Minister Budaj opäť nehorázne osočuje poľovníkov a Slovenskú poľovnícku komoru

Tlačová správa, 1.9.2020

Slovenská poľovnícka komora (SPK) vo svojom otvorenom liste adresovanom ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi (dňa 28.8.2020), vyzvala okrem iného, aby sa pán minister vyjadril, či považuje poľovníkov pri riešení aktuálnych problémov súvisiacich s manažmentom populácie medveďa hnedého za partnerov alebo nepriateľov. Namiesto prijatia návrhu korektnej spolupráce budovanej na odbornosti a postupnej eliminácii emócií, si však slovenskí poľovníci a slovenská verejnosť z úst ministra vypočuli ďalšiu nehoráznu lož, keď sa v nedeľu na tlačovej konferencii vo Vysokých Tatrách vyjadril, že : „Keby sme nechali chránené živočíchy na rozhodnutia poľovníckej komory, už by sme tu žiadne nemali“ vyjadril sa minister na nedeľnej tlačovej konferencii vo Vysokých Tatrách.

Vážený pán minister, dovoľte nám Vám pripomenúť, že na Slovensku rukou poľovníka nevyhynul ani jeden druh zveri a pokiaľ tu bude silná jednotná organizácia ako je tu teraz, ani sa to nikdy nestane! Naopak, populistickým preferovaním druhovej ochrany vybraných druhov živočíchov, bez relevantných dopadových štúdií na ďalší vývoj biodiverzity len preto, že sú na takéto aktivity pre vybrané organizácie k dispozícii nemalé finančné zdroje, sa dostáva na pokraj vyhynutia nie len hlucháň, hoľniak, drop, ale napríklad aj jarabica, alebo dokonca už aj mravec lesný.

Pán minister už v júni tohto roku, ale naposledy len pred týždňom prehlásil, že medvede nebudeme usmrcovať, nakoľko sú našim národným bohatstvom. Zaujímalo by nás, prečo tak rýchlo zmenil názor a teraz ich už chce nechať usmrcovať členom zásahového tímu Štátnej ochrany prírody SR? Pribudli snáď za taký krátky čas problémové medvede? Čo však považujeme za úplnú demagógiu a zavádzanie verejnosti je usmrtenie medveďov bez účasti poľovníkov. Pretože odstrel, odchyt, usmrtenie, či dokonca eutanáziu medveďa, ktorý je poľovnou zverou, podľa zákona o poľovníctve, nemôže zásahový tím vykonať bez toho, že by mal vypísané povolenie na lov zveri od príslušného užívateľa poľovného revíru! Takéto neodborné vyhlásenia, navyše často v rozpore s platnou legislatívou, žiaľ, nepridávajú v očiach odbornej verejnosti na autorite envirorezortu, pripúšťame však, že slúžia skôr na odpútanie pozornosti laickej verejnosti, diskreditáciu poľovníckej komunity, premyslené šírenie lží a poloprávd. Navyše zásahový tím sa predviedol pri riešení usmrtenia medvedice Ingrid, za ktorú boli plne zodpovední členovia tímu, ale za spackaný zásah tímu odborníkov z envirorezortu sa obrovská vlna kritiky organizovane cez sociálne siete spustila zase len na adresu poľovníkov.

Organizovaná ochrana poľovníkov už 100 rokov!

V tomto roku si pripomíname 100. výročie organizovaného poľovníctva na Slovensku. V roku 1920 vznikol Lovecký a ochranný spolok pre Slovensko, ktorý bol iniciátorom úplnej ochrany medveďa hnedého na území Slovenska. Spolok sa stal odborným zástupcom v trestných veciach pytliakov. V tzv. malom poľovnom zákone z roku 1929 presadil zákaz odstrelu kamzíkov vo Vysokých Tatrách, ako aj zákaz odstrelu medveďa hnedého a dropa fúzatého na niekoľko rokov.

