Regionálna reportáž DOLESA 1/2022
Poďte s nami do lesa a v tejto relácii uvidíte:
Lesná zver v zime
Dobrá rada - prikrmovanie
Lov kormoránov
Poďte s nami do lesa a v tejto relácii uvidíte:
Lesná zver v zime
Dobrá rada - prikrmovanie
Lov kormoránov
Ministerstvo životného prostredia povolilo odstrel a plašenie kormorána veľkého. Po takmer troch rokoch zmenili názor na tohto živočícha spôsobujúceho obrovské škody na autochtónnej ichtyofaune. Výnimka bola udelená pre Slovenský rybársky zväz a spoločne dohadujeme kroky pre uľahčenie všetkých byrokratických krokov, ktoré je potrebné splniť.
AKÉ sú podmienky, ktoré je nutné splniť pred odstrelom?
KDE je udelená výnimka na plašenie kormorána?
KDE je udelená výnimka na odstrel kormorána?
KDE nie je možné plašiť ani loviť kormorána? Všetky tieto informácie nájdete na nájdete aj tu.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody a krajiny ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 65 ods. 1 písm. h) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), na základe žiadosti Slovenského rybárskeho zväzu - Rada Žilina, Andreja Kmeťa 20, 010 55 Žilina (ďalej len ,,žiadateľ“) doručenej dňa 30.11.2020 v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. b) zákona a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)
A. p o v o ľ u j e_v ý n i m k u
zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a c) zákona. Výnimkou sa povoľuje žiadateľovi úmyselne usmrcovať a úmyselne rušiť jedincov chráneného druhu živočícha – kormorána veľkého (Phalacrocorax carbo) na lovných rybárskych revíroch v užívaní žiadateľa uvedených v prílohe č. 1 tohto rozhodnutia,
Komisia pre poľovníctvo a životné prostredie Slovenskej poľovníckej komory v spolupráci s redakciou TV Halali vyhlásili v minulom roku už III. ročník projektu Čistý revír = čistá príroda, ktorej cieľom bolo zaktivizovať a vyzvať užívateľov poľovných revírov, aby ukázali verejnosti koľko pozitívnej a obdivuhodnej práce vykonávajú vo svojich revíroch pre pomoc životnému prostrediu, ale zároveň aj pre ľudí a lesnú zver. SPK poskytuje každej organizácii, ktorá o to požiada symbolický príspevok na vrecia, separáciu alebo odvoz odpadu vo výške 50,-€ z Fondu rozvoja a zveľaďovania poľovníctva.
Už dva ročníky sa trápime so zákazom organizácie hromadných podujatí, ktorý hlavne na jar či v zime, kedy sa odpad zbiera najjednoduchšie, obmedzuje účasť na podobných podujatiach, ktorých bývajú pevnou súčasťou napr. základné a materské školy, dobrovoľne hasičské zbory, či dobrovoľníci z obcí. Aj napriek tomu bol pre nás výsledok ohromujúci. Do výzvy sa zapojilo až 66 užívateľov poľovných revírov, ktorým sa podľa zaslaných informácií podarilo vyzbierať viac ako 214 ton odpadu. Najaktívnejšími poľovníkmi boli užívatelia revírov z okresu Malacky, Ružomberok, Trenčín, Lučenec, Považská Bystrica a ďalších. V prepočte sa akcie zúčastnilo aj viac ako 1200 poľovníkov, ich rodinných príslušníkov a niekoľko stoviek dobrovoľníkov.
Regionálne úrady potvrdili 7. januára 2022 prvý prípad afrického moru ošípaných (AMO) v Piemonte v Taliansku. Analýza tela diviaka, ktorú vykonal Experimentálny zooprofylaktický inštitút v Piemonte, Ligúria a Valle d'Aosta, odhalila prítomnosť choroby. Diviak bol nájdený v Ovade (provincia Alessandria), ktorá sa nachádza asi 120 km juhozápadne od Milána v severnom Taliansku. Ďalšie uhynuté diviaky sa našli v susedných oblastiach – Franconalto, Voltaggio a Isola del Cantone – medzi Piemontom a Ligúriou, čím sa počet prípadov zvýšil na 6.
