Mali sme tu (na stránkach tohto časopisu) články ľahko identifikovateľného pôvodu a ešte ľahšie identifikovateľného zámeru ako prezídium rozkráda SPZ. A keď sa „redakčnej rade“ zdalo, že by bolo potrebné poskytnúť priestor na propagáciu dodávajúcich podľa nej zaručené informácie, vydavateľ neváhal uverejniť fotografiu nositeľov „progresívnych“ myšlienok, na ktorej každý elementárne vzdelaný poľovník postrehne niekoľko etických prehreškov a dokonca porušenie zákona (napr. Naše poľovníctvo rozhovor s prezidentom SLOSP, strana .....). Takéto fotografie využívajú lektori Slovenskej poľovníckej komory, ktorí teoreticky aj prakticky pripravujú uchádzačov o poľovný lístok, ako odstrašujúci príklad hanobenia slovenskej poľovníckej etiky a ignorácie právneho rámca slovenského poľovníctva.
Je to už dávno identifikovaná úzka skupina, ktorá považuje lož, žiaľ, za svoju pracovnú metódu. Vedomé a účelové klamstvá sa v jej réžii opakujú, len vždy pod senzačným nástupom inej právnickej či fyzickej osoby. Ak si to táto skupinka ešte nestihla všimnúť, pozorný čitateľ si osoby a obsadenie všíma. Od SLOSP – občianskeho združenia, cez Hubert – združenia právnických osôb a teraz najnovšie APOS – združenie právnických osôb sa striedajú v pozadí tie isté osoby len „ aktuálny líder“, je iný. Ten je navyše vyberaný na základe doteraz záhadných podmienok, záhadným spôsobom a nevie sa, koho vlastne zastupuje, na čo má alebo nemá mandát, aké sú jeho práva, povinnosti, aká je jeho zodpovednosť.
Čo je však zarážajúce a nebezpečné, spoločným menovateľom všetkých „lídrov“ „Nášho poľovníctva“ je rozvrátenie fungujúceho systému bez transparentného mandátu, bez konštruktívnych návrhov, reálnych cieľov.
Populistické požiadavky nabádajúce na nezmyselnú likvidáciu princípov poľovníckej samosprávy, doplnené o bezostyšné tvrdenia o 99 % mandáte na ich šírenie preukazuje absolútne nepochopenie úlohy samosprávy, na ktorú štát preniesol časť výkonu štátnej správy. Nemáme ilúzie že postavenie a úlohy samosprávy po 20 rokoch hľadania nepriateľa títo ľudí pochopia. Avšak sme prekvapení , že v časopise, v ktorého redakčnej rade figurujú známe mená sa na prednostné miesto dostáva flagrantné klamstvo, ktoré s cieľom hľadania senzácií na spôsob bulváru znehodnocuje prácu väčšiny poľovníkov na Slovensku, vráža klin medzi poľovníkov a verejnosť, spochybňuje transparentný status kolektívneho rozhodovania podľa vôle väčšiny.
Ale poďme ku konkrétnym klamstvám:
V Nitre 23.1. 2010 na ustanovujúcom Sneme „ boli schválené Stanovy ktoré odsúhlasili zástupcovia len jednej poľovníckej organizácie“ tvrdia nositelia myšlienok o alternatívnom, či skôr deštruktívnom riadení poľovníctva na Slovensku. Ide o holý nezmysel – funkcionármi SPK sú aj zamestnanci Lesov SR, VLM a SLOSP, konkrétne v Leviciach, V Liptovskom Mikuláši aj inde.
-OPK sú organizačnými jednotkami, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu. Nie je pravda čo uvádza autor, že OPK sú bez právnej subjektivity.
„SPK následne vytvorila 59 OPK ( v každom okrese)“
-OPK sa nenachádzajú v každom okrese. Na Slovensku je 79 okresov a len 59 OPK.
„Vo vedení OPK od predsedu až po funkcionárov sú identický funkcionári SPZ.....................“
- Vo vedení OPK sa nachádzajú ľudia, ktorí sú volení ich členmi a je len na nich, či si zvolia rovnakých zástupcov v organizačných zložkách či už OPK alebo OkO resp. RgO. A nie je pravdou , že to je tak všade. Funkcionármi OPK sú ako sme písali aj funkcionári SLOSP.
