S hlbokým zármutkom oznamujeme širokej poľovníckej verejnosti, že nás dňa 12.08.2025 vo veku 88 rokov navždy opustil vynikajúci priateľ, poľovník a bývalý prezident Slovenského poľovníckeho zväzu v rokoch 1990 - 1997 Ing. Juraj Moravčík.
Jeho vzťah k poľovníctvu a Slovenskému poľovníckemu zväzu by sme si radi pripomenuli z príhovoru, ktorý odprednášal na slávnostných oslavách 50. výročia založenia SPZ dňa 15.6.2019 vo Zvolene.
Česť jeho pamiatke.
Vážený pán prezident Slovenského poľovníckeho zväzu, vzácni hostia, dámy a páni, milí priatelia,
je to taký zvláštny pocit prednášať pri takejto významnej príležitosti, je to akýsi impulz. Dovoľte mi, povedať niekoľko viet i k tej dosť pohnutej histórii našej organizácie.
Niekedy v roku 1959 nám pán docent Bakoš začal v kolektíve študentov zasievať myšlienky poľovníctva, medzi ktorými som bol aj ja. Musím povedať, že na tú dobu nebolo sa za čo hanbiť, na úrovni prednášať, na úrovni vštepovať myšlienky. Sme stále vďační, že sme mohli v takom prostredí vstúpiť do problematiky poľovníctva bližšie, ako tomu bolo dovtedy. Dovoľujem si tieto vety povedať, pretože prežil som a mal som to šťastie prežiť tieto dni až doteraz, teda nielen tých 50 rokov, ktoré oslavujeme, ale aj trošku tej histórie. Samozrejme, mnohí z nás už na nás pozerajú z poľovníckeho neba. Ale chcem takto povedať: tá história nie je len od toho počiatku samostatnosti slovenskej poľovníckej organizácie. Musíme sa vracať do dôb aj k tým rokom pred; veci nie sú len čierne alebo biele, veci sú čiernobiele. Hádam najväčší rozdiel, ktorý vidím v dnešnom čase s tými minulými rokmi je v tom, že ten svet nebol taký uponáhľaný. Tie poľovnícke združenia (aj ja som v nich v tých šesťdesiatych rokoch žil), boli združenia, ktoré mali čas na to, aby sa medzi sebou poľovníci stýkali spolu s rodinami. Boli určitým faktorom v tých dedinkách; kultúrnym spoločenstvom; presadzovali svoje myšlienky, proste, a áno, zatiaľ, čo celá spoločnosť bola pod tým nedobrým rysom a pod tým stresom tých politických názorov, udalostí a na dlhé roky boli vážne ukrivdení. Ale chcem povedať, že nielen poľovníci boli ukrivdení ľudia na ďaleko významnejších veciach, ktoré ovplyvňovali život niekoľkých rodín, ich existenciu. My si to, samozrejme, uvedomujeme. A teraz prišiel ten rok 1989. My sme ho ako poľovníci prežívali veľmi intenzívne, ale prežívala ho oveľa intenzívnejšie aj celá spoločnosť, čo bolo pochopiteľné. Bol to obrovský obrat, a teraz chcem vysloviť určitú vetu a cítim to ako morálnu povinnosť poďakovať tým, ktorí v prvom rade organizovali to stretnutie mimoriadneho zjazdu. Zoberte si, v tom čase akčné výbory sa zorganizovali tak, že ľudia v regiónoch necítili nejaké nedemokratické nátlaky, ale delegovali tam ľudí, ktorým dôverovali. No a v tejto situácii, ak by ste boli počúvali aj v tých bulvároch, poviem, že to cítia niektorí aj ďalší priatelia a kolegovia, ktorí sa toho zúčastňovali. Nebolo všetko tak jasné, kedy alebo ako budeme oslavovať 50. výročie. Ale predstavte si, zažili sme tú nebývalú diskusiu. Často aj nie celkom logickú, ale motivovanú osobnými krivdami a ťažkými