(13) Na Slovensku, i tak še da!

     Už niekoľko rokov je verejnosť presviedčaná, ako je potrebné chrániť prírodu. Síce bez koncepcie, bez vízie, bez dostatku peňazí, ale ... divočina na Slovensku ... bohovsky dobre to znie! Reálny obraz o tom, ako to funguje, či skôr nefunguje odhalila Záverečná správa Najvyššieho kontrolného úradu z kontroly Medzinárodnej biosférickej rezervácie (MBR) Východné Karpaty z októbra 2017 lhttp://www.slsk.sk/KontrolaMedzinarodnejBiosferickejRezervacieVychodneKarpaty_zaver.sprava).pdf
Ako sa to celé začalo?
V júni 2007 bola lokalita Karpatské bukové pralesy, ako spoločný Slovensko - Ukrajinský projekt, zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Nominačný projekt Slovenského komponentu pripravila Slovenská agentúra životného prostredia spoločne s externými odborníkmi Prof. Dr. Ing. Pichlerom a Prof. Ing. Vološčukom DrSc. Predkladanému návrhu nepredchádzalo žiadne celoplošné mapovanie, ktorého cieľom by bolo identifikovať lokality spĺňajúce kritériá vysokej prírodoochrannej hodnoty a návrh obsahoval mnoho významných technických nezrovnalostí. Najväčšou bol výrazný rozdiel vo výmere jadrovej zóny podľa mapovej a tabuľkovej prílohy nominačného projektu (v tabuľkovej časti 5 766 ha, z mapového polygónu vychádzala výmera 3 522ha).
S takzvanými ochranármi z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK je ťažko v niečom súhlasiť, ale v prípade MBR a požiadaviek UNESCO sa inak nedá, len plne súhlasiť – od začiatku je to pripravené a zrealizované zle a žiaľ aj terajší stav nie je to, k čomu sa Slovensko zaviazalo. No už sa nedá s VLKom súhlasiť s tým, ako ďalej. Stačí si prečítať „Zhrnutie“ a okamžite vyvstávajú otázky.

- Boli zistené nedostatky pri vyhlasovaní chránených území a v oblasti ich členenia. Bol zistený nesúlad medzi deklarovanou zonáciou územia a reálnym stavom, čo bolo spôsobené problematickým postupom z minulosti, pri spracovaní návrhu pre vyhlásenie MBR a ktorého znenie nebolo pred zápisom územia konzultované s kontrolovaným subjektom (ŠOP) a ani s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov.
- Sublokality v rámci dotknutého územia nepatrili do výlučného vlastníctva štátu tak, ako to bolo deklarované v nominačnom projekte.
- Bola zistená absencia resp. neaktuálnosť strategických programových dokumentov v oblasti ochrany prírody a krajiny, koncepcia neobsahovala víziu a poslanie biosférických rezervácií, ich náplň, funkcie a princípy fungovania.
- V kontexte medzinárodnej spolupráce stanovené úlohy neboli a ani nie sú odkonzultované a skoordinované s partnerskými územiami v rámci MBR.
- Finančné prostriedky v sume 1 217 807,81 eur slúžili predovšetkým na organizačné zabezpečenie správy NP Poloniny. Preverením dokumentácie a procesov verejného obstarávania boli zistené nedostatky a kontrolovaný subjekt nepostupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a v súlade s Občianskym zákonníkom.
- Aktuálny právny stav, kompetencie a alokované finančné prostriedky nezaručujú dlhodobú udržateľnosť plnenia medzinárodných záväzkov z dôvodu rozsahu a náročnosti plánovaných úloh.
O to absurdnejšie vyznieva odporúčanie NKÚ Vláde SR posúdiť možnosť zverenia vybraných častí územia NP Poloniny vo vlastníctve štátu do správy Štátnej ochrany prírody SR. Veď podľa predloženej správy ochrana prírody nie je schopná zabezpečovať ani tie úlohy, ktoré mala doteraz. Ako a za čo bude plniť ďalšie?
   

(16) Naozaj sa chráni to, čo sa chrániť má?