Prezident SPK je tiež volený na základe voľby zástupcov jednotlivých OPK, rovnako je tak volený aj prezident SPZ. Riaditeľ Kancelárie SPK je riadnym zamestnancom, ktorého menuje Prezídium SPK. Zástupcovia Prezídia SPK sú tiež volení na volebných Snemoch. Rovnako je to tiež v prípade SPZ.
„Budova v ktorej sídli SPK je aj budovou SPZ........................“.
-SPK má budovu SPZ v prenájme, za ktorý riadne platí štvrťročné nájomné.
SPK má pracovnoprávny vzťah uzatvorený s desiatimi zamestnancami. SPZ má jedného zamestnanca.
„ Pretože MP a RV SR v súčasnosti pripravuje Koncepciu rozvoja poľovníctva....je pre nás najdôležitejšie zúčastniť sa na tých rokovaniach.“
-Zákon je pripomienkovaný a môže byť pripomienkovaný kýmkoľvek. Pripomienky k zákonu pripravuje legislatívny odbor SPK v spolupráci s odbornými komisiami jednotlivých OPK, OkO, RgO, inými poľovníckymi organizáciami a samotnými členmi na základe podnetov od držiteľov poľovných lístkov a organizačných zložiek.
Pre účel novelizácie zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve chce APOS presadiť:
1. pre všetkých poľovníkov, občanov SR vydávať celoživotné poľovnícke lístky na dobu neurčitú, teda nie len pre dôchodcov, ale pre všetkých poľovníkov, pričom sa bude predlžovať iba preukaz poistenca.
- Zákon, ktorý prikazoval obnovovanie poľovných lístkov platil už od roku 23/1962 a bol následne prenesený aj do novelizovaného zákona 274/2009 Z. z. Vydávanie a predlžovanie poľovných lístkov, ktoré sa spracúva v Štatistickom informačnom systéme SPK nám dáva neoceniteľné informácie o počte držiteľov PL, koľko ich pribudlo, koľko naopak odbudlo (nepredĺžením, odovzdaním PL). Je to maximálne presná a aktuálna evidencia o počte držiteľov PL, v porovnaní napr. s Českou republikou, u ktorých nie sú známe presné počty držiteľov PL. Navyše všetky poplatky za PL sú naspäť vracané ich členom (viď bod. 4)
- žiadny preukaz poistenca neexistuje. Je len poistenie uzatvorené max na 5 rokov.
2. Zrušiť povinné členstvo právnických a fyzických osôb v Slovenskej poľovníckej komore tým osobám, ktoré výkon práva poľovníctva nevykonávajú ako profesiu.
- povinné členstvo v SPK je ustanovené Zákonom 274/2009 Z. z. ako nástroj jednotného riadenia poľovníctva a kontroly výkonu špeciálnej odbornej spôsobilosť, pri ktorej sa manažuje prírodné bohatstvo všetkých občanov štátu prostredníctvom zbraní vo vlastníctve držiteľov zbrojných preukazov s druhom oprávnenia na poľovné účely. Prenesený výkon štátnej správy zameraný na jednotnú etiku a disciplínu nemôže poľovnícka samospráva garantovať bez povinného členstva v nej. Byť držiteľom poľovného lístka a zbrojného preukazu nie je pre nikoho povinné, ale ak sa niekto rozhodne používať zbraň pri výkone dobrovoľne zvolenej odbornej činnosti (poľovníctva), je odmietanie členstva v jednotnej profesijnej organizácii skôr prejavom strachu z pravidelnej kontroly a celoživotného vzdelávania.
