Členstvo v SPK ako poslanie pre ochranu a ozveľaďovanie

Citované z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky o "povinnom členstve v SPK", IV. Záver, bod 126:

Komparatívna rovina odôvodnenia tohto nálezu poukazuje na rôznosť chápania charakteru poľovníctva na európskom kontinente. Kým vo frankofónnej oblasti dominuje poľovníctvu jeho chápanie ako športovej a voľnočasovej aktivity (vec Chassagnou a ďalší v. Francúzsko, čiastočne aj Schneider v. Luxembursko) vykonávanej v súkromnom záujme, 44 v germánskej právnej kultúre (Herrmann v. Nemecko), z ktorej čerpá inšpiráciu aj česká i slovenská právna regulácia, vykazuje poľovníctvo silný a na prvý pohľad evidentný prvok verejného záujmu [existujú aj modely zmiešané – napr. maďarský model, ktorý v zmysle diskutovaného rozhodnutia maďarského ústavného súdu v sebe zahŕňa postavenie profesionálnych poľovníkov (hivatásos vadászok) i poľovníkov športových (sportvadászok)]. Výstižne to popísal Ústavný súd Českej republiky, keď zdôraznil, že podľa českej právnej úpravy (a tento záver platí aj o právnej úprave v slovenských podmienkach, pozn.) nie je zver prostriedkom na realizáciu poľovníctva, ale naopak, poľovníctvo je prostriedkom dosiahnutia optimalizácie chovu zveri (nález sp. zn. Pl. ÚS 34/03 z 13. decembra 2006). Aj toto poznanie napomáha identifikácii a dokresľuje charakter komory ako právnickej osoby verejného práva autoritatívne a mocensky zriadenej zákonodarcom na účel zabezpečenia efektívnej a dostatočne kvalifikovanej ochrany konkretizovaného verejného záujmu. Súčasne štát zriadením komory nijako nebráni fyzickým osobám a právnickým osobám zakladať na báze dobrovoľnosti združenia (poľovnícke organizácie) ako súkromnoprávne subjekty, prostredníctvom ktorých môžu slobodne zdieľať svoje spoločné záujmy v oblasti poľovníctva.