pocitmi, no ale potom, po tej diskusii, sa stalo to, v čo sme všetci dúfali. Proste prerazili tie logické, perspektívne prijateľné mienky, že tento poľovnícky zväz, významná spoločenská organizácia, sa rozhodla samozrejme rehabilitovať a pokračovať. A za to treba vysloviť vďaku účastníkom, a aj tým, ktorí organizovali ten akčný výbor. Ak len tak spomeniem – pán Šiška, pác docent Hell, Milan Ďurica, a celý rad ľudí. Máme to zachytené v knižných publikáciách; nechcem vás tým zaťažovať, títo sa o to veľmi zaslúžili. No a potom tie nové orgány, kde pracovali aj mladší. Jeden z nich tu aj s nami sedí, pán Marčulinec, to bol vtedy taký „poľovnícky Jánošík“ v presadzovaní nových myšlienok. A potom bolo treba realizovať to, na čom sme sa uzniesli. My sme zďaleka vtedy nedomysleli hĺbku a charakter tých zmien, ktoré nás čakali. Ale nedomysleli sme to nielen ja, ale nedomyslela to spoločnosť privatizácií. Komu by vtedy napadlo, aké to bude mať konečné pokračovanie ? To bolo čosi, čo sme nevedeli domyslieť. No hádam sme sa snažili plniť uznesenia, nové orgány pracovali skutočne naplno a náš život bol plný legislatívy.
To už nejdem rozoberať, to sa nedá, to si už ani nepamätám tak podrobne, ale viem, že sme sa snažili ešte o jednu vec, a na nej má veľkú zásluhu pán Hell, že sme sa zaradili tam, kde sme patrili. Veď Slovensko bolo miestom, kde začínala medzinárodná organizácia CIC – Rada pre poľovníctvo a ochranu zveri. Toto sme jasne prejavili na rokovaniach hneď pomerne krátko na to, myslím, že to bolo v roku 1991, ak sa mýlim, tak ma nechytajte za slovo, niekedy na jeseň. Vtedy na Malte sa stretli zástupcovia mnohých štátov a bol tam vtedajší vedúci činiteľ pán princ La Rocha a generálny tajomník pán Wernard Trense, ktorí prišli s myšlienkou, že ideme do tej Európy, že hádam vytvoríme akúsi východnú organizáciu alebo ako to nazvem – „pobočku CIC“ . Boli tam zástupcovia Poľska, boli tam zástupcovia Chorvátska, boli tam Švajčiari, samozrejme českí priatelia a rad ďalších. Nechcem presne vymenovávať, aby som sa v pamäti nepomýlil. Dali sme jasne najavo, že patríme do tej Európy, že nechceme tieto ďalšie „pobočky“.
Dnes s potešením môžem konštatovať, že tieto vzťahy sa ďaleko prehĺbili. My sme neboli až tak dobrí reprezentanti, mali sme jeden veľký hendikep, ovládali sme ruštinu a málokto ovládal tieto jazyky potrebné natoľko, aby sme s nimi vedeli nejako odborne komunikovať. Takže som veľmi rád, že ovládate tieto veci.
Dnes má Slovensko zvuk v Európe ako krajina, kde poľovníctvo má veľkú kultúrnu a spoločenskú hodnotu. Za to treba poďakovať a myslím si, že s potešením na tomto slávnostnom zhromaždení zaželať terajšiemu, aj budúcim vedeniam, aby sa snažili sporné a koncové otázky poľovníctva napriek ťažkému politickému boju (kto to zažil v Národnej rade SR isto vie - pán Dr. Puškáč si iste pamätá niektoré veci ako sa tam prerokovávali, ako sa menili, ako sa jednotlivé prístupy zmenili na výkriky, prísľuby) úspešne zvládnuť.
Želám vám v tom všetkým veľa úspechov, a všetkým samozrejme vašim členom, aby mali možnosť primeraného poľovníckeho vyžitia.
Ďakujem pekne
Ing. Juraj Moravčík
