Predstavujeme Vám! - Klub histórie slovenského poľovníctva pri Slovenskom poľovnom zväze
Sekcia – Historické pamiatky a umelecká tvorba
Predseda: Ing. Marián Číž
Sv. Anton – klenot pre Slovenské poľovníctvo !
Jediné celoslovenské poľovnícke múzeum– Múzeum vo Svätom Antone,sídli v areáli Národnej kultúrnej pamiatky (NKP) svätoantonského kaštieľa. V 15. storočí stál na mieste kaštieľa malý zámoček – castellum, v 16. storočí väčší hrad – ako súčasť obrany proti Turkom a od r. 1722 dvojkrídly kaštieľ. Prvým majiteľom kaštieľa bol Štefan II. Koháry (1649 - 1731). Do dnešnej – približne štvorcovej podoby, dal kaštieľ prestavať v roku 1750 Andrej Koháry (1694 – 1757), ktorý bol pôvodne generálom cisárskych vojsk a od roku 1731 bol županom Hontianskej stolice. Uznávaný viedenský architekt Ján Entzenhofer zahrnul do stavebnej koncepcie kalendárnu symboliku: 4 vchody, 7 arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien. V tympanóne kaštieľa sa nachádza chronostichon – latinský text pri slnečných i ciferníkových hodinách hovorí: „Hodiny idú a pôjdu, hoci nemajú nohy ani krok. Jedna však raz príde a povie ti: odíď!“ V texte sú rímske číslice vyznačené červenou farbou a ich suma dohromady značí rok prestavby kaštieľa 1750. Barokový štvorkrídlový objekt kaštieľa je postavený na svahovitom teréne tak, že východné, najvyššie položené krídlo je jednopodlažné a najnižšie položené západné krídlo je trojpodlažné. Do nádvoria sú orientované z troch strán dvojpodlažné kryté chodby, ktoré sprístupňujú miestnosti na jednotlivých podlažiach. Reprezentatívne je riešené vstupné severné krídlo s monumentálnym dvojramenným, trikrát zalomeným schodiskom. Kamené balustrády zábradlia zdobia kamenné plastiky Dionýza Stanettiho. V južnom krídle kaštieľa je kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, s nádhernou freskomaľbou od Antona Schmidta. Múzeum vlastní vyše 14 tisíc zbierkových predmetov a plocha expozícií a výstav je cca 3 tisíc metrov štvorcových. Pred severnou fasádou kaštieľa je situovaná mohutná baroková sýpka, postavená počas prestavby kaštieľa. Je výnimočná i zachovanou, technicky originálnou drevenou konštrukciou krovu. Severozápadne od kaštieľa, pozdĺž hlavnej cesty, stojí kaplnka Sv. Jána Nepomuckého, ktorá bola postavená v rokokovom štýle v druhej polovici 18. storočia. Okrem kaštieľa, sýpky a kaplnky patria do areálu NKP (vyhlásená v roku 1985) ešte dve hospodárske budovy , skleník a 30 ha park. Park je rozčlenený na barokovú záhradu, ktorá v troch terasách nadväzuje na južné a východné krídlo kaštieľa a prírodno-krajinársky park, voľne prechádzajúci v lesopark. Atmosféru parku umocňujú vzácne - aj exotické dreviny, umelá jaskyňa a jazierka, napájané unikátnym vodným dielom - systémom jarkov a akvaduktov z nádrže Kolpach. V roku 1999 bola vybudovaná nad horným jazierkom drevená kaplnka Sv. Huberta.
