Odmeny, či tzv. zástrelné za ulovenie diviaka sú vyplácané v mnohých krajinách, aby motivovali poľovníkov k zníženiu ich stavov. Nedávny príklad z USA však hovorí o tom, že zavedenie zástrelného nemusí priniesť len pozitívne výsledky. Vo Vestníku spoločnosti Wildlife Society o tom informuje Stephen Ditchkoff a jeho kolegovia.
V americkom štáte Georgia tam diviaky žijú vo veľkom vojenskom priestore už viac ako 100 rokov. Vzhľadom k významným škodám sa úrady niekoľko rokov snažia o zníženie stavov. Z toho dôvodu bol okrem individuálneho lovu povolený aj lov na vnadisku a odchyt do pascí. Aj keď boli vyplácané odmeny za odlovenie, očakávaný úspech sa nedostavil. Počet diviakov sa počas výskumu dokonca zvýšil. Zároveň sa zväčšila aj veľkosť čried a počet diviačat na jednu diviačicu. Dôvodom bola zrejme hojnosť potravy a prikrmovanie. Súčasne bol pozorovaný aj vyšší počet kancov a menej diviačíc.
Podobná situácia môže nastať aj v iných krajinách. Veľké úsilie o zníženie stavov diviačej zveri v čase ohrozenia africkým morom ošípaných môže byť zbytočné, najmä v rokoch, keď je hojnosť potravy, ako tomu bolo napríklad aj v roku 2018. Zloženie populácie je prinajmenšom rovnako dôležité ako absolútna výška stavov. Na Slovensku bolo od začiatku ohrozenia AMO z okolitých krajín za približne dva roky odlovených už viac ako 130 000 tisíc diviakov.
Zdroj: www.africkymorprasat.cz, www.wildundhund.de
Foto: ilustračné
Autor: M.Hustinová