Národná sústava chránených území vznikala v priebehu niekoľkých desaťročí. A nedá sa to nazvať inak ako nesystémovo. Bez celoplošného mapovania, bez akejkoľvek centrálnej koordinácie z úrovne štátu neustále narastala a dnes máme 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí, 1097 maloplošných chránených území.
Európska sústava chránených území naopak vznikala na Slovensku veľmi rýchlo a pod obrovským časovým tlakom v súvislosti s našim vstupom do EÚ a so záväzkami z toho vyplývajúcimi. Postup bol rovnaký – nesystémový, nekoordinovaný, bez dostatočných odborných podkladov. A aj cieľ bol rovnaký – čo najväčší rozsah ochrany bez ohľadu na jej reálne opodstatnenie.
Ale aj to je málo! V súčasnosti sa rozsah ochrany prírody rozširuje ďalším nesystémovým krokom. Z rôznych dôvodov sa obmedzuje hospodárenie v lesoch zákazmi činnosti podľa §4 a §8 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Že zveličujeme? Nuž tak tu je príklad. Okresný úrad Liptovský Mikuláš zakázal Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Bobrovec vykonávať lesnícke činnosti až do vyhlásenia zón TANAP-u (čo sa nedarí už mnoho rokov a ešte mnoho sa nepodarí). Stalo sa tak v súvislosti so spracovaním kalamity spôsobenej víchricou Žofia. Toto územie bolo v minulosti niekoľkokrát preskúmané a posudzované odborníkmi. Je súčasťou TANAP-u, v ktorom platí tretí stupeň ochrany, tiež je súčasťou chráneného vtáčieho územia Tatry, nachádza sa v národnom zozname území európskeho významu ( je v ňom priradený 3. a 4. stupeň ochrany ). Nebolo tam navrhnuté maloplošné chránené územie. Takže napriek tomu, že toto územie je súčasťou národnej a európskej sústavy chránených území a boli v ňom zabezpečené záujmy ochrany prírody, ďalším nesystémovým krokom je zavádzaný bezzásahový režim a to nie na základe odbornej opodstatnenosti, ale ideologickej požiadavky navyšovať výmeru bezzásahových území. V tomto prípade je dokonca obmedzovaný súkromný vlastník, sú obmedzované jeho ústavné práva.
Podľa znaleckého posudku z roku 2016 vtedajšia strata z nemožnosti spracovania dreva a následného rozvoja podkôrneho hmyzu bola 3 011 397.- Eur. Ročná náhrada ponúknutá Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu bola vo výške 30 419,72 Eur. Je to spravodlivé?
Uvedené rozhodnutie má zabezpečiť ochranu navrhovanej A zóny TANAP-u. Nepostupuje sa však rovnakým postupom v celej budúcej A zóne. Niekde sa hospodáriť smie, niekde nie. Toto rozhodnutie obmedzuje len Urbárske pozemkové spoločenstvo Bobrovec. Je to spravodlivé?

(14) Bájka o vĺčikovi
Kedysi dávno malý vĺčik trávil množstvo času v krásnom zelenom lese. O les sa starali zelení mužíčkovia (len aby nedošlo k zámene, nie mimozemšťania) tak, aby bol naozaj stále zelený, plný života, chránil pôdu, hospodáril s vodou a do vzduchu vypúšťal voňavé látky, vďaka ktorým bol les zaradený do klimatických kúpeľov. Ako vĺčik rástol, zistil, že ku koristi sa dá prísť aj ľahšou cestou, ako denno-denne chodiť hlboko do lesa a za niečo zodpovedať. Začal ostatných presviedčať, že ten obhospodarovaný les je vlastne divočina, že všetci zelení mužíčkovia sú vlastne darebáci, lebo tie stromy aj rúbu. Proste mal na les iné nazeranie, povýšené umeleckým cítením. Vypracoval sa dokonca na veľkého vlka, len alfa samec akosi nemienil ustúpiť. Tak sa vĺčik zreinkarnoval na vranu. No a krákal ďalej o akejsi divočine, o prírodnej turistike, o zlých zelených mužíčkoch. Svoje krákanie podporil vďaka umeleckému videniu lesa na ešte vyššiu úroveň ako alfa samec vlk a oslovil množstvo ostatných živočíchov, síce dosť ďaleko od divočiny, ale zato presvedčených, že konajú v mene divočiny. Len si akosi nevšimli schému ľahkej koristi, o ktorej asi málokto vie. A pre istotu, bolo by dobré, keby zelení mužíčkovia už ani len nespravovali územie, kde by bolo dobré podnikať podľa svojich predstáv. Veď musia vidieť všetci všetko?
Vĺčik, či dnes už vrana si vytvorila eseročku A, cez ktorú vyrába naozaj krásne filmy a knihy, samozrejme so svojim patričným presvedčivým komentárom. Veď všetkých treba presvedčiť, že nič nerobenie v divočine a prírodná turistika je to, čo všetci chcú. Aj sa mu to celkom dobre darí. Dokonca až tak, že vrana sa stala bielou. No kolobeh koristi treba nejako poistiť. Tak začal pôsobiť aj v nadácii B a kamarát založil eseročku C. A práve cez céčko sa ponúka divočiny chtivým pozorovanie zveri, fotografovanie polodivokých koní... Samozrejme za korisť. A časť z nej kamarát z céčka posiela do nadácie B. Za každého klienta 15 éčok (len aby nedošlo k zámene, nejde o emulgátory v potravinách). A teraz kontrolná otázka, či ste ešte v obraze – kto je predsedom správnej rady v nadácii B? Ak ste uhádli, že biela vrana – bingo! Čo na tom, že pri aktivitách v eseročke C sa porušujú zákony. Aj to si poistíme. Ako sprievodca*1 pôjde do terénu kamarát – stráž prírody. Síce zneužije postavenie strážcu na komerčné účely*2, vyvezie klientov do chráneného územia autom*3, ale kto by sa už pýtal, keď sa na ceduľke za oknom skvie štátny znak. Potom sem tam vybočí aj z turistického chodníka*4, na čo síce nie je výnimka, ale však kto by sa pýtal, keď sa na rukáve skvie štátny znak. A že si nepýtali súhlas vlastníka alebo správcu územia*5? Načo! Veď keby sa náhodou našiel nejaký zelený mužíček a iniciatívne sa pýtal, tak vlastne akcia nie je za účelom dosiahnutia zisku, lebo však klient ešte neplatil. Zaplatí až potom, keď nikto nikoho nechytí. Len tá biela vrana pritom akosi šedivie - černie! Nuž korisť, ktorá vzniká pri aktivitách, ktoré sú za hranicami hneď troch zákonov, nemal predsa nikto vidieť!
Svojho času sa zelení mužíčkovia začali pýtať, ktorý paragraf ktorého zákona zelení mužíčkovia porušujú, začali sa brániť argumentmi a nie krákaním. No pri prírodnom turizme, o ktorom sa v poslednom čase stále kráka, sa porušujú paragrafy zákonov:
*1 - § 23 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
*2 - § 75 v spojení s § 77 Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
*3 - § 31 ods. 1 písm. d) Zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch
     - § 14 ods. 1 písm. a) Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
*4 - § 14 ods. 1 písm. c), e) Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
*5 - § 30 ods. 3 Zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch

(15) Kto vykopáva otvorené dvere?
   Po spustení kampane, v ktorej lesníci vyznievajú ako vagabundi, vyrukovalo Ministerstvo životného prostredia s Národným memorandom o lese - uvedomujúc si mnohé skutočnosti, hlásiac sa k ochrane prírody a potvrdzujúc záväzok chrániť prírodu Slovenska, vrátane lesov, vyjadrený najmä v Zákone o ochrane prírody a krajiny, Zákone o lesoch, stratégiách a právnych predpisoch Európskej únie a medzinárodných dohovoroch, ktorých je Slovenská republika zmluvnou stranou.
   Len akosi ten zákon o lesoch sa síce v memorande spomína, ale akoby sa hneď aj ignoroval. Ako inak si vysvetliť to, že je potrebné napr. „za účelom celkového zlepšenia stavu lesov na Slovensku podporovať zavedenie princípov a postupov zodpovedného lesného hospodárenia do plánov obhospodarovania lesov na Slovensku.“ Doteraz však nikto nepovedal, v čom dnešné princípy a postupy zodpovedného lesného hospodára pri plánoch obhospodarovania lesov na Slovensku odporujú vyššie spomenutému.
Lesníci dokonca idú ďalej. Dobrovoľne sa prihlásili k auditu hospodárenia, ktorý preveruje ich obhospodarovanie lesov na základe 7 medzinárodných princípov, 32 národných kritérií, 59 indikátorov na regionálnej úrovni a 110 indikátorov na individuálnej úrovni (napr. v schéme PEFC). Kde napríklad jedno z medzinárodných kritérií je aj „Zachovanie, ochrana a primeraný rozvoj biologickej diverzity lesných ekosystémov“, kde sa posudzujú kritériá ako napr. „štruktúra a prirodzenosť lesov“, „ponechávanie stromov na dožitie“, „lesy osobitných prírodných hodnôt“, „chránené a ohrozené rastlinné a živočíšne druhy“. Samozrejme so svojimi indikátormi. Po environmentálnej stránke v čom tieto veci nezodpovedajú "postupom zodpovedného lesného hospodára?"
Podľa certifikačných schém sa obhospodarujú lesy na Slovensku trvalo udržateľným spôsobom. Podľa schémy PEFC na výmere 1 236 000 ha, v schéme FSC 173 787 ha, čo je spolu 70% výmery lesov na Slovensku. Je to dobrovoľné, nad rámec zákonov a dokonca za poplatok overenie nezávislou autoritou, či sa lesy obhospodarujú trvalo udržateľným spôsobom – teda spĺňajú všetky tri piliere – sociálny, ekonomický aj ekologický.
Pán minister, ešte aké princípy a postupy zodpovedného lesného hospodárenia do plánov obhospodarovania lesov na Slovensku treba zaviesť?

