Predstavujeme Vám !Klub histórie slovenského poľovníctva pri Slovenskom poľovnom zväze
Sekcia – Práca s mládežou, kronika
Slovenské poľovníctvo má bohatú históriu na úseku práce s mládežou!
Historický vývoj
Poľovníkom bol už dávno známy záujem mládeže o život voľne žijúcich zvierat, o tajomstvá prírody, o zbrane a o poľovnícke zážitky. Preto sa mnohí z vlastnej iniciatívy usilovali tento záujem uspokojiť. Bol z toho obojstranný úžitok: mladí ľudia si rozšírili svoje poznatky o prírode, rozvíjal sa ich citový vzťah k poľovnej zveri a poľovníci získali priaznivcov pre hospodárenie v poľovníckych združeniach a pre rozumné zásahy človeka do prírody. Dôležitým motívom takejto činnosť bolo aj negatívne správanie sa mladých ľudí v prírode, ktoré vyplývalo z ich neznalosti a nesprávneho vzťahu k nej.
V minulosti mala práca s mládežou v poľovníckom zväze pečať živelnosti, bez systému ako v organizácii, tak aj v obsahu práce. Urobilo sa veľa pokusov, zbierali sa skúsenosti, organizovali sa určité vzorové podujatia, až sa napokon v roku 1967 dospelo k rovnakým náhľadom a k ucelenej sústave, ktorá sa stala organickou súčasťou výchovnej a vzdelávacej práce v poľovníctve.
V júni 1967 vtedajší Slovenský výbor Československého poľovníckeho zväzu (SV ČSPZ) schválil zásady práce s mládežou. Určil cieľ a obsah tejto činnosti, prostriedky, formy a metódy práce, ktoré boli zamerané na skupiny mládeže do 15 a nad 15 rokov. Na návrh Osvetovej komisie SV ČSZP bola vytvorená subkomisia pre prácu s mládežou a v roku 1967 sa uskutočnilo aj prvé školenie aktivistov pre prácu s mládežou. Publikácia, ktorá vznikla z prednášok a diskusie na uvedenom školení, sa stala prvou pomôckou pre prácu s mládežou.
V ďalšom období, po vzniku československej federácie, sa vytvoril Ústredný výbor Slovenského poľovníckeho zväzu (ÚV SPZ), ako súčasť Národného frontu. V roku 1971 bol v ÚV SPZ navrhnutý a menovaný jeden člen tejto najvyššej republikovej poľovníckej organizácie, pre prácu s mládežou. K tomu boli v rozpočte organizácie zabezpečené potrebné finančné prostriedky. Najlepšiu krúžkovú poľovnícku činnosť v tom období vyvíjali krúžky na základných školách, kluboch mládeže pri osvetových besedách a v pionierskych domoch. Tu sa konali aj súťaže, obsahovo zamerané na faunu a flóru prírody Slovenska a poľovníctvo. Tieto podujatia boli spojené aj s každoročne usporadúvanou SOČ, so súťažou Poznaj a chráň prírodu svojej vlasti a s biologickými olympiádami.
V roku 1979 boli spracované metodické pokyny a výchovno-vzdelávacie programy Mladý priateľ poľovníctva a Zápisník mladého priateľa poľovníctva. Bola taktiež vydaná vynikajúca knižná publikácia ZAJKO POĽOVNÍK, od autora Alojza Bernarda Herczega, určená pre vedúcich a členov krúžkov mladých priateľov poľovníctva a prírody. Pre žiakov základných škôl vyšiel súbor ilustrácií Poznaj a chráň, ako učebná pomôcka a farebné letáky malej a veľkej poľovnej zveri. Vydané boli aj potrebné evidenčné tlačivá a odznaky.
Od roku 1980 sa okrem okresných súťaží konali aj celoslovenské súťažné kolá, na ktoré postúpili najúspešnejší jednotlivci a víťazné 3-členné družstvá z okresných súťaží. Prvá takáto súťaž sa v tom roku uskutočnila na výstave Agrokomplex v Nitre. V ďalších rokoch sa súťaže konali v Bratislave a v okresoch Zvolen, Humenné, Prievidza, Bratislava – vidiek a Liptovský Mikuláš. Koncom roka 1983 bolo napríklad v SPZ evidovaných 311 krúžkov, v ktorých bolo registrovaných 5 376 členov.