3. Oddeliť štruktúry Slovenskej poľovníckej komory od Slovenského poľovníckeho zväzu.
- Ľudia, ktorí sa rozhodnú vykonávať právo poľovníctva majú právo sa združovať, voliť a byť volení. Na Slovensku je viac poľovníckych organizácií s rôzne početnou členskou základňou, do ktorých môžu záujemcovia vstúpiť a slobodne sa rozhodnúť, či budú kandidovať v samosprávnych voľbách na niektorú z odborných, dozorných alebo disciplinárnych funkcií. Slovenská poľovnícka komora je nadstavbovou organizáciou s preneseným výkonom štátnej správy zriadenou zo zákona, do ktorej štruktúr môže byť zvolený ktorýkoľvek člen ktorejkoľvek poľovníckej organizácie. Je len prirodzené, že ak má SPZ historicky najdlhšie trvajúcu minulosť a najpočetnejšiu členskú základňu z momentálne aktívnych poľovníckych organizácií, tak jeho personálna a materiálna základňa bude mať aj najvyšší podiel na organizácii a riadení poľovníctva na Slovensku. Neznamená to však, že vo voľbách nemôže ktorákoľvek iná poľovnícka organizácia postaviť kandidáta na funkciu prezidenta, predsedu dozornej rady, predsedu disciplinárnej komisie alebo na ktorúkoľvek inú pozíciu.
4. Zrušiť členské príspevky do OPK, ktoré musia platiť užívatelia poľovných revírov za výmery a bonitu, ako aj príspevky právnických osôb bez revíru.
- z členských príspevkov do OPK sú pre užívateľov PR zabezpečované všetky potrebné tlačivá, plomby, liečivá, atď. Z členských príspevkov sú tiež hradené všetky osvetové, poľovnícke, kynologické a strelecké podujatia v rámci jednotlivých OPK, taktiež zo zákona predpísané chovateľské prehliadky. Bez týchto príspevkov by OPK nedokázala fungovať, nemohla by organizovať podujatia pre poľovnícku aj nepoľovnícku verejnosť. Všetky peniaze platené do OPK sú automaticky spätne vracané svojim členom. Bez týchto príspevkov by zanikol akýkoľvek spoločenský poľovnícky život v okresoch, ale hlavne celkovo na Slovensku. Poľovníctvo musí byť prezentované ako súčasť ochrany a tvorby životného prostredia a udržateľného užívania prírody a nie ako záujem malej skupiny cynických držiteľov zbraní, ktorí chcú „gazdovať“ na majetku všetkých občanov bez akejkoľvek odbornej, spoločenskej či finančnej podpory trvalej udržateľnosti slovenskej prírody, bez úcty k tradíciám, cti k poľovníckej kultúre a etike. Toto vysvetľovať predstaviteľom APOS je zarážajúce. Mali by prehodnotiť svoje pôsobenie, ciele a metódy alebo ak nie sú schopní uchopiť tému návrhom životaschopného modelu, akceptovateľného štátom, vlastníkmi a užívateľmi poľovných pozemkov a revírov, tak radšej by mali dobrovoľne opustiť rady poľovníkov lebo poľovníctvu len škodia. Zákaz poľovníctva v Tadžikistane , Gruzínsku, Keni ale už aj v niektorých kantónoch Švajčiarska nech sú mementom a podnetom pre spájanie sa v prospech poľovníctva a nie trieštenie sa.
5. Znížiť hektárovú výmeru pri vytváraní a uznávaní poľovných revírov, ako je to napr. v susednom Rakúsku, kde revír môže byť aj 300 ha. (násilné zlučovanie katastrov obcí do jedného poľovného revíru vedie „rivalitou“ iba k hnevu a zlobe medzi poľovníkmi.
- Minimálna hektárová výmera poľovného revíru je daná zákonom o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. §3 ods. 3.: Obvodný lesný úrad uzná za poľovný revír súvislé poľovné pozemky vlastníka alebo viacerých vlastníkov, ktoré spĺňajú podmienky podľa odsekov 1 a 2 a dosahujú výmeru najmenej
a) 1 000 ha v poľovných oblastiach s chovom malej zveri a srnčej zveri,
b) 2 000 ha v poľovných oblastiach s chovom jelenej zveri.
