Na love s celebritou

MARTIN NIKODÝM
Študoval na DAMU v Prahe a VŠMU v Bratislave bábkoherectvo. Po niekoľkých divadelných skúsenostiach však pozornosť upriamil na moderovanie. Osem rokov pôsobil vo Fun rádiu. V roku 1991 začal moderovať v STV detský program Crn Crn a o dva roky už vtedajšiu veľkú show Správny kľúč. Desať rokov v TV Markíza ho spája najmä s reláciou Milionár. V súčasnosti odštartoval už šiestu sériu zábavnej show Milujem Slovensko a na TV Markíza účinkuje v štvrtej sérii Tvoja tvár znie povedome. Je otcom troch detí, vo veku 17, 14 a 3 roky. V súkromí je vášnivý cestovateľ a fotograf, milovník prírody a včiel.

Už pár mesiacov som nosil v hlave myšlienku, pozvať na poľovačku niekoho z mojich priateľov-nepoľovníkov, ktorí sú známymi osobnosťami, či už z kultúrneho, alebo športového prostredia a popri samotnej poľovačke im porozprávať o poľovníctve a zároveň sa ich spýtať na ich názor na súčasné slovenské poľovníctvo. Moja prvá voľba bola úplne jasná, stačilo pár SMS-iek a termín nášho spoločného lovu s obľúbeným moderátorom a hercom Martinom Nikodýmom a jeho synom Adamom bol obojstranne veľmi rýchlo potvrdený. Čakala nás jeden a pol dňová poľovačka s lukom. Po pár informáciach typu čo si obliecť, či vziať so sebou sme sa konečne vydali do Zvernice Kováčová vyskúšať uloviť lukom lanštiaka.

Cesta ubiehala svižne pretože som skoro celú cestu viedol monológ - prednášku o poľovníctve, jeho princípoch a úlohach. Musím skonštatovať, že Martin je nielen skvelý moderátor, ale bola aj pozorný a vnímavý poslucháč. Keď mi vyschlo v hrdle, k slovu sa dostal aj Martin, ktorý ma na oplátku zahrnul množstvom zaujímavých informácií o chove včiel a spracovaní medu. Po príchode do zvernice a privítani so Štefanom Mikom – majiteľom zvernice Kováčová, sme pripravili jednoduchý plán. Najskôr sme sa vybrali pešo na prehliadku zvernice pričom našou výzbrojou boli len ďaľekohľady. Po takmer dvojhodinovom sliedení a pozorovaní zveri začínalo byť v lese neznesiteľne horúco. Ortuť teplomera sa vyšplhala na 33 stupňov a dala nám jasne najavo, že je najvyšší čas dať si prestávku a ísť sa schladiť. Prestávku v love sme využili na prezentáciu lovu lukom a spolu so Štefanom sme vysvetlili základné postupy a princípy loveckej lukostreľby. Keď som spozoroval ohníky v očiach Martinovho syna Adama, vedel som, že minimálne pre neho bude lov lukom skutočným zážitkom.