Po novembri 1989 viaceré okresné organizácie SPZ stratili záujem o prácu s mládežou, čo nedokázal zmeniť ani ÚV SPZ. Bolo to údajne najmä z ekonomických dôvodov, ale najmä preto, že táto činnosť už nebola pre jednotlivé PZ povinná a zaujímavá. Nepomohli v tom ani novoprijaté zmeny v Zákone o poľovníctve, ktoré naopak nasmerovali poľovníctvo do stále väčšej snahy PZ po čo najvyšších ziskoch z predaja ulovenej zveri, potrebných na úhradu poplatkov za nájom poľovných revírov od súkromných vlastníkov poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Aj následkom toho bola v roku 1992 evidovaná krúžková poľovnícka činnosť iba v 18 okresoch Slovenska, kde aktívne pracovalo ešte 36 poľovníckych krúžkov. Preto boli v tom roku vypracované nové pravidlá pre krúžkovú poľovnícku prácu s mládežou.
Práca s deťmi a mládežou v rámci OkO SPZ Levice
Pohľad do minulosti tejto okresnej poľovníckej organizácie hovorí, že práca s deťmi a mládežou patrila vždy medzi činnosti, ktoré tu mali prvoradé miesto. Písomné informácie o tom sú však dosť strohé, pretože zápisnice z jednania okresných snemov SPZ z rokov 1971 až 1989 boli začiatkom 90-tych rokov skartované. Zo spomienok žijúcich pamätníkov, ako aj z príspevkov publikovaných v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, možno ale zistiť, že výchova mladej generácie bola veľmi podporovaná. Bolo to realizované nielen cez krúžky mladých priateľov poľovníctva, ale aj cez organizovanie besied na základných školách so skúsenými poľovníkmi, ako aj ochrancami prírody. Veľký význam mali aj aktivity venované verejnosti a deťom počas júna - Mesiaca poľovníctva a ochrany prírody. Ako veľmi dobrý príklad možno uviesť pravidelné ročné chovateľské prehliadky ulovenej zveri, spojené s výstavou preparátov poľovnej zveri, ako aj chránených druhov živočíchov, na ktoré boli pozývané všetky materské, základné a stredné školy mesta a okresu Levice. V júni 1985 bola takáto výstava aj v priestoroch veľkej sály Kultúrneho domu v Hronských Kosihách, ktorú pripravilo vtedajšie PZ Sádovie Rybník, v spolupráci so ZO SZOPK Čajkov a miestnym JRD Čajkov. Bola tu prezentovaná aj úspešná činnosť krúžku mladých priateľov poľovníctva (KMPP), ktorý vtedy pracoval na ZDŠ Čajkov. Po spoločenských udalostiach v novembri 1989 však začala táto činnosť stagnovať aj v okrese Levice, až nakoniec po roku 1990 v podstate zanikla. Pre verejnosť tak zostali iba pravidelné ročné chovateľské prehliadky ulovenej zveri, ktoré sa museli podľa Zákona o poľovníctve pravidelne organizovať. Aj v tomto období však OkO SPZ Levice cez svoju Osvetovú komisiu dbala o to, aby boli tieto prehliadky rozšírené aj o výstavu preparátov poľovnej zveri a chránených druhov živočíchov, ktorá dostala názov „Príroda okolo nás“. Veľmi vhodným miestom týchto prehliadok a výstav sa stali priestory Domu kultúry Družba Levice, kde bolo možné inštalovať aj sprievodnú výstavu výtvarných prác žiakov ZŠ okresu Levice, nazvanú „Príroda očami detí“.
Veľmi významným bol v tejto oblasti rok 1995. Vtedy bola realizovaná myšlienka rozšíriť okresnú chovateľskú prehliadku a výstavu „Príroda okolo nás“ aj o ďalšie aktivity. Tým sa vytvorili vhodné podmienky na vznik nového spoločensko – odborného poľovníckeho podujatia, nazvaného „Levické poľovnícke dni“ (LPD). Výstavu „Príroda okolo nás“ začali podporovať svojimi exponátmi Tekovské múzeum v Leviciach a Múzeum vo Svätom Antone. Vytvorili sa podmienky aj na organizovanie odborných seminárov s medzinárodnou účasťou. Veľmi príťažlivou aktivitou najmä pre laickú verejnosť sa stala národná súťaž autorov amatérskych videofilmov s tematikou poľovníctva a prírody, ktorá bola neskôr rozšírená na medzinárodnú.