Infikovaná oblasť teraz zahŕňa 114 obcí, 78 v Piemonte a 36 v Ligúrii. Ministerstvo preto vyzvalo oba regióny, aby pozastavili lov vo všetkých obciach spadajúcich do infikovanej oblasti. Ďalej dala pokyny susedným regiónom, aby zaviedli sériu opatrení na zabránenie šírenia AMO.
Taliansko oficiálne nie je 100% bez prítomnosti AMO. Genotyp I má endemický výskyt na Sardínii. Napriek tomu, čo očakávajú mnohí odborníci, výsledky analýzy ukazujú, že súčasné prepuknutie v severnom Taliansku je genotyp II. Ako zdôraznila Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE), ide o rovnaký kmeň, ktorý v súčasnosti cirkuluje v Európe a ktorý charakterizuje vlnu epidémie, ktorá sa začala v roku 2007.
Počas decembrovej víchrice spadol strom na ohradu zvernice Drahová, odkiaľ sa podarilo ujsť losici Maiji. V súčasnosti by sa mala nachádzať v okolí priehrady Klenovec. Prosíme nepribližujte sa k nej, nekŕmte ju, ale hlavne jej neblížte. ĎAKUJEME
Vážení poľovníci,
Slovenský rybársky zväz nás informoval, že dňa 15. januára 2022 bude na rybárskych revíroch Slovenského rybárskeho zväzu prebiehať sčítanie kormorána veľkého na nocoviskách a to od 14,00 do 17,00 hod.
Týmto Vás chceme ako užívateľov poľovných revírov požiadať o spoluprácu, nakoľko informácia o počte nocovísk a množstve vyskytujúcich sa kormoránov je potrebná k záverečnej správe o uplatňovaní výnimky na plašenie a odstrel kormorána.
Získané údaje prosíme zasielajte elektronicky na
V nadväznosti na sčítanie kormorána veľkého bude v dňoch od 13.1.2022 do 16.1.2022 zakázané plašiť a loviť kormorána veľkého podľa aktuálnej platnej výnimky ( č.10193/2021-9.1 (26/2021 – rozkl.).
V Novom roku preletela médiami senzačná správa o zranených počas silvestrovskej noci. Jednou zo správ bola aj informácia, že “Na centrálnom príjme v Nemocnici akademika Ladislava Dérera na Kramároch riešili prípad opitého poľovníka, ktorý spadol z posedu. Tiež pád z rebríka, pri ktorom muža pod vplyvom alkoholu museli hospitalizovať na traumatologickom oddelení.”
Tieto informácie sú nepresné a absolútne zavádzajúce. V skutočnosti ide o toho istého človeka Róberta B. Rodina má k dispozícii lekársku správu, v ktorej sa konštatuje, že pacient nemal v krvi alkohol. Pán Róbert B. je totiž absolútny abstinent. Vzhľadom k tomu, že správu o jeho inak veľmi vážnej nehode už má množstvo ľudí z jeho okolia, takáto nepravdivá informácia by mu mohla vážne poškodiť meno.
Chceme veriť, že zo strany médií sa v tomto prípade jednalo iba o nesprávnu interpretáciu informácie a nie o zámerné poškodzovanie mena pána Róberta B. a všetkých poľovníkov.
Diskusia alebo ako sme to nazvali na celoštátnej poľovníckej výstave "poľovnícke fórum", ste mohli sledovať na hlavnom pódiu v pavilóne F. Diskusie, ktoré tu odzneli sa vám budeme snažiť prinášať každý piatok prostredníctvom YouTube kanála halalislovensko a my pevne veríme, že si nájdu svojich sledovateľov. Ak ste zachytili aspoň minimálne informácie, môžete vedieť, že program sme mali po celé 4 dni poriadne nabitý a svojou prítomnosťou nás poctili viaceré zaujímavé osobnosti.
V úplne prvom zostrihu sa budeme venovať veľmi horúcej téme - africkému moru ošípaných.