(17) Cestou - necestou...alebo ako ďalej s lesnými cestami

Sprístupnenie lesov lesnými cestami*1 je téma, ktorá vyvoláva množstvo protichodných otázok. Je lesných ciest veľa? Je ich málo? Budovať ďalšie? Rekultivovať súčasné?... No odpovede sú komplikovanejšie. Diskusie z nedávnej doby sa zaoberajú tým, či sú lesné cesty vôbec potrebné. Všetko sa stavia do polohy, že lesníci si lesné cesty budujú len preto, aby mohli ľahšie približovať či odvážať vyťažené drevo. Už menej sa hovorí o tom, že pre lesníkov slúžia lesné cesty napríklad aj na rozvoz sadbového materiálu pri obnove lesa, na zabezpečenie účinnej ochrany lesov pred rôznymi škodcami. Tak isto je nedôsledná diskusia o tom, či lesné cesty budovať aj naďalej, či ich máme veľa či málo. V tejto súvislosti je čistá schizofrénia pri presviedčaní verejnosti, že lesy treba obhospodarovať prírode blízkym spôsobom a zároveň tvrdiť, že lesné cesty sú niečo zlé, čo do lesa nepatrí. Jednou z podmienok výberkových lesov – čiže lesov s veľmi podobnou štruktúrou ako má prales – je hustá sieť lesných ciest a zvážnic. Ich rozstup nemôže presiahnuť 80 metrov. Len pre porovnanie, na Slovensku máme lesných ciest 19,4 m/ha, čo je asi 30 – 50 % lesných ciest, ktoré sú vybudované vo Švajčiarsku, západnom Nemecku alebo Rakúsku. V diskusiách sa takmer úplne mlčí o využívaní lesných ciest množstvom ľudí, ktorí chodia do lesa z rôznych dôvodov. Asi najpočetnejšia skupina sú turisti, cyklisti, zberači lesných plodov, poľovníci... Mediálne útoky začnú hlavne vtedy, keď je lesná cesta práve využívaná lesníkmi a je ťažie priechodná. No treba si uvedomiť dve skutočnosti – kto lesnú dopravnú sieť vybudoval a je k dispozícii všetkým. A na druhú použijem krátke prirovnanie – keď doma prerábate kúpeľňu, tak isto je časť bytu v dezolátnom stave. Ak sa však kúpeľňa
prebuduje, uprace sa, všetko je tak ako má byť. Aj lesná cesta je po skončení využívania na približovanie dreva upravená do pôvodného stavu a opäť slúži všetkým. Chce to len trochu tolerancie.
Žiaľ, na jedno sa pri všetkých tých diskusiách akosi zabúda. Že všetkým hrozí úraz!
Aj vtedy sú lesné cesty niečo zlé?

https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=533494837035469&id=414942708890683

*1 Lesná cesta (STN 73 6108): je to pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou lesnej dopravnej siete; určená je na dopravu dreva, osôb, materiálu, na prejazd špeciálnych vozidiel (požiarna, zdravotná služba) ale môže slúžiť aj na iné ciele; má vybudované zemné teleso a aspoň jednoduché odvodnenie.

(18) Superrýchle konanie.