Čas ubiehal v družnej debate rýchlo, večer sa nezadržateľne blížil, preto sme museli ukončiť príjemné rozhovory a vybrali sme sa na posedy, ktoré Štefan pripravil tak, aby mohli aj navštevníci sedieť pomerne blízko strelca. Podarilo sa mu vybrať vhodné miesto s bahniskom v blízkosti posedov, kde bola šanca na ulovenie lanštiaka pomerne vysoká. Usadili sme sa na posedy, vzdialení od seba necelých 20 metrov a čakali. Po niekoľkých minútach sa objavili búrkové mraky, ktoré prekryli slnko. Po chvíli sledovania vývoja búrky som mal chuť prerušiť poľovačku, ale sled udalostí, ktoré nastali mi to naštastie nedovolil.
Z neďalekého hustého krovia sa ozvalo hlasné krokchkanie a lomoz. Dvaja lanštiaci sa rozhodli poctiť nás svojou prítomnosťou a ja som začínal pocitovať loveckú triašku. Niečo však bolo zle. Vietor, ktorý sa v dôsledku okolitej búrky otáčal každú minútu iným smerom zavial náš pach priamo do nozdier diviakov. Akonáhle nás “dostali do nosa”, zdupkali tak rýchlo, ako sa aj objavili. Po niekoľkých minútach som spozoroval srnu, ktorá sa vydala smerom k posedom. Posunkom ruky som naznačil Martinovi že ide k ich posedu. Bol to pre nich skutočný zážitok, pretože srna netušiach ich prítomnosť prešle presne pod ich nohami.
Do lesa sa postupne zakrádala tma a čas na etický výstrel z luku sa krátil. Martinovi som naznačil že po 10 minútach balíme. Po uplynutí času som sa postavil na posede a začal som si baliť luk keď tu zrazu počujem lomoz z húštiny. Statný kanec sa vybral cez húštinu na bahnisko. Martin s Adamom v nemom úžase sledovali ako sa diviačisko bahnil v blate a užíval si ochladenie. Diviak sa po tomto kúpeli rýchlo rozbehol smerom k našim posedom a ja som si nestihol ani sadnúť. Vedel som, že nebudem strieľať, chceli sme predsa uloviť lanštiaka, nie kanca, tak sme ho len pozorovali. Vietor sa ustálil a ja som tušil, že ak sa nič nestane, dostane sa blízko k nám. Kanec nás obchádzal vo vzdialenosti asi 25 metrov v typickom polkruhu a niečo sa mu nezdalo. Neustále vetril avšak stále pomerne pokojne prechádzal okolo nás. Až do momentu, keď sa dostal na úroveň posedu na ktorom sedel Martin s Adamom. Diviak zastal zodvihol hlavu a vetril. Silno potiahol do nosa vzduch, raz, dvakrát. Výhražne zakrochkal a ufujazdil rýchlejšie ako blesk. Zbalili sme všetky veci a ukončili sme poľovačku. Dlho do noci sme analyzovali túto situáciu, ktorá jasne dokumentuje silu inštinktov divej zveri.

Na druhý deň ráno sme boli na svitaní opať v lese a pokúsili sme sa posliedkov prekvapiť diviakov. Vedel som, kde zvyknú po nočných výpravach zalyhávať, ale všetky ležoviska boli prázdne. Aj napriek úmornej snahe sa nám na spoločnej poľovačke nepodarilo nič uloviť. Vlastne nie nič, podarilo sa nám uloviť pár pekných spoločných zážitkov. Po raňajkách sme si sadli a ešte pred našim odchodom zo zvernice som Martinovi položil pár otázok.

1. Martin, o tebe je známe ze si vášnivý fotograf a turista a najnovšie aj včelár. Každý, kto sa stará o včely, domáce zvieratá, či lesnú zver chápe kolobeh života a vníma ho nielen emočne ale aj triezvo a racionálne- taký je kolobeh života a zákony prírody. Nemal si problém s okolím keď si začal včelárčit?
Nie nemal. Keď som sa rozhodol včelariť najskôr som si overil, či tým niekomu v priamom okolí nespôsobím nejaké problémy. Príjemne ma prekvapil môj najbližší sused, ktorý sa veľmi potešil a povedal, že mám jeden úľ otočiť priamo na jeho záhradu, aby včielky neopomenuli jeho višne.

2. Aký je tvoj vzťah k prírode?
Ja som prírodny človek. V podstate vonku trávim všetok svoj voľný čas. Či už športom, alebo iba prechádzkami. Les je miestom kde čerpám energiu a v horách si najlepsie vyčistím hlavu.

3. Prešiel snáď celé Slovensko, ktorý kraj ti najviac učaroval?
Ja mám rád take tie “zašité kúty”. Prechádzky po Veľkej a Malej Fatre. Mojou srdcovkou je chata pod Borišovom. Mám tam priateľov a zájdem tam aj niekoľkokrát do roka. Roky som chodil do Slovenského Eaja, ale aj Morské oko na východe Slovenska je miestom, ktoré rád odporučím.

