Zabudli snáď ľudia z miest, ako sa dostane potrava do regálov obchodov a následne na stôl? Úlohou poľovníkov v našej malej krajine je znižovanie stavov zveri. Znižovanie stavov zveri LOVOM-ODSTRELOM, ktorý kritizuje nejeden laik. Regulovaným (časom, miestom, spôsobom) odstrelom a nie porážkou stresovaných zvierat chovaných v zajatí. Áno, aj lovom zveri z kritizovaných posedov, lovom diviačej zveri na kritizovaných vnadiskách. Lovíme zver, aby sme sa v zmenených podmienkach krajiny pokúsili čo najviac znížiť stavy zveri spôsobujúce škody na poľnohospodárskych a lesných pozemkoch, predišli zrážkam áut so zverou, predišli návštevám zveri v intravilánoch, predišli šíreniu nebezpečných chorôb akými sú besnota, klasický, či africký mor ošípaných. Keď sa však vyskytne individuálny problém, ktorý spácha držiteľ poľovného lístka, je celá komunita znevažovaná a dehonestovaná. Vykonávame našu činnosť na vlastné náklady, vo vlastnom voľnom čase, platíme niekomu za to, aby sme mohli chodiť po ich pozemkoch (rovnako ako turisti, fotografi, cyklisti, hubári, ktorí nikomu za užívanie pozemkov neplatia...) a pomáhali ochraňovať ich majetok. Zabezpečenie zdravej diviny z ulovenej zveri, takmer s nulovou uhlíkovou stopou, je ďalšie plus pre poľovníctvo, ktoré je úzko spojené so životom na vidieku. Mnohí pokrytci však odmietajú vnímať tento pohľad na poľovníctvo, lov a najzdravšie mäso získané priamo z prírody. Prečítajte si názor poľovníčky Tatiany Orosovej.