- Poľovný revír majú tvoriť súvislé poľovné pozemky. Poľovný revír má mať primerané zdroje prirodzenej potravy a vody, zaručené podmienky prirodzeného rozmnožovania a vývoja, prirodzené podmienky na pohyb, úkryt a pokoj. Poľovný revír má byť vytvorený za účelom chovu, zachovania druhovej pestrosti, kvalitnej a zdravej zveri, odbornej starostlivosti a ochrany zveri. Kúskovaním revírov na nezmyselné malé výmery by sa dosiahlo absolútne zdecimovanie súčasných stavov raticovej a malej zveri. Neboli by jasne určené normované kmeňové stavy, hranice revírov, výška lovu u jednotlivých druhov zveri a vekových triedach. Nízke výmery robia v okolitých štátoch obrovské problémy. Každý kto má agendu znižovanie výmery PR nehľadí na záujmy zveri ale na záujmy svoje osobné!
6. Dbať na to, aby sa na všetkých úrovniach štátnej správy dodržiavala poľovnícka legislatíva bez rodinkárstva a politických záujmov.
- na všetkých úrovniach štátnej správy sa dodržiava platná legislatíva bez rodinkárstva a politických záujmov. Pokiaľ niekto tvrdí opak, môže podať podnet na orgány činné v trestnom konaní.
7. Dozerať, aby rozhodnutia SPK boli preskúmateľné štátnym orgánom MPaRV SR.
- akékoľvek druhostupňové rozhodnutie je preskúmateľné súdom. MP a RV SR vykonáva dozor a kontrolu aj nad SPK.
8. Usilovať sa, aby výkon práva poľovníctva v danom revíri „ideálny revír – kataster obce“ mohli na svojej „dedovizni“ vykonávať v čo najväčšom počte miestni poľovníci.
- Nedokážeme si predstaviť kataster obce a spomínaných navrhovaných cca 300 ha (ideálny revír-kataster obce), kde poľujú napr. dvadsiati poľovníci. Nepredstaviteľné hranie sa na vlastnom piesočku, ktoré v žiadnom prípade nemôže fungovať, už len z hľadiska popísaných v bode 5 a ďalej na to nadväzujúcich skutočností.
9. Presadiť, aby tie kompetencie, ktoré má v súčasnej dobe SPK prevzali okresné úrady, pozemkové a lesné odbory a aby úkony, súvisiace s poľovníckou činnosťou vykonávala štátna správa.
- SPK, MPaRV SR a OÚ majú svoje kompetencie dané zákonom 274/2009 Z. z. Poľovnícka samospráva je moderný spôsob riadenia poľovníctva kde sa šetria prostriedky štátu a poľovníci sú spolutvorcovia procesov a legislatívy. Táto požiadavka je ako keby jej autori žiadali zrušenie svojprávnosti samých seba . Podľa ich dlhodobých názorov by si to aj zaslúžili.
Z uvedeného vyplýva, že otázka pre koho a koho vlastne časopis Naše poľovníctvo je, sa javí ako úplne opodstatnená. Alebo viete si predstaviť, že by niekto pod značkou Naša rodina verejne šíril klebety a dezinformácie a špinil by tak do vlastného hniezda? Vyhovuje nám, keď sa plytké odborné a právne vedomie povyšuje na trúsenie elementárnych nezmyslov pod mediálne premysleným prívlastkom „naše“?
Keby bolo naše slovenské poľovníctvo naozaj také, ako je uvedené v časopise Naše poľovníctvo, museli by sa hanbiť celé generácie slovenských poľovníkov, ktoré sa zaslúžili o to, že slovenské poľovníctvo dnes patrí medzi najprogresívnejšie a najstabilnejšie v Európe. A to je hodnotenie oficiálnych nadnárodných inštitúcií, nie samozvaných odborníkov podporovaných hŕstkou krikľúňov, ktorí dostali priestor v odbornom časopise s cieľom bulvarizovať poslanie a úlohy poľovníctva v spoločnosti.
Celý spomínaný článok a stanovisko k nemu nájdete v prílohe.
 stanovisko k APOS clanku.pdf | [Stanovisko k zavádzajúcemu článku o APOS ] | 1011 kB |