Ochrana pre poľovníkov neskončila pred sto rokmi, poľovníci sú spoluautormi všetkých materiálov a programov starostlivosti o chránené živočíchy. Veľmi významnou mierou sa podieľali na ochrane napríklad ohrozeného druhu orla skalného práve sokoliari-poľovníci. Sokoliari svojimi odbornými znalosťami a odchovom druhých mláďat, ktoré by boli v rámci kainizmu mláďat na hniezdach v prírode usmrtené, posilnili orliu populáciu natoľko, že v súčasnosti máme na Slovensku približne 150 hniezdiacich párov týchto vzácnych dravcov. Rovnako je to aj v prípade ďalšej veľkej šelmy, rysa ostrovida. Odchyt a reintrodukciu našich slovenských rysov do štátov, kde vyhynul, iniciovali a vykonávali poľovníci a lesníci. Ide o historické fakty, ktoré sú podložené a jednoducho nespochybniteľné.

Ďalšie klamstvá o lákaní medveďov.

Opäť budeme žiadať ministra o vyjadrenie a zaslanie dôkazov, kde je preukázané, že poľovníci vnadili medvede za účelom zmeny ich správania a následného usmrcovania. Toto vyhlásenie sa nezakladá na pravde a opäť len poškodzuje tých, ktorí sa o prírodu starajú dlhodobo a bez nároku na odmenu. Navyše SPK verejne iniciovala začiatkom tohto roka zákaz prikrmovania zveri iným, ako objemovým krmivom a zákaz vnadenia diviačej zveri iným, ako obmedzeným množstvom jadrového krmiva. Poľovníci majú od 1.1.2020 zakázané vnadiť zver v národných parkoch. Zakazuje to zákon o ochrane prírody a krajiny. Envirorezort však absolútne neakceptuje aktuálnu situáciu s africkým morom ošípaných a skutočnosť , že hlavný veterinárny lekár toto vnadenie nariaďuje za účelom akútneho znižovania stavov diviačej zveri ochrana prírody naďalej ignoruje, napriek všeobecnému verejnému záujmu celoplošného zníženia hustoty diviačej zveri ako hlavného vektora prenosu afrického moru. Navyše pripomíname, že diviak je predátorom hlucháních hniezd, ale aj mravenísk mravca lesného, ktoré tvoria významnú zložku potravy kuriatok tetrovov hlucháňa a hoľniaka.

Poľovníci platia zo svojho, ochranárom tečú dotácie.

Poľovníci chránia prírodu a starajú sa o zver na vlastné náklady, nikto im za ich činnosť neplatí, naopak, oni platia vlastníkom, správcom alebo užívateľom poľovných pozemkov náhrady za užívanie poľovných revírov. Okrem toho z vlastných zdrojov hradia náklady na zber odpadu po nedisciplinovaných návštevníkoch lesov, budovanie pozorovacích zariadení, ktoré s obľubou využíva aj verejnosť, budovanie a dopĺňanie napájačiek pre zver v období sucha, nákup objemového krmiva, soli, minerálnych lízov a veterinárnych liečiv. Nehovoriac o množstve ďalších materiálových nákladov, či státisícov odpracovaných hodín v revíroch v prospech zveri, ochrany a zveľaďovania jej životného prostredia, či zvyšovania komfortu návštevníkov prírody. Naopak ochranári (možno s výnimkou skutočných dobrovoľníkov) sú za akúkoľvek činnosť v prírode štedro platení. Jeden genetický výskum, ktorý potvrdil 1256 +- 234 medveďov pred piatimi rokmi nestačil, preto je potrebné urobiť za niekoľko miliónov eur daňových poplatníkov ďalší a zaplatiť aj členov zásahového tímu, ktorých (ne)činnosť Vám najlepšie opíšu obyvatelia Podpoľania, Liptova či Turca. Za ďalšie milióny eur treba postaviť kontajnerové staničky. A pritom sa opäť obchádza to najjednoduchšie a najlacnejšie riešenie. Riešia sa dôsledky a nie príčiny, navyše sa verejnosť zavádza o skutočných príčinách a dôsledkoch vzniknutého stavu.

Preto bude SPK od MŽP SR žiadať presne kvantifikovať, podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, koľko už doteraz stál daňových poplatníkov zásahový tím od jeho vzniku, koľko miliónov eur sa vynaložilo na ochranu medveďa hnedého na Slovensku doteraz. Úrad hodnoty za peniaze budeme žiadať o preverenie efektivity vynaložených prostriedkov ochrany druhu, ktorý preukázateľne ohrozený nie je, a budeme sa pýtať aj na oprávnené náklady mnohých ďalších projektov s cieľom, aby sa verejnosť konečne dozvedela o tom, čo znamená pojem a ako sa rodí „envirobiznis“!