Povinné členstvo - v podstate nepriame povinné členstvo, vyplývajúce z kontextu ustanovení zákona, by sme mali analyzovať najmenej v troch rovinách.
V legislatívnej, ktorá ho zavádza s cieľom zabezpečenia maximálnej účasti všetkých držiteľov poľovných lístkov na Slovenskuna rozhodovaní o organizácii a riadení slovenského poľovníctva prostredníctvom ich účasti na zabezpečení významného prenosu výkonu štátnej správy na poľovnícku samosprávu, v ekonomickej, ktorá v prostredí objektívnej nevyhnutnosti šetrenia verejných financií ponúka štátu využitie vnútorných disponibilných zdrojov praktického výkonu práva poľovníctva na financovanie poľovníckej samosprávy a tým aj preneseného výkonu štátnej správy, t.j. v konečnom dôsledku s priamym pozitívnym dopadom na úsporu nákladov štátu.
Dôležitá je aj rovina spoločenská, ktorá vyžaduje v súčasnosti zmeny v oblasti komunikácie najmä vo vzťahu k sofistikovane riadeným a financovaným aktivitám čoraz viac sa aktivizujúcich ekocentrických skupín. Z kontextu stanov komory (časť 2, § 5, členstvo v komore) vyplýva, že SPK sa s cieľom zachovania poľovníckych tradícií, kultúry a etiky v národnom i nadnárodnom kontexte otvára pre konštruktívny dialóg, teda poľovnícka samospráva má ambíciu komunikovať s externým prostredím, neuzatvárať sa pred alternatívnymi názormi, ale riešiť ich spoločne a primerane zmeneným podmienkam v spoločenských, ekologických a ekonomických vzťahoch. Slovensko je v súčasnosti veľmi uznávaným členom viacerých medzinárodných poľovníckych organizácií, ako je CIC (Medzinárodná rada pre poľovníctvo a ochranu zveri, 83 krajín z celého sveta, Slovensko od r. 1965), FACE (Federácia poľovníckych zväzov Európskej únie, 27 krajín Európy + asociovaní členovia, Slovensko od r. 1996), FCI (Medzinárodná kynologická organizácia, Slovensko asociovaným členom od r. 1985, riadnym členom od r. 1997) IAF (Medzinárodná sokoliarska organizácia, Slovensko členom od r. 1999), FITASC (Medzinárodná federácia pre streľbu z poľovníckych a športových zbraní, Slovensko členom od r. 2009), atď. Je zrejmé, že členstvo v týchto organizáciách je spoplatnené a úlohou každej národnej poľovníckej samosprávy je vytvoriť zdroje aj na členské poplatky, ktoré v prípade SR predstavujú v CIC 1800.-, vo FACE 4300.-, vo FITASC 810.- , v FCI 10000.- € ročne.
Z analýzy legislatívnej úpravy činnosti profesijných a stavovských organizácií, vzniknutých na Slovensku po roku 1993, vykonanej nezávislými odborníkmi vyplýva, že z celkového počtu 25 profesijných a stavovských komôr až v 14 tich prípadoch vyplýva z kontextu príslušného zákona povinnosť členstva (geodeti, veterinári, audítori, exekútori, advokáti, notári, ..... ) buď explicitným ustanovením povinnosti členstva, alebo nepriamou formuláciou povinnosti (napr.: „advokátom sa stáva ten, kto je zapísaným členom komory...“)
Pri koncipovaní zákonnej úpravy prenesenia výkonu štátnej správy na úseku poľovníctva v rozsahu upravenom v § 42 ods.1 zákona č.274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vychádzalo z diskusií, v ktorých nezanedbateľná časť právnych odborníkov zaoberajúcich sa predmetnou problematikou vyslovovala právny názor, v zmysle ktorého poverenie Slovenského poľovníckeho zväzu resp. akejkoľvek inej poľovníckej organizácie preneseným výkonom štátnej správy by narážalo na ústavnú korektnosť. Zároveň však prevažoval názor, že prenesenie výkonu vybraných činností štátnej správy na úseku poľovníctva sa osvedčilo, je funkčne i ekonomicky efektívne a aj ústavne konformné. Tento právny názor sa opieral o výklad Čl. 2 ods.1 Čl. 30 ods.1 Ústavy SR, v zmysle ktorých občan vykonáva štátnu moc prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Za priamy výkon štátnej moci je pritom považovaný nielen jej výkon prostredníctvom petícií a referenda, ale aj prostredníctvom samosprávnych a stavovských organizácií.
Na druhej strane Čl. 12 ods.1 Ústavy SR ustanovuje okrem toho, že ľudia sú slobodní aj to, že sú si rovní vo svojich právach. Obdobne Čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zakazuje akékoľvek zneužívanie práv akoukoľvek skupinou alebo jednotlivcom na úkor iných skupín alebo jednotlivcov. Tieto ústavné atribúty sa v právnom poriadku Slovenskej republiky okrem iného musia aplikovať tak, že príslušná zákonná úprava musí dať v rámci regulácie príslušného typu spoločenských vzťahov všetkým skupinám i jednotlivcom rovnaké možnosti, rovnaké práva resp. ukladať im rovnaké povinnosti. Z uvedeného hľadiska nespĺňa predpoklady na poverenie preneseným výkonom štátnej správy na úseku poľovníctva žiadna poľovnícka organizácia, občianske združenie resp. podnikateľský subjekt pôsobiaci na tomto úseku. Okrem iného ( napr. potreba jednotnej poľovníckej disciplíny) aj vyššie uvedené ústavné aspekty boli dôvodom, prečo bolo rozhodnuté konštituovať Slovenskú poľovnícku komoru ako jednotnú a stavovskú organizáciu, združujúcu všetkých užívateľov poľovných revírov resp. iné právnické osoby, ktoré vznikli a existujú na účely výkonu práva poľovníctva, chovu zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie a prostredníctvom týchto organizácií združujúcu všetkých držiteľov poľovných lístkov. Iba vykonávanie preneseného výkonu štátnej správy takouto organizáciou je ústavne korektné, nakoľko iba táto organizácia združuje všetkých tých, ktorých sa vzťahy práva a povinnosti vznikajúce resp. regulované pri výkone štátnej správy v tejto oblasti dotýkajú.
Je prinajmenšom diskutabilné, či zo strany navrhovateľov nejde o konanie v rozpore s programovým vyhlásením vlády, pretože rušiť fungujúci systém, ktorý preukázateľne šetrí verejné financie a nahrádzať ho alternatívou, ktorá bude znamenať dopad na štátny rozpočet v dôsledku návratu k zabezpečovaniu úloh prostredníctvom zvýšeného počtu štátnych zamestnancov na obvodných, krajských lesných úradoch a ministerstve je zjavne nesystémovým riešením.
