Tlačová správa: Hystéria ohľadne lovu vlka na Slovensku neutícha. Európska komisia i štáty EÚ však schvaľujú aktívny manažment

Tlačová správa, 9.12.2020

Vedci a odborníci prezentovali svoje názory na manažment a rozširujúce sa populácie veľkých šeliem
Európska komisia odpovedala našim europoslancom
Rozdielne pohľady a polarizácia spoločnosti

Kým naši zástupcovia rezortu životného prostredia idú zakázať lov vlka dravého, pripravovanou kontroverznou vyhláškou, poľovníci, vedci a ochranári na celoeurópskej úrovni nachádzajú spoločnú reč v koexistencii a manažmente veľkých šeliem. Európska federácia pre poľovníctvo a ochranu prírody (FACE) fungujúca pri EÚ zorganizovala panelovú diskusiu na tému „Ďalšie kroky ochrany a manažmentu veľkých šeliem“. Zúčastnili sa ich nielen europoslanci z Fínska, Španielska, Portugalska, Talianska, ale napríklad aj generálna riaditeľka pre životné prostredie pri EK, zástupcovia WWF Nemecko, Inštitútu ochrany prírody z Poľska, či Nórskeho inštitútu pre výskum prírody. Hoci slovenskí zástupcovia europarlamentu o téme veľa hovoria a píšu najmä na sociálnych sieťach, konferencie sa nezúčastnili. Zrejme nie je pre nich prioritou. Za Slovensko bola prítomná SPK.

Skúsenosti z krajín EÚ
Uznávaný vedec Dr. John Linell z Nórskeho inštitútu pre výskum prírody uviedol dôležité fakty, ktorú sú identické so situáciou na Slovensku. „Spolužitie medzi človekom a veľkými šelmami je veľkou výzvou. Politika však môže zohrávať značnú časť problému s vlkmi a podkopáva odborné znalosti vytváraním alternatívneho sveta falošných správ a poloprávd. Takéto počínanie neprospieva ani človeku, ani manažmentu veľkým šeliem, pretože sú tým ignorované skutočné výzvy a ich riešenia.“ SPK navyše dlhodobo upozorňuje na fakt, že pokiaľ bude lov vlka na Slovensku zakázaný, nezastaví sa tým zabíjanie týchto ušľachtilých zvierat. Toto by malo byť pre ochranárov mementom a poučením z krajín, akou je napr. Poľsko.

Henryk Okorama z Poľskej akadémie vied: „Napriek skutočnosti, že od roku 2006 sa areál do roku 2018 zvýšil najmenej 7-krát a jeho počet 4-5-krát. Stav ochrany vlka je stále hodnotený ako nepriaznivý. Znamená to, že musíme počkať s označením priaznivého stavu ochrany z hľadiska druhu, kým nebude tento druh rozšírený všade? Mať všade vlka môže viesť ku stretom, a tým k zníženiu spoločenskej akceptácie druhu, čo môže mať za následok čoraz viac nelegálnych zásahov proti vlkom. Je taký „priaznivý stav ochrany“ našim skutočným cieľom ochrany veľkých šeliem?“

Chce mať aj Slovensko vlka na celom území?
Vytĺkanie politického kapitálu, klamstvá a polopravdy, označovanie poľovníkov za vrahov, polarizácia spoločnosti, ignorácia odborných faktov národných inštitúcií a skúseností zo štátov EÚ, ignorácia schválených programov starostlivosti, cieľov Európskej komisie a strategických dokumentov na ochranu prírody a veľkých šeliem, ignorácia a neprimerané nároky na ľudí žijúcich a starajúcich sa o vidiecku krajinu. Aj tam smeruje Slovensko prijatím vyhlášky k zákonu o ochrane prírody a krajiny. Tá by mala dosiahnuť cielenú ochranu ovčích stád a dobytka.

Zákonodarcovia však zabudli verejnosti spomenúť, že 450 000 ha lúk a pasienkov podotýkame prepásaného dobytka, budú popretkávané 180cm vysokými nepodhrabateľnými plotmi, elektrickými ohradníkmi, nebezpečnými ovčiarskymi psami pustenými na voľno, alebo včelími úľmi umiestnenými v trojmetrovej výške a to len z dôvodu schizofrénie ochranárov, ktorá neakceptuje názor druhej strany. MŽP SR a podriadená Štátna ochrana prírody SR, ktorá sa vyhovára, že údaje budú známe až budúci rok však ukončila genetický výskum vlka už v roku 2019. Kde sú dnes tieto výsledky?

Európska komisia odpovedala europoslancom – lov je v poriadku
Európska komisia odpovedala na otázky našim siedmim europoslancom a skonštatovala, že lov vlka na Slovensku je v poriadku a neporušuje žiadne smernice či nariadenia. Citujeme zo stanoviska: „Vo voľnej prírode možno odobrať vzorky vlka. Môžu sa preto loviť, ak je takýto lov zlučiteľný so zachovaním priaznivého stavu ochrany ich populácie. Je na slovenských orgánoch, aby zabezpečili súlad lovu vlkov so smernicou o biotopoch. Orgány musia pritom zohľadniť všetky relevantné informácie a uplatniť zásadu predbežnej opatrnosti, ak dostupné informácie nie sú presvedčivé. Útvary Komisie si od slovenských orgánov vyžiadajú ďalšie objasnenia týkajúce sa základu na stanovenie kvóty na lov.“

Rozdielne pohľady na vlka
SPK i zástupcovia Európskej únie majú úplne rozdielny pohľad na problematiku vlka, ako ŠOP či ministerstvo životného prostredia pod vedením Jána Budaja. Chceme veriť, že konanie niektorých europoslancov nebude naďalej vo veci lovu vlka smerovať k poškodzovaniu Slovenskej republiky a neustálemu poškodzovaniu záujmových skupín pôsobiacich a žijúcich na slovenskom vidieku (napr. poľovníkov, chovateľov oviec a kôz, hovädzieho dobytka...). Už sa nemôžeme dočkať výstupu ŠOP SR z DNA analýzy vlkov, ktoré majú byť dostupné, ako sme už spomenuli, až po dvoch rokoch po ukončení výskumu, v roku 2021.

Dokumenty:
Otázky europoslancov: https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/P-9-2020-005990_SK.html
Odpoveď EK: https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/P-9-2020-005990-ASW_EN.html (v prílohe)

odpoved