Pôvodnými majiteľmi a užívateľmi kaštieľa boli členovia dvoch významných európskych panovníckych rodov - Koháry a Coburg. Členovia koháryovského rodu postupne získali svoje tituly za zásluhy v bojoch proti Turkom. Prvý známy príslušník Emrich – podkapitán Krupiny a hradu Čabraď patril ešte do nižšej šľachty, no jeho syn Peter už získal barónsky titul. Peter Koháry a jeho manželka Barbara Balassová boli od roku 1629 prvými majiteľmi Sitnianskeho panstva. Prvý majiteľ kaštieľa Štefan II. získal dedičný grófsky titul a posledný príslušník rodu František Jozef Koháry sa stal vicepalatínom, predsedom Uhorskej kráľovskej komory a získal titul knieža. Jeho jediná dcéra Mária Antónia Gabriela sa stala v roku 1816 manželkou Ferdinanda Juraja Coburga a tak po jeho smrti v roku 1826 prechádza kaštieľ do vlastníctva Coburgovcov, ktorí pochádzali z Coburg-Gothajského kniežatstva. Z tohto rodu bol portugalský kráľ Ferdinand August, belgický kráľ Leopold II, anglickí panovníci Albert a Viktória i bulharský cár Ferdinand Coburg. Posledným majiteľom kaštieľa bol princ Filip Coburg (1844 – 1921). Jeho mladší brat - bulharský cár Ferdinand Coburg (1861 – 1948) predal kaštieľ v roku 1928 štátu – Československej republike a potom tu - ešte ako užívateľ, býval sprestávkamido roku 1944. Vtedy odišiel do Coburgu, kde umrel v roku 1948.
Pôvodní majitelia kaštieľa v ňom zachovali unikátne zbierky svetového významu. Členovia rodov Koháry a Coburg boli cestovatelia a tak exponáty (obrazy, nábytky, trofeje, predmety umeleckého remesla, lustre, sklo, porceán, knihy,...) pochádzajú prakticky z celého sveta. Záľuba pôvodných majiteľov v poľovníctve, veľké množstvo trofejí i výtvarných diel s tematikou poľovníctva a prírody, predurčili vhodnosť spojenia umelecko-historickej časti s poľovníckym múzeom.
Základy poľovníckeho múzea boli položené v prvej Československej republike. Už vtedy sa budovalo lesnícke múzejníctvo jednotne v rámci celoštátneho múzejného spolku. V roku 1918 sa utvoril prípravný výbor pre vznik lesníckeho múzea. Ústredný výbor lesníckeho múzea bol schválený v Prahe 16. mája 1927. Vtedy vznikol v Bratislave miestny výbor lesníckeho múzea s pôsobnosťou pre Slovensko. Lesnícke múzeum bolo začlenené do zväzku Československého zemědělského muzea. Po výstavbe budovy múzea v Bratislave bolo možné realizovať aj poľovnícku expozíciu. Spoločne s lesníckou a drevárskou bola inštalovaná na ploche 650 m2 v troch miestnostiach. Múzeum slávnostne sprístupnili 4. mája 1930. Vystavené boli exponáty z lesníckej zoológie, preparáty poľovnej zveri a vtáctva, modely poľovníckych zariadení, vývoj parožia, kostrové materiály a fotografie. Žiaľ v roku 1944 bolo múzeum bombardované a zbierky poškodené požiarom. Už 29. decembra 1949 požiadalo Povereníctvo pôdohospodárstva prípisom Povereníctvo školstva, vied a umení - z dôležitých potrieb poľovníctva a lesníctva na Slovensku, o súhlas so zriadením lesníckeho a poľovníckeho múzea vo Sv. Antone. 1. februára 1950 bola vykonaná aj komisionálna prehliadka kaštieľa za týmto účelom. Už vtedy sa uvažovalo o celoslovenskom poslaní poľovníckeho a lesníckeho múzea, vďaka vhodnej polohe Sv. Antona približne v strede Slovenska a vďaka dobre fungujúcemu lesníckemu a poľovníckemu výskumu i školstvu v neďalekej Banskej Štiavnici. Ideový plán Lesnícko-drevársko-poľovníckeho múzea vo Sv. Antone predložil prípravný výbor na čele s Františkom Turčekom, národnej kultúrnej komisii pri Povereníctve školstva, vied a umení dňa 14. novembra 1952. Jeho súčasťou bol i podrobný rozpočet a plán zbierok pripravovaných oddelení. Keďže poľovnícke a lesnícke zbierky sa z Bratislavy presťahovali už roku 1949 do Zvolena, bolo v roku 1954 schválené ustanovenie celoslovenského Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene. Múzeum bolo otvorené v roku 1955. O rok neskôr sa múzeum stalo spoločne s Múzeom Slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši, detašovaným pracoviskom Slovenského múzea v Bratislave. Tento stav trval do roku 1960, keď prešlo pod správu MsNV Zvolen. V roku 1961 vydalo múzeum vo Zvolene prvý zborník. V roku 1962 prijala Rada Stredoslovenského KNV v Banskej Bystrici uznesenie o preložení Lesníckeho a drevárskeho múzea zo Zvolena do Antola. Ešte v tomto roku bol v Antole sprístupnený štátny kaštieľ a 1. decembra 1962 začalo svoju činnosť Lesnícke a drevárske múzeum, neskôr v roku 1964 premenované na Lesnícke, drevárske a poľovnícke múzeum.