V diskusii vystúpia:
Ing. Bibiana Kapustová - vedúca oddelenia poľovníctva MPRV SR,
Ing. Martina Hustinová - vedúca odboru poľovníctva, strelectva a osvety SPK,
Ing. František Valášek - Slovenká asociácia chovateľov ošípaných.
Moderuje: Ing. Alojz Kaššák - viceprezident a zároveň hovorca SPK
V dnešnom podcaste máme pre vás prichystaných 5 reportáží z relácie, ktorá bola odvysielaná 15. októbra 2022 v premiére na RTVS: Dvojke. Vyberieme sa v ňom na konferenciu s názvom s Rozumom do hory, ktorej cieľom bolo zhodnotenie aktuálneho stavu poľovníckej osvety, práce s mládežou a verejnosťou. V druhej reportáži sa prenesieme do lesov v okolí Svätého Antona, kde sme spolu s audítormi hodnotili stav lesov a obhospodarovanie štátnymi lesníkmi. Čo sa stalo po vniknutí psov do zvernice pri Poprade? To sa už dozviete v ďalšej reportáži. A máme pre vás aj dobrú radu, čo robiť v prípade zrážky so zverou na dopravnej komunikácii. No a nakoniec sa vyberieme do Banskej Bystrice, kde lesníci opäť vrátili madonu do výklenku na budove Lesov SR? š. p.
V prvej reportáži sa pozrieme do Pezinka, kde škorce a raticová zver spôsobujú škody vo vinohradoch. Potom sa vyberieme na medzinárodné stretnutie sokoliarov, ktoré sa uskutočnilo koncom októbra na Slovensku. V Malackách sa zastavíme na lesnom závode štátneho podniku VLM. Tie sa rozhodli, že postavia novú horáreň z vlastných zdrojov, teda z dreva, ktoré sami dopestovali. V ďalšej reportáži sa dozviete zaujímavosť z histórie, a to fakt, že národného buditeľa Ľudovíta Štúra zachránili lesníci pred väzením, no osudnou sa mu stala poľovačka. No a v poslednej reportáži si uctíme obete hôr a ťažkej práce v lesoch, a to na symbolickom cintoríne v lesníckom skanzene, kde tento rok pribudla aj tabuľka s menom syna pani Štefánie Blažeňákovej.
Máme tu pre vás ďalšiu diskusiu tentokrát na tému, ktorej problematika vzbudila veľkú pozornosť začiatkom roka, kedy bola po veľmi dlho čase a obrovských škodách na ichtyofaune, vydaná výnimka na plašenie a lov kormorána. Veľmi dobre sme sa porozprávali a čo nás mimoriadne potešilo, bola aj účasť verejnosti na tejto diskusii. Veď si to napokon vypočujte
Poďte s nami do lesa a v tejto relácii uvidíte:
Lov diviakov
Lov s kamerou
Varíme z diviny
Dnes sa na Slovensku nachádza viac ako 63 % všetkých lesov v sústave chránených území. Globálne skúsenosti s chránenými územiami však ukázali, že kľúčovým faktorom na zastavenie straty biodiverzity nie je stupeň ochrany prírody, ale posilnenie postavenia miestnych ľudí a zachovanie kultúrnych výhod a prínosov pre živobytie (Odkaz na vedecké práce TU a TU).
Schválená reforma NP má však priniesť až 75% bezzásah z výmery lesov v národných parkoch aj tam, kde sa dnes riadne hospodári a kde miestne obyvateľstvo dosiahlo to, že dnes máme stále čo chrániť. Prijatie takéhoto zákona bude mať na ľudí ešte negatívnejší efekt ako zákon o envirozáťažiach, ktorý len nedávno odmietla podpísať sama pani prezidentka Čaputová. Poslanci jej veto prelomili a veľmi kontroverzný a nepripravený zákon porušujúci ústavné právo, čoskoro príde do platnosti. Aj preto sa SPK pripája k organizáciám, ktoré žiadajú pani prezidentku, aby novelizovaný zákon o ochrane prírody a krajiny nepodpísala.
