Agrorezort zajtra stanoví kvótu na lov vlka dravého. Chovatelia oviec sú už zúfalí.

Tlačová správa, 19.10.2020

V utorok 20.10 bude zasadať „online“ pracovná skupina pre určenie kvóty lovu vlka dravého pre poľovnícku sezónu 2020/2021. Víziou schváleného programu starostlivosti o vlka dravého je životaschopná populácia vlka žijúca v prirodzenom prostredí s minimom konfliktov s ľuďmi. Spôsob, ako dosiahnuť tento cieľ, je vykonávať adaptívny manažment na základe predložených vedeckých údajov od zástupcov ochrany prírody, vedeckých inštitúcií, štátnej a verejnej správy, chovateľov hospodárskych zvierat, poľovníkov, lesníkov a mimovládnych organizácií. Program starostlivosti tak poskytuje podklady pre ochranu, manažment vlka a riešenie škôd.

Od roku 2000 po súčasnosť, sa areál vlka na Slovensku rozšíril o 42 % (zdroj: NLC), navyše jeho lov nie je možné vykonávať v chránených územiach, územiach jeho prirodzeného výskytu, migračných koridoroch, panónskom bioregióne, čo zahŕňa viac ako 56 % plochy Slovenska. Rozširovanie vlka do viacerých oblastí priamo súvisí s priaznivým stavom a vývojom jeho populácie, dosiahnutom vďaka doterajšiemu dodržiavaniu princípov transparentného manažmentu podľa platného programu starostlivosti o vlka dravého.

V niektorých oblastiach však jeho výskyt začína byť veľkým problémom hospodárenia na vidieku a to najmä pre chovateľov oviec, kôz i hovädzieho dobytka. Ochranári neustále uvádzajú, že sa škody na hospodárskych zvieratách znižujú, pritom to nie je pravda. Výška škôd spôsobených vlkom na hospodárskych zvieratách, je, aj napriek poklesu počtu stád, za posledných 10 rokov rastúca. Počet chovaných oviec sa za posledné tri roky znížil o 50 tisíc kusov a počet chovov oviec poklesol o 251 (zdroj: CEHZ), čo má samozrejme nepriaznivý vplyv aj na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti. Za týchto okolností je nevyhnutné vyhodnotiť všetky riziká ďalšej koexistencie človeka hospodáriaceho na urbanizovanom slovenskom vidieku s vlkom dravým, ktoré by mohli spôsobiť legislatívne, aj spoločensky neakceptovateľné zásahy do populácie nad rámec pravidiel aktívneho manažmentu v súlade s programom starostlivosti o vlka dravého, schváleného všetkými odbornými inštitúciami na základe relevantných vedeckých analýz.

Chovatelia oviec sú už zúfalí. Množstvo vykonaných preventívnych opatrení, budovanie elektrických oplôtkov, či cvičené psy nestačia pri ochrane stád. Chovateľ oviec i ovčiarskych psov Peter Hatala z Brusna hovorí, že zo stráženia oviec sú už unavení. V ich očiach vidieť zúfalosť a smútok. Po robote nemajú ani pokojný spánok, striedajú sa ako vojaci v stráži. „V noci jeden bača spí, druhý drieme a tretí stráži pri košiari. Dokedy sa to dá vydržať, keď cez deň musíte robiť? Vĺčik bude driemať a bude pozerať na vás, on si oddýchne, my nie“ sťažuje si pán Hatala. Na výchovu ovčiarskych psov, či koterce nedostanú žiadnu podporu. „Elektrický oplôtok pre ovcu platí, ale pre vlka to neplatí, ten si nájde to miesto kade prejde“ uvádza Hatala. Ak má mať ľudská robota a ľudský život cenu, tak vlka treba regulovať. Ak nie, tak treba počúvať len tých ľudí na pozíciách z miest, ktorí sú tam na rozkazovanie. Treba byť aj za niečo zodpovedný, tak ako som zodpovedný ja za toto stádo, pretože im sa nič nedeje keď vlk roztrhá ovce, ale nám sa deje“, ostro dokončuje bača Peter Hatala. (celú výpoveď nájdete v našej reportáži TU)

Rovnaký trend je možné pozorovať vo viacerých európskych štátoch napr. vo Francúzsku, Taliansku, Švajčiarsku, Nemecku či Českej republike. Švajčiari dokonca v poslednom referende hlasovali o nutnosti zmeny zákona a povolenie lovu vlka, nakoľko spôsobuje čoraz väčšie škody chovateľom oviec a hovädzieho dobytka, ktoré odjakživa formujú švajčiarsku krajinu. Zmena zákona však neprešla, nakoľko návrh v referende neprešiel vďaka mestskému obyvateľstvu len o 1,9 %. Všetky kantóny Álp a ich podhorských oblastí, ktorí žijú z chovu dobytka hlasovali za zmenu zákona pre lov vlka. Podobnosť so Slovenskom nie je náhodná. Česká republika eviduje nárast početnosti vlka a odhadujú súčasnú populáciu na 100 ks. Vyplatené náhrady za škody, ktoré vlci spôsobili v minulom roku sa vyšplhali na 205-tisíc €, pričom v roku 2018 sa pohybovali vo výške 51 tisíc € (zdroj: AOPK). Keďže systém nahlasovania škôd je v ČR jednoduchší ako u nás, ich výška je takmer štvornásobne vyššia pri nižšom počte vlkov. Aké sú potom reálne škody, ktoré vlk spôsobí u nás na Slovensku? Zväz chovateľov oviec a kôz sa už opakovane vyjadril, že ľudia škody spôsobené vlkom neohlasujú, pretože sa im to neoplatí a čo je najhoršie, postupne prestávajú chovať ovce.

Aj napriek týmto rukolapným skutočnostiam žiadajú mimovládne organizácie a envirorezort opäť nulovú kvótu na lov vlka. Nulová kvóta, podľa nášho názoru, nie je v súlade so schváleným programom starostlivosti, s ktorého aktívnym manažmentom súhlasili aj tí, ktorí teraz požadujú „nulu“. Tento manažmentový plán pritom ponúka racionálne riešenie, aby nedochádzalo ku konfliktom, k zvyšovaniu nákladov na chov zvierat, naopak k znižovaniu pracovných miest a tak aj postupnému vymiznutiu pastierstva na Slovensku. Poľovníci sú jediní, ktorí môžu za prísnych podmienok vlka regulovať a pomôcť tak chovateľom a obyvateľom vidieka. V krajinách, kde sa táto téza začala vplyvom rôznych skupín aktivistov potierať, sme boli žiaľ svedkami narastajúceho počtu neoprávnených zásahov do populácie vlka dravého zúfalými chovateľmi použitím nehumánnych metód a prostriedkov bez akejkoľvek plošnej koordinácie a kontroly. Nedovoľme, aby k tomu došlo na Slovensku, čo i len v jednom prípade. rozsirenie vlk 2000 2019