových vôd, ktoré neboli predtým dostatočne tepelne opracované. Mechanicky môže byť uskutočnený prenos prostredníctvom zvierat, vtákov, hmyzu a tiež človekom.
Klinický a patologický nález
Variabilita klinických príznakov klasického moru ošípaných je veľmi vysoká. Akútnu formu najčastejšie sprevádzajú depresia, vysoká horúčka, nechutenstvo, hnačka, kŕče, zápal a výtok očí, poruchy pohybu a kožné podliatiny. U chronickej formy sa klinické príznaky prejavujú oneskorene a nie tak výrazne ako je to pri forme akútnej.
Aj patologický nález môže viesť k podozreniu na toto ochorenie. Klasické patologické príznaky ochorenia sú kožné podliatiny a krvácaniny na vnútorných orgánoch, a tiež na koži a v podkoží. Na sliznici čriev možno pozorovať ulcerácie a nekrózy. Pri potratoch je to edém podkožia a deformácie hlavy a končatín.Variabilita klinických príznakov klasického moru ošípaných je veľmi vysoká. Akútnu formu najčastejšie sprevádzajú depresia, vysoká horúčka, nechutenstvo, hnačka, kŕče, zápal a výtok očí, poruchy pohybu a kožné podliatiny. U chronickej formy sa klinické príznaky prejavujú oneskorene a nie tak výrazne ako je to pri forme akútnej.
AFRICKÝ MOR OŠÍPANÝCH - AMO
Vírus (čeľaď Asfarviridae) je DNA vírus a vysokonákazlivá choroba sviňovitých, ktorá sa nachádza v krvi, tkanivových tekutinách, vnútorných orgánoch (slezina, pečeň, obličky, mandle, miazgové uzliny), v sekrétoch a exkrétoch chorých a uhynutých zvierat a v ich svalovine.
Šírenie vírusu
Infikované diviaky kontaminujú prostredie a zvyšujú tak pravdepodobnosť prepuknutia ochorenia nie len medzi diviačou populáciou, ale aj medzi domácimi ošípanými. Vírus sa v diviačej populácii šíri priamym kontaktom,
kontaminovaným prostredím a požieraním zdochlín. Riziko šírenia vírusu predstavuje už prítomnosťou vírusu, oneskorené diagnostikovanie choroby, infikovanými zdochlinami ponechanými v lese, veľkosťou a hustotou populácie, ročným obdobím, kedy bol vírus zistený, spôsobom lovu, pytliactvom. Vírus sa šíri geografickou kontinuitou voľne, rýchlosťou približne 50 km/rok. Pri sekundárnom prenose človekom môže rýchlosť dosiahnuť až 90 km/hod. Choroba sa prejavuje vysokou horúčkou (42°C), ktorá môže trvať niekoľko dní, zvieratá sú apatické, malátne, vyznačujú sa zvracaním, krvavými hnačkami, krvácaním v podkoží a tiež dýchacími ťažkosťami.
Inkubačná doba od získania vírusu predstavuje 3-5 dní. U diviačej zveri môžu subklinické príznaky trvať až 60 dní. Aj po uhynutí nakazeného jedinca zostáva kontaminácia prostredia veľmi dlhú dobu pre vysokú rezistenciu vírusu. Úmrtnosť dosahuje až 90-95 %. Regenerácia diviačej populácie po zasiahnutí vírusom AMO trvá minimálne 15 rokov. Ide o neliečiteľnú chorobu, ktorá ale nie je prenosná na ľudí a iné druhy zvierat.
AKÉ SÚ TEDA ZÁSADNÉ ROZDIELY MEDZI KMO A AMO?
| Klasický mor ošípaných | Africký mor ošípaných |
| RNA vírus, čeľaď Flaviviridae | DNA vírus, čeľaď Asfarviridae |
| úspešná vakcinácia | vakcína neexistuje |
| v okolitom prostredí je vírus málo stabilný | vírus veľmi stabilný, prežíva v pôde aj niekoľko mesiacov (aj v zime) |
| znížením populácie na určitú hustotu vírus vymizne | prenos nie je závislý od hustoty populácie |
| existuje prah = cca 1,25 ks/km2 | neexistuje prah, vzhľadom na dlhodobé prežívanie vírusu v okolitom prostredí |
| úmrtnosť 40-70 % | úmrtnosť 90-95 % |
| postihuje všetky vekové kategórie diviakov, vnímavejšie sú však mladšie jedince | postihuje všetky vekové kategórie |
V apríli minulého roka organizovala Európska komisia Workshop k Africkému moru ošípaných v Košiciach na IVVL, vyberáme z nej to, čo sme už spomínali.
Obr. 1: Tu môžeme vidieť, že vírus KMO je závislý predovšetkým na hustote populácie. U AMO to nie je tak.
Obr. 2: Podľa grafu, ktorý nájdete aj na prezentácii v prílohe je vidieť, že vírus AMO nie je závislý od hustoty tak, ako je to u KMO.
Obr. 3: Z nasledujúceho obrázku prezentácie zástupcov Európskej komisie sa dozvedáme, že vírus nie je prenášaný mechanizmom, ktorý je závislý od hustoty, je potrebné sústrediť sa na redukciu kontaminácie prostredia vírusom. To znamená neriešiť len redukciu hustoty diviačej zveri, ale aj redukciu predátorov, ktorí požierajú tieto zdochliny. Odpoveď nájdeme na ďalšom obrázku
Obr. 4: Podľa prieskumov, ktoré zverejnila Európska komisia majú najvyšší podiel na požieraní zdochlín a tým aj kontaminácie ďalšieho prostredia: havran, líšky, medvedík čistotný, diviak, myšiak, straka, kuna, vlk, orol, a jastrab.
V prostredí Slovenska môžu takéto riziko predstavovať rovnako všetky karnivorné živočíchy a to krkavcovité vtáky tiež tchory, jazvece, či medvede. Keďže ide o DNA vírus, jeho šírenie je medzi živočíchmi o to jednoduchšie, pri požieraní zdochlín a ďalším kontaminovaním prostredia výlučkami a trusom. Najrýchleší prenos tohto ochorenia však predstavuje človek.
Zdroj: ŠVPS SR, Európska komisia, časopis Les & letokruhy
Autor: M. Hustinová
 2 - E. Olsevskis_ ASF_Epidemiology_rev KL_SK.pdf | [E. Olsevskis - Epidemiology_SK] | 3499 kB |