Iste ste sa stretli s pojmom superrýchle konanie a to najmä v justícii. Tento postup si osvojili aj úradníci orgánov štátnej správy životného prostredia Slovenskej republiky. Za mnohé snáď jeden príklad superrýchleho konania.
Nemenované občianske združenie prevádza ,,výskum“ v našich lesoch. Má na to požehnanie MŽP SR a niekoľkých donorov. Pôvodné rozhodnutie o vydaní súhlasov a povolení výnimiek v lokalitách s 5. stupňom ochrany úradníci zmenia vždy, keď to občianske združenie potrebuje. Udivuje však rýchlosť, v tomto prípade až superrýchlosť vybavovania žiadostí tohto občianskeho združenia úradníkmi štátnej správy životného prostredia. O jednu takúto zmenu pôvodného rozhodnutia požiadalo občianske združenie dňa 30. 11. 2015. Orgán štátnej správy už na druhý deň po doručení žiadosti, tj. 1. 12. 2015 požiadalo Štátnu ochranu prírody SR o vypracovanie stanoviska a zároveň vyzval žiadateľa (občianske združenie) na zaplatenie správneho poplatku 100 €. Aby sme opis superrýchleho konania zrýchlili, už na Silvestra 31. 12. 2015 vydal orgán štátnej správy rozhodnutie, v ktorom samozrejme vyšlo občianskemu združeniu v ústrety. A trvalo to len jeden kalendárny mesiac.
Pozn.: Rozhodnutím orgánu štátnej správy bola občianskemu združeniu povolená okrem iného aj výnimka zo zákazu podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny – zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt v území s 5. stupňom ochrany prírody (o čom iní, vrátane vlastníka, môžu iba snívať). Orgán štátnej správy im povolil výnimku na územiach s piatym stupňom ochrany na celom území Slovenska napriek tomu, že žiadateľ nedoložil zákonom stanovený súhlas vlastníka. 
Síce rozhodnutie nebolo vydané celkom v súlade so zákonom, ale v superrýchlom konaní na také malichernosti zrejme nie je čas.
No môže to byť aj celkom inak.
Národné lesnícke centrum 30. 3. 2015 (8 mesiacov pred horeuvedeným) tiež požiadalo MŽP SR o povolenie výnimiek a vydanie súhlasov zo zákazov zákona o ochrane prírody a krajiny. Súčasťou žiadosti bolo aj spomenutá výnimka zo zákazu podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. – zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt. NLC potrebovalo súhlas v rámci realizácie úlohy ,,Národná inventarizácia a monitoring lesov Slovenskej republiky“ (NIML2). Uvedený zásah do pôdneho krytu v lokalite s 5. stupňom ochrany sa mal vykonať na výmere 0,2 m² (slovom nula celá dva metre štvorcové). Aj v tomto prípade postupoval orgán štátnej správy životného prostredia na naše pomery vcelku rýchlo. Dňa 27. 5. 2015 (o necelé dva mesiace) vydal rozhodnutie. Avšak s tým rozdielom, že Národnému lesníckemu centru výnimku zo zákazu § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. nepovolil.
Pozn.: Z uvedeného dôvodu sa v rámci NIML2 neodoberali a nevyhodnotili vzorky pôdy z inventarizačných plôch ležiacich v 5. stupni ochrany, čo znemožnilo zhodnotiť celoplošne zmenu stavu pôdy lesov SR, a tak sme (odborná a laická verejnosť) prišli o dôležitý zdroj informácií.
Na základe uvedeného nedáva zmysel ani hlavný dôvod na nové bezzásahové územia. Veď nám stále dookola ochranári opakujú, že tieto územia majú slúžiť hlavne výskumu. Alebo výskum mimovládnej organizácie má pre štát väčší význam ako výskum štátnej inštitúcie...? Prepáčte, ale akosi nerozumiem... 

(19) Desatoro pre les - 1

     V kampani ochrancov prírody iniciátori ponúkli občanom v desiatich bodoch predstavu, ako by sa veci na Slovensku mali diať (postupne ich prejdeme všetky). Pri svojich predstavách ale zabudli, či úmyselne zamlčali súvislosti? V následných vyjadreniach už lesníkov nešetria a dokonca lesníci sú vraj horší ako developeri v národných parkoch. Nuž, tak poďme postupne:

Desatoro pre les
1. Slovensko je výnimočné vďaka nádhernej prírode a my chceme, aby to tak zostalo – bez ohrozujúcich a škodlivých zásahov človeka.

    Nádherná príroda na Slovensku je naozaj fakt, len treba zadefinovať, čo všetko ako prírodu vnímame. Sú to poľnohospodárske polia, lúky, pasienky? Predpokladáme, že intravilán miest a obcí tiež do toho nepatrí. Takže najväčší podiel na „nádhernej prírode“ majú lesy, hole a skalné územia vysoko nad lesmi. Z lesov je dnes 60% pod rôznym stupňom ochrany, pričom len nepatrné percento je naozaj lesov v pôvodnom, nezmenenom stave – prírodných lesov. Všetky ostatné lesy, ktoré sú hodné ochrany a ktoré takmer všetci vnímajú ako „nádhernú prírodu“, však sú so zásahmi človeka. A sú takéto zásahy naozaj škodlivé? Veď tie zásahy tu boli aj doteraz robené odborne vzdelanými ľuďmi pri výchove a obnove lesa. A to už viac ako 200 rokov. A zrazu ich ideme klasifikovať ako škodlivé!
      Kto doviedol viac ako polovicu lesov do stavu hodného ochrany?
     Dnes je človekom zasiahnutý každý meter štvorcový našej planéty a mnohé z nich sú naozaj škodlivé. Ale pokiaľ na jednej strane označujeme lesy ako „nádhernú prírodu“, nemôžeme prestať v nich zmysluplne zasahovať len preto, že niekto zrazu povie, že ten zásah je škodlivý.

História a nádherná príroda jednoducho nepustí!

