Predstavujeme Vám !
Klub histórie slovenského poľovníctva pri Slovenskom poľovnom zväze
Sekcia –
Imitovanie zvukových prejavov ostatnej poľovnej zveri
Predseda: František Stoličný
Slovenské poľovníctvo má bohatú históriu skúmania zvukových prejavov poľovnej zveri. Sme prvou krajinou v Európe, v ktorej sa začali organizovať pravidelné súťaže pod organizačným vedením SPZ, Klubom histórie slovenského poľovníctva pri SPZ a Múzeom vo Sv. Antone. Tieto súťaže ukázali cestu napredovania vo vábení poľovnej zveri a svoju opodstatnenosť. Mimo súťaže vo vábení jeleňov od roka 1999 prebiehajú každoročne, tiež v rámci Dni s. Huberta vo Sv. Antone, Slovenské majstrovstvá vo vábení ostatnej poľovnej zveri.
V tom máme tiež európske prvenstvo. Najväčšiu zásluhu ma na tom Klub histórie slovenského poľovníctva pri SPZ a Múzeum vo Sv. Antone. Keď na I. ročníku súťažili len štyria, tak v roku 2005 už trinásti súťažiaci. Samotná súťaž pozostáva z týchto súťažných disciplín: 1. Vrieskanie zajaca v nebezpečenstve 2. Pískanie rujnej srny 3. Pískanie srnčaťa 4. Vábenie diviakov. Hodnotenie je zhodné ako aj pri súťaži vo vábení jeleňov štvorčlennou porotou. Okrem KHSP a Múzea vo Svätom Antone, pomáhajú súťaže vo vábení ostatnej zveri organizovať: poľovnícke oddelenie ústredia SPZ (Ing. Štefan Engel, PhD.), časopis Hubertlov (Peter Lihocký), TV magazín Halali (Ing. Alojz Kaššák, Mgr. Ľubomír Kľúčik) a pán Peter Šomek. Patrí im naše poďakovanie. Zatiaľ čo dospelí súťažia zvlášť vo vábení jeleňov a ostatnej zveri, v prípade juniorov sa súťaží spoločne vo vábení zveri. Treba spomenúť celoslovenské súťaže juniorov v rámci výstavy „Poľovníctvo a oddych“ v areáli výstaviska Incheba v Bratislave a v rámci Levických poľovníckych dní. Mimoriadne sa u nás rámci Dní sv. Huberta vo Svätom Antone v roku2006 konali aj doteraz jediné juniorské Majstrovstvá Európy vo vábení zveri.
Vábenie zveri patrí nielen k zaujímavým činnostiam poľovníka, ale aj to, že si vyžaduje dobrú znalosť spôsobu života zveri, hlasových prejavov, návykov a reakcií. Samotné vábenie predpokladá u toho, kto sa mu chce plne venovať a hlavne správne – dobrý hudobný sluch. Vábenie zveri možno prirovnať k hre na hudobný nástroj, nestačí zvládnutá teória, ale potrebná je predovšetkým samotná prax, revír, príroda je tá najlepšia škola vábenia. Tiež pri počúvaní zvukových prejavov zveri v prírode nestačí vnímať len zvuk , ale aj pohyb, ktorý sprevádza hlas zvieraťa. Posledným meradlom kvality a úspechu vábenia je aj kvalita samotnej vábničky. Celé generácie poľovníkov pozorovali a počúvali zver, spoznávali jej hlasy a získane poznatky postupne skladali ako mozaiku, ktorú je možné stále vylepšovať a rozširovať, ale to je už úloha naša a nastávajúcich generácii poľovníkov a milovníkov prírody. Stále znova a znova sa dajú pozorovať nové rôzne efekty zvukov. Vábenie zveri prežíva dnes medzi poľovníkmi renesanciu, zvyšuje sa záujem hlavne z radov mladých adeptov a samotné súťaženie sa teší veľkej obľube. Veľkou pomôckou sa stala knižná publikácia „ Vábenie zveri vábničky“, od autorov Ľ. Letošťák, K. Michalko, F. Stoličný (r. v. 2006). Začiatočníkov nemôže odradiť prvý neúspech, práve v nich nech vzbudí ešte väčšiu vytrvalosť a dôslednosť. Oni sa stanú pokračovateľmi tejto ušľachtilej tradícií. Na nás je aby sme dôsledne ustrážili zmysluplnosť celého súťaženia z radov súťažiacich aj poroty a samotné smerovanie musí vychádzať predovšetkým z morálnej poľovnej praxe, uskutočňovanej v lone našej prekrásnej prírody.
KHSP pri SPZ