Posledným užívateľom kaštieľa bol bulharský cár Ferdinand Coburg (tiež výborný poľovník). Dnes pracujú odborníci z múzea na filmovom projekte „Po stopách Ferdinanda Coburga“ a aj takouto formou – cez jeho osobu, sa snažia priblížiť verejnosti históriu, geografiu i biológiu. Úloha múzea pri výchove a vzdelávaní hlavne tých najmenších návštevníkov je veľmi dôležitá. Aj preto múzeum organizuje mnoho zaujímavých aktivít s deťmi a pre deti. Organizuje nočné prehliadky v lete, koncerty, divadelné predstavenia, vystúpenia sokoliarov, mnoho výstav z oblasti umelecko-historickej i poľovníckej, Vianoce pre zvieratká v parku, regionálne chovateľské prehliadky trofejí, prednášky a besedy. Návštevnosť múzea je do 50 tisíc návštevníkov ročne. Výstavy realizuje múzeum väčšinou vo vlastných priestoroch, no taktiež v mnohých iných mestách SR i v zahraničí. Od roku 1991 múzeum pravidelne organizuje celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni Sv. Huberta. Oslavy sa konajú pod záštitou ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Od roku 2012 realizuje múzeum aj Destké dni sv. Huberta. Múzeum spravuje aj vysunutú expozíciu o Ferdinandovi Coburgovi v poľovníckom zámočku na Prednej Hore. Múzeum úspešne spolupracuje so všetkými ustanovizňami, ktorých činnosť súvisí s poľovníctvom na Slovensku a s mnohými v zahraničí. V múzeu sa taktiež pravidelne stretajú členovia Klubu histórie slovenského poľovníctva i Klubu autorov slovenskej poľovníckej literatúry a umenia pri SPK. Múzeum získalo svetovú Cenu C.I.C. (Medzinárodná rada pre poľovníctvo a ochranu zveri) – v roku 2001 prvýkrát na svete udelenú pre poľovnícke múzeum a certifikát na titul Múzeum roka 2005. Toto ocenenie udeľuje Ministerstvo kultúry SR a Zväz múzeí na Slovensku. Titul Múzeum roka získalo múzeum hlavne za organizovanie svetovej konferencie Kultúrnovýchovnej komisie Medzinárodnej rady múzeí ICOM/CECA. V roku 2009 prevzalo múzeum v Sofii - z rúk J. V. Simeona Coburga – vnuka cára Ferdinanda, ako prvá nebulharská inštitúcia medailu pri príležitosti 100. výročia vyhlásenia nezávislosti Bulharska. V roku 2011 získalo múzeum aj bronzovú medailu Ministerstva pôdohospodárstva SR a v roku 2013 aj najvyššie rezortné vyznamenanie – zlatú medailu Ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Svätoantonský kaštieľ a v ňom sídliace múzeum ponúka nevšednú príležitosť vzhliadnuť na malom priestore veľmi rozsiahle zbierky svetového významu. Pri jeho návšteve si prídu na svoje milovníci histórie, umenia i prírody.