Ako dôležitý dátum obnovenia krúžkovej poľovníckej činnosti v rámci OkO SPZ Levice, možno považovať 6. december 2002. Vtedy vznikol KMPP na vtedajšej I. ZŠ na Ul. M. R. Štefánika v Leviciach. Píše sa o tom v oficiálnej žiadosti o zaregistrovanie krúžku na sekretariáte OkO SPZ, doplnenej o zoznam členov krúžku a podpísanej riaditeľkou ZŠ. Kópia tejto žiadosti a prvý zoznam členov krúžku, sú prvé dokumenty, ktoré sú zachytené v 1. diele kroniky KMPP, v ktorej začal vedúci tohto krúžku zaznamenávať všetky krúžkové aktivity. Za významný rok, v ktorom sa začala krúžková poľovnícka práca s deťmi prezentovať na LPD, možno považovať rok 2003, kedy na VIII. ročníku tohto spoločenského podujatia bol po prvýkrát inštalovaný aj krúžkový stánok, so stálou službou členov tohto krúžku. Do roku 2009 pripravovali krúžkový stánok iba členovia KMPP z I. ZŠ Levice, ktorá od septembra 2007 nesie názov ZŠ Andreja Kmeťa. Po vzniku ďalších dvoch poľovníckych krúžkov pri ZŠ Čajkov a ZŠ Demandice, do prípravy krúžkového stánku a prezentácie svojej činnosti na LPD, boli už zapojení členovia všetkých troch poľovníckych krúžkov, čo prakticky trvá až do súčasnosti, kedy sa bude konať už jubilejný XX. ročník LPD. Tu treba spomenúť ešte jednu dôležitú skutočnosť a to prezentáciu práce s deťmi v rámci SPZ, ktorú vo svojom krúžkovom stánku na Celoštátnej výstave s medzinárodnou účasťou Poľovníctvo a príroda – Nitra 2005, v priestoroch Agrokomplexu, pripravili a s veľkým úspechom realizovali členovia KMPP I. ZŠ Levice.
Vývoj krúžkovej činnosti v rámci SPZ po roku 2000
Nepriaznivá situácia v tejto oblasti z prvej polovici deväťdesiatych rokov, sa mierne zlepšila v druhej polovici deväťdesiatych rokov, po realizácii nových pravidiel pre krúžkovú poľovnícku prácu s deťmi a mládežou v SPZ, prijatých a schválených v roku 1992. Z 57 okresných a regionálnych organizácií SPZ, zhruba polovica organizácií vytvorila vhodné podmienky na realizáciu týchto pravidiel. Prejavilo sa to aj v počte súťažných družstiev, ktoré po víťazstve na okresných súťažiach KMPP, vyslali svoje trojčlenné družstvá na celoslovenské súťaže KMPP. V roku 2001 to bolo 21, v roku 2002 27 a v roku 2003 až 31 organizácií. Potom už v ďalších rokoch nastal nepriaznivý pokles, až počet zúčastnených súťažných družstiev klesol pod 20. V roku 2014 na súťaži v Belušských Slatinách to bolo iba 17 trojčlenných družstiev. Najlepšie výsledky v tejto oblasti dosahujú pravidelne OkO a RgO SPZ Šaľa, Nitra, Pezinok, Topoľčany, Trnava, Michalovce, Senica, Považská Bystrica, Lučenec, Rimavská Sobota, Ilava, Námestovo, Kežmarok, Detva, Liptovský Mikuláš, Banská Bystrica, Levice.
Odpovedať na otázku, či nájde Prezídium SPK a SPZ cestou svojich Osvetových komisií nejaký účinný spôsob, ako túto nepriaznivú situáciu zmeniť je veľmi ťažké. Myslím si ale, že bez spolupráce s jednotlivými okresnými a regionálnymi organizáciami, v ktorých je krúžková práca s deťmi minimálna, resp. žiadna, to zrejme nepôjde. Určitým riešením, resp. náhradou, je aj činnosť profesionálnych lesných pedagógov, ktorí pôsobia na Lesných závodoch po celom Slovensku. Ich občasný kontakt so žiakmi ZŠ a taktiež aktivity podobné tej, akou sú Detské dni sv. Huberta vo Svätom Antone, môžu byť v budúcnosti cestou, ako aspoň čiastočne zlepšiť prácu s deťmi a rozvíjať tak v nich kladný vzťah ku krásnej prírode Slovenska, ktorú tu stále máme.