Vzhľadom k vzniknutej situácii v súvislosti s COVID 19 v Slovenskej republike, Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len ,,ŠVPS SR“) povolila držiteľom certifikátov na prvotné vyšetrenie zveri na mieste po ulovení (ďalej len ,,certifikát“) vykonávať prehliadku zveri po ulovení aj poľovníkom, ktorým skončila platnosť certifikátu od roku 2020 až doteraz a to z dôvodu, že sa dlhú dobu nevykonávali preškolenia pre poľovníkov, ktorým skončila platnosť certifikátu.
Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov Košice (ďalej len ,,IVVL Košice“) už preškolenia poľovníkov niekoľko mesiacov vykonáva, preto Vás upozorňujeme, že k 1. aprílu 2022, budú všetky vyškolené osoby, ktorým skončila platnosť certifikátu v rozmedzí rokov 2020, 2021 až k 31. 3. 2022 vyškrtnutí z centrálnej evidencie vyškolených osôb vedenej ŠVPS SR a nebudú mať možnosť vykonávať prvotné vyšetrenie zveri na mieste po ulovení.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako príslušný orgán podľa § 72 písm. m) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 56 ods. 3 zákona o poľovníctve povoľuje
mimoriadny lov na území Slovenskej republiky
u týchto druhov zveri:
jeleň lesný
- jeleň I. a II. veková trieda v termíne od 16.1.2022 do 28.2.2022 vrátane,
- jelienča v termíne od 16.1.2022 do 28.2.2022 vrátane,
daniel škvrnitý
- daniel I. a II. veková trieda v termíne od 16.1.2022 do 28.2.2022 vrátane,
- danielča v termíne od 1.1.2022 do 28.2.2022 vrátane,
muflón lesný
- muflón všetky vekové triedy od 16.1.2022 do 28.2.2022 vrátane,
- muflonča v termíne od 1.1.2022 do 28.2.2022 vrátane
Tlačová správa 14.12.2021 – Sokoliarom zo Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore sa konečne podarilo zavŕšiť 15 ročnú snahu. Dnes 14.12.2021, bolo sokoliarstvo konečne zapísané na Svetový zoznam UNESCO! Pristupujúcimi štátmi s prvkom sokoliarstva boli spolu s nami aj Chorvátsko, Írsko, Kirgizsko, Holandsko a Poľsko. Slovenskí sokoliari sa tak pridali k ďalším 18 štátom, ktoré sú už so sokoliarstvom v zozname zapísané niekoľko rokov. Mimochodom, „sokoliarstvo“ ako také, bolo prvkom zapísaným na svetový zoznam UNESCO s doposiaľ najširšou nomináciou štátov nielen Európy, ale aj Ázie. Sokoliarstvo, žijúce dedičstvo ľudstva sa tak pridá k siedmym doteraz zapísaným slovenským prvkom v UNESCO.
Dlhá cesta za zápisom
Slovenskí sokoliari pracovali na zápise do národného zoznamu viac ako 12 rokov. Museli vo svojej nominácii potvrdiť, že sokoliarstvo je na území Slovenska nepretržite od 5. storočia nášho letopočtu. V roku 2019 sa to ale podarilo a sokoliari si z rúk vtedajšej ministerky kultúry SR prevzali osvedčenie o zápise na národný zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva.
Albín Luknár,
sa narodil 13.2.1933 v Bratislave – Rači.
Od počiatku bol funkcionársky činný v poľovníckych a kynologických organizáciách. V rokoch 1978 - 2007 pôsobil ako člen Kynologickej komisie ÚV SPZ, neskôr Kynologickej rady Slovenského poľovníckeho zväzu. Bol dlhoročným predsedom Klubu chovateľov poľovných sliedičov.
Albín Luknár bol poľovníkom a členom poľovníckej organizácie od roku 1951. Jeho chovateľská stanica „z Demänovskej“, ktorej chránený názov mal od roku 1963 je známa všetkým poľovníckym kynológom. Bol chovateľom írskych setrov, kokeršpanielov, teriérov, neskôr aj iných plemien ako welshspringer španiel, pointer, jazvečík a mnoho ďalších.