Dlho som váhal, či mám týchto pár riadkov napísať, lebo dnes už takmer nikto nevie, ako bude akýkoľvek verejne prezentovaný názor človeka (píšem ho výlučne vo svojom mene), zneužitý všadeprítomnými expertmi , zdeformovaný, či komentárom „významných“ analytikov úplne znehodnotený.
Verím však, že na Slovensku sú stále ešte - zdravým sedliackym rozumom mysliaci dobrí ľudia a verím, že ich vôbec nie je tak málo, ako si myslia tí, ktorí chcú rozhodovať o ich osudoch.
Udalosti posledných mesiacov ma prinútili zamyslieť sa nad množiacimi sa zlomyseľnosťami, ktorých spoločným cieľom je spochybniť slovenskú poľovnícku etiku a morálku, zdiskreditovať poľovnícku komunitu ako celok, vytvoriť o poľovníkoch vo verejnosti obraz krvilačných zabijakov psíkov a mačičiek, znížiť ich kredit na psychologicky nespoľahlivú skupinu držiteľov strelných zbraní a podobne.
Nezostáva mi nič iné, len súhlasiť so slovami šéfredaktora časopisu Poľovníctvo a rybárstvo, pána Mgr. Juraja Halasa, ktorý v marcovom čísle veľmi výstižne pomenoval veľkomestských „milovníkov prírody“ ako skupinu, ktorá sa pomaly ale iste - využitím svojich kontaktov a marketingových skúseností s médiami, dostáva pod kožu poctivým a čestným poľovníkom, pre ktorých je príroda a starostlivosť o voľne žijúce druhy zveri už generácie životným poslaním, praktickým výkonom všedných dní a nie len prostým prostriedkom na zviditeľnenie svojich osobných záujmov.
Priatelia poľovníci, je nás na Slovensku veľa a každý súdny človek vie, že koľko ľudí - toľko názorov. Existujú však chvíle, keď je potrebné položiť na misku váh všetky kladné i záporné argumenty, skúsenosti, vnemy aj city a vyhodnotiť realitu všedných dní. Tá je teraz u nás na Slovensku žiaľ veľmi rozporuplná a mnohí z nás sa v nej veľmi ťažko orientujeme. V takejto dobe bolo historicky vždy veľmi dobré podporiť osobnosti, ktoré sú psychicky odolné aj v najzložitejších spoločenských situáciách, majú nielen odborné, ale aj politické skúsenosti , bystrú myseľ a prirodzený zmysel pre spravodlivú obhajobu záujmov tých, ktorých podporu cítia.
Máloktorá stavovská samospráva má pred predčasnými parlamentnými voľbami tú výhodu, že na kandidátke jedného z rozhodujúcich politických subjektov súčasnosti má svojho čelného predstaviteľa. Málokomu je zrejme potrebné vysvetľovať aj to, že takáto pozícia môže pre obhajobu oprávnených záujmov príslušnej komunity znamenať - v prípade volebného úspechu, rozšírený priestor pre konštruktívny dialóg o problémoch, spoločných cieľoch a stratégiách. A verím, že málokto z našej veľkej rodiny slovenských poľovníkov nevie, že náš prezident – Ing. Tibor Lebocký kandiduje v parlamentných voľbách za poslanca Národnej rady SR .
Obraciam sa preto na Vás, ktorí ste si našli chvíľu a prečítali si tieto - pre nás poľovníkov dobre myslené riadky, aby ste sa zamysleli, či by sme ako komunita ešte stále súdržných ľudí, ktorých spája láska k poľovníctvu a prírode, nemali 10.marca 2012 urobiť niečo pre nášho prezidenta. Ak ste rozhodnutí, že budete voliť stranu, na ktorej kandidátke ho pod číslom 83 nájdete, zakrúžkujte ho prosím.
Som presvedčený, že si to zaslúži
Marian Číž