4. Určite si sa na svojich turistických výpravach stretol s množstvom voľne žijúcej zveri. Ako vnímaš les a lesnú zver, symbióziu medzi človekom a lesnou zverou?
Jasné. Vždy to boli vzrušujúce stretnutia. Neraz ma srnec vystrašil, keď som ho vyplašil v tráve. Kedže občas chodím do lesa aj sám, niekedy som naozaj na pozore najmä pred stretnutím s medveďom. Raz sme sa aj stretli cestou na sliezsky dom a veru bol som rád, že sedím v aute.

5. Viem, že nie si poľovník - aký Tvoj názor na poľovníctvo?
Nie, nie som poľovník a vlastne ani veľmi nekonzumujem mäso, ale rešpektujem poľovníctvo ako čosi čo k ľudom historicky patrí. Doba je dnes už trochu iná. Nemusíme loviť preto, aby sme prežili, takže poľovníctvo je oveľa viac o vzťahu k prírode a harmonií medzi poľovníkmi a samotnou zverou.

6. Kedže sme na loveckej výprave s lukom aký je tvoj pohľad na túto tradičnú metódu lovu?
To ma veľmi zaujalo. Príde mi to veľmi fér, kedže šance lovenej zveri sa tým veľmi zvyšujú. Zda sa mi to oveľa väčšie dobrodružstvo, pretože sa musíme správať tak, aby sa nám podarilo preľstit milióny rokov staré inštinkty zveri.

7. Myslíš si, že by sa mali ludia viacej zaujímať o tradície a tradičné hodnoty, ktoré tvoria piliere našej histórie?
Rozhodne áno. Chcem veriť, že stále viac ľudí to pochopilo, že cesta konzumu a neúcty k matke Zemi je splachovačom pre našu civilizáciu. Takže, alebo sa vratime k tradičným hodnotám a prirodzene sa k nám vráti úcta, alebo sa nás planéta zbaví ako dinosaurov.

8. Za posledné obdobie sa objavilo mnoho “ochranárskych združení”- “ekoteroristov”, ktorý sa snažia presadzovať svoje záujmy na úkor zdravého rozumu, triezvého a vecného argumentovania. Myslíš si, že toto je správna cesta ako žiť v 21. storočí v súlade s prírodou?
Žiadny extrém neprispieva k riešeniu. Vždy su minimálne dva pohľady na vec a nie je dobré myslieť si, že máme ktokoľvek patent na univerzálnu pravdu.

9. Pochutíš si občas na delikatesách z diviny?
Nóóo, v skutočnosti konzumujem iba čo pláva. Teda ryby a vodné živočíchy, ale kedže kačka pláva na jazere občas si ju dám.

10. Poľovníctvo je neodeliteľnou súčasťou historického dedičstva nielen nášho národa. Odkazy na poľovníctvo a les sa objavujú v množstve piesní, rozprávok, básni, či výtvarnom umení. Po skúsenostiach z dnešnej poľovačky a po vysvetlení základných pravidiel, zásad a funkcie poľovníctva - Aké bude tvoje vnímanie poľovníctva?
Mám pocit, ze dnes je poľovníctvo oveľa viac o vzťahu k prírode ako o samotnej poľovačke. Je za tým veľa práce. Boli sme v uzatvorenej zvernici, kam neprenikne iná napríklad chorá zver, ale neprebieha tu ani prirodzená obnova genofondu, takže ľudia musia veľmi citlivo a odborne vnímat to, akým spôsobom ovplyvňujú tento uzatvorený ekosystém. Držím poľovnikom palce, aby dokázali udržat spojenie s prírodou, pretože žiť s prírodou, znamená byť v súlade s ňou.

“Ďakujem ti za rozhovor Martin a verím, že sme spolu neboli na poľovačke naposledy”, týmito slovami som sa rozlúčil s Martinom a jeho synom Adamom.

Autor: Štefan Jakubík – slovakbowhunting
Článok publikovaný v časopise Poľovníctvo & Rybárstvo 11/2018