S hlbokým zámutkom oznamujeme, že nás dňa 4. februára 2018 navždy opustila

pani Helena Rušinová

Posledná rozlúčka sa uskutoční 6. februára 2018 o 12:00 hod v Bazilike sv. Jakuba v Levoči a následne o 13:00 hod v dome smútku na mestskom cinotríne v Levoči.

Pani Rušinová bola dlhoročná pracovníčka OPK a OkO SPZ Levoča.

Kto ste ju poznali venujte jej tichú spomienku, česť jej pamiatke!

K tradičnej výstave cestovného ruchu ITF Slovakiatour spojenej s veľtrhom Danubius Gastro neodmysliteľne patrí aj výstava Poľovníctvo a oddych, ktorá sa ako špecializovaná výstava uskutočnila na bratislavskom výstavisku Incheba v termíne od 25.-28.1.2018 už po dvadsiaty piatykrát.

Tento rok sa predstavilo na výstave celkom 737 vystavovateľov a medzi nimi nechýbala ani Slovenská poľovnícka komora, ktorá mala svoj stánok umiestnený v pavilóne haly B.2 pri hlavnom pódiu. Návštevníci mali možnosť vzhliadnuť vystavené najsilnejšie trofeje Slovenska – jeleňa, diviaka a srnca. Ako zaujímavosť v súvislosti s africkým morom ošípaných sme zrealizovali nástenku o rizikách a rozšírení tohto vírusu v Európe a vystavovali sme spolu s ňou vývojovú radu diviačích klov. Prezentovali sme tiež úspechy našich trubačov, vábičov a kynológov na národných a medzinárodných podujatiach v roku 2017 a návštevníci mohli vidieť aj nový vzor uniforiem SPK.

Obvodná poľovnícka komora Ilava pozýva na

chovateľskú prehliadku trofejí ulovených v 
poľovníckej sezóne 2017/2018, ktorá sa uskutoční
v Dome Kultúry Ilava v dňoch:

25.3.2018 od 08,00-15,00 hod.,
26.3.2018 od 08,00-12,00 hod. 

Plagát podujatia nájdete v prílohe.

Attachments:

chovatelska_prehliadka_trofeji_2018.pdf

[Plagát - Chovateľská prehliadka trofejí 2017/2018 - Ilava]

2304 kB

OkO SPZ VO VEĽKOM KRTÍŠI, OPK VEĽKÝ KRTÍŠ, MESTO VEĽKÝ KRTÍŠ, OKRESNÝ ÚRAD VEĽKÝ KRTÍŠ - POZEMKOVÝ A LESNÝ ODBOR

Vás srdečne pozývajú na

Chovateľskú prehliadku poľovníckych trofejí zveri ulovenej v poľovných revíroch  okresu Veľký Krtíš v sezóne 2017/2018

Termín od 14-18. marec 2018

Miesto: Výstavná sála Kultúrneho domu, Nám. A.H.Škultétyho, Veľký Krtíš

Attachments:

CHPPT 2018 plagát.pdf

[Plagát]

179 kB

Slovenský poľovnícky zväz, Českomoravská myslivecká jednota, redakcia časopisu Poľovníctvo a rybárstvo, redakcia časopisu Myslivost, Klub fotografu přírody pri ČMMJ

vyhlasujú forosúťaž Zlatý jeleň Slávu Štochla 2018.

Súťažné kategórie:
1. Cicavce,
2. Vtáky,
3. Ostatné živočíchy, 
4. Zo života poľovníkov

Attachments:

propozície_ZJ_2018

[ZJ_2018]

265 kB

UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY    č. 548

z 29. novembra 2017

ku Koncepcii rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike - národný program rozvoja poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri

Číslo materiálu: 27831/2017
Predkladateľ: ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Vláda
A.       schvaľuje
A.1.    Koncepciu rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike – národný program rozvoja poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri.
 

Uznesenie vlády SR číslo 548/2017                            strana 1

Attachments:

KRP v SR do r. 2030.docx	[Koncepcia rozvoja poľovníctva v SR do r. 2030]	126 kB
KRP - uzn. vlády.docx	[Uznesenie vlády]	16 kB

Slovenská poľovnícka komora sa aj tohto roku zúčastní hodnotenia trofejí Medzinárodnou komisiou pre poľovníctvo a ochranu zveri CIC pri príležitosti konania výstavy FeHoVa 2018 a preto prosí svojich členov, ktorí majú záujem o ohodnotenie zlatej trofeje, aby sa ozvali so svojou žiadosťou na e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

Attachments:

Announcement 2018_v2.pdf

[Oznámenie o hodnotení trofejí CIC, FeHoVa 2018]

252 kB

Na základe zverejnených informácií na webovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR www.mpsr.sk, bolo v poľovníckej sezóne 2017/2018, v dobe lovu od 1.11.2017 do 15.1.2018 z určenej kvóty (76 jedincov) lovu vlka dravého ulovených 40 vlkov a nájdené 4 úhyny, čo znamená, že kvóta bola plnená na 56,2 % (mimo úhynu). 
Doba lovu (symbolických) 76 dní je však príliš krátka na lov tejto šelmy. Aby sa kvóta naplnila tak v praxi by to znamenalo, že každý deň by musel byť ulovený jeden vlk. Toto je však pri výkone práva poľovníctva, ako predovšetkým voľnočasovej aktivity, za taký krátky čas priam nemožné.

Vlk bol ulovený v nasledovných poľovných oblastiach v pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja:

Attachments:

mapa_uzemi_na_ktorych_nie_je_lov_vlka_povoleny.pdf	[Mapa území v ktorých nie je lov vlka povolený ]	4052 kB
kvota_lovu_vlka_draveho_2017-2018.pdf	[Kvóta lovu vlka dravého v sezóne 2017/2018]	266 kB

Sám som viac než 15 rokov poľovník a predstava, že slovenské poľovníctvo a poľovníkov niekto, až tak silno nenávidí ma prekvapila. Nemilo.

Začiatkom mesiaca december minulého roku zverejnil p. Michal Andel na svojom blogu na SME, článok s názvom „Poľovníctvo na Slovensku - 2 roky príhod a skúseností“ .

Úvodom by som chcel zdôrazniť, že ma veľmi mrzí usmrtenie psa, ktorý autorovi patril. Pes (s výnimkou psíkov prikovaných reťazou k múru za účelom produkcie šteniat) je spravidla platným členom chovateľovej rodiny, venujem sa poľovníckej kynológii, chovám poľovné psy, a preto chápem ako sa autor musel cítiť, keď bol jeho pes násilne usmrtený. Súčasne, ale uvádzam, že pokiaľ k takémuto konaniu došlo a autor mal pocit, že konkrétny poľovník porušil zákon, mal začať uvedené, podľa jeho názoru „protiprávne konanie“ oficiálne riešiť. Práve v administratívnom, či súdnom konaní by sa mala hľadať odpoveď na otázku, či bolo, resp. nebolo konanie poľovníka súladné s ust. § 29 ods. 1 písm. f/ zákona o poľovníctve. V prvom svojom článku autor píše, že v trestnom konaní (asi teda, keďže súčasne píše, že podal trestné oznámenie) bolo vypočutých 16 poľovníkov, no nenašiel sa strelec, hoci jeho pes bol usmrtený „z 8 metrov a s brokovnicou“. Na inom mieste na internete už píše, že strelcom bol poľovnícky hospodár dotknutého poľovného revíru a teda konkrétna osoba. Výsledok administratívneho konania, však už autor neprezrádza a teda nevedno, či bolo konanie poľovníka štátnym orgánom označené ako rozporné so zákonom.

Vo volebnom období v rokoch 2014-2019 mala KPŽP SPK týchto členov:

Predseda:    Ing. Dušan Krajniak, PhD., OPK Levice
Tajomník:    Ing. Štefan Engel, PhD., K SPK v rokoch 2014-2016
Tajmoníčka: Ing. Martina Hustinová, Kancelária SPK, od roku 2016

Fotografia z posledného zasadnutia komisie KPŽP SPK 8.11.2017

Strelecká komisia je zložená z predsedu, tajomníka a členov komisie. Predseda komisie je volený funkcionár, ktorý je navrhnutý na Sneme OPK ako kandidát na funkciu predsedu SK SPK a je následne volený na 5 ročné volebné obdobie z prítomným delegátov OPK na volebnom sneme, ktorý sa uskutočňuje raz za 5 rokov. Členovia SK sú na návrh jednotlivých snemov OPK navrhnutí na funkciu člena, ktorých v konečnej fáze schvaľuje Prezídium Slovenskej poľovníckej komory. Iných členov komisie môže Prezídiu SPK navrhnúť aj predseda komisie. 

Strelecká komisia SPK sa v minulom roku zaoberala novelizáciou a následným vydaním streleckého poriadku po jeho schválení Snemom SPK. Každoročne sa venuje navrhovaniu a schvaľovaniu rozpočtu SK, navrhovaním rozhodcov na vrcholové podujatia SPK, určovanie ich termínov a miest, organizovaním pretekov a dobrých streleckých a finančných podmienok pre strelcov na vrcholových podujatiach a v reprezentačnom družstve Slovenska a v neposlednom rade organizovaných kurzov streleckých rozhodcov a inštruktorov.

V súčasnom volebnom období v rokoch 2020-2024 má SK SPK týchto členov:

Predseda:    Ing. Rudolf Huliak, OPK Zvolen
Tajomníčka: Ing. Martina Hustinová, Kancelária SPK

S hlbokým zármutkom oznamujeme, že nás dňa 15.januára 2018 vo veku 80 rokov navždy opustil                                   

pán Prof. Ing. Milan Hladík, CSc.

Posledná rozlúčka so zosnulým sa uskutoční dňa 22.januára 2018 (pondelok) o 13:00 hod na cíntoríne na Zlatom Potoku vo Zvolene.

Česť jeho pamiatke!

Pán profesor bol bývalým dekanom Lesníckej fakuty TU vo Zvolene a podielal sa na založení odboru Aplikovaná zoológia a poľovníctvo.

Obvodná poľovnícka komora Revúca Vás srdečne pozýva na Spoločenský večer.
Dňa: 27. januára 2018 od 19:00 hod.
Miesto: Mestské kultúrne stredisko Revúca
Vstupné: 30€
Kontakt: Ing. Želmíra Gabajová 0908 558 702

Viac podrobností nájdete v priloženom plagáte k podujatiu. Tešíme sa na Vašu účasť!

Attachments:

plagát

[spoločensky_vecer_2018]

1191 kB

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum

Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra, odbor výživy

Ministerstvo pôdohospodárstva a rovzoja vidieka SR

Vás pozývajú na VI. ročník medzinárodnej konferencie

VÝZNAMNÉ ASPEKTY V CHOVE RATICOVEJ ZVERI VÝŽIVA A ZDRAVIE RATICOVEJ ZVERI,

ktorá sa uskutoční v NPPC - VÚŽV Nitra, dňa 1.2.2018.

Attachments:

Zavazna prihlaska 2018.doc	[Záväzná prihláška na konferenciu, Nitra 2018]	43 kB
POZVANKA 2018 Vyziva, zdravie.pdf	[Pozvánka na IV. ročník konferencie, Nitra 2018]	711 kB

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ako príslušný orgán štátnej sprývy poľovníctva podľa § 72 písm. m) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o poľovníctve"), podľa § 56 ods. 3 zákona o poľovníctve, vo všetkých poľovných revíroch v rámci Slovenskej republiky, povoľuje 

mimoriadny lov

Attachments:

mimoriadne_povolenie_lovu_diviacej_zveri.pdf

[Mimoriadne povolenie lovu diviačej zveri 2018]

36 kB

V roku 2018 oslavuje výstava FeHoVa svoje 25. narodeniny
a pri tejto príležitosti chystajú organizátori podujatia ďalšie
lákadlá - mnoho noviniek a prekvapení.

Príďte spolu s rodinou, priateľmi, alebo kolegami na naväčšie
a najútulnejšie stretnutie poľovníkov, rybárov a milovníkov prírody
v Karpatskej-kotline v dňoch 15-18.2.2018. Príďte a strávte
s nami celý deň s poľovačkoua rybárstvom, čakáme Vás s
viacerými novým a vzrušujúcim programom.

Attachments:

kupon_polovnicke_org.pdf	[Zľavový kupón pre poľovnícke organizácie]	144 kB
kupon_lesnicke_org..pdf	[Zľavový kupón pre lesnícke organizácie]	144 kB
FeHoVa_2018_A3_plakat_SK_pre6.pdf	[Plagát Fehova 15.-18.2.2018]	324 kB

Dňa 11. januára 2018 sa vo Vyšnej Boci stretli zástupcovia vlastníkov a obhospodarovateľov lesov, združení fyzických a právnických osôb v lesnom hospodárstve, vedeckých, výskumných a vzdelávacích lesníckych inštitúcií na Slovensku, aby prijali memorandum o vzájomnej spolupráci, ktorá je nevyhnutná pre dosahovanie základného cieľa lesného hospodárstva, ktorým je cieľavedomá starostlivosť o lesy na princípe ich trvalo udržateľného obhospodarovania pri plnení rôznorodých požiadaviek verejnosti na ich verejné ekosystémové služby.

Attachments:

Memorandum_o_spolupraci_11_1_2018.pdf

[Memorandum o spolupráci]

473 kB

Slovenská poľovnícka komora predĺžila zmluvu so súdnym znalcom v odbore Lesníctvo, odvetvie Poľovníctvo Mgr. Vladimírom Bádrom, PhD z Hradce Králové.
Po minuloročných veľmi dobrých skúsenostiach v poskytovaní služieb najmä na vyhotovovanie znaleckých posudkov v oblasti poľovníctva na určenie veku ulovenej zveri výbrusom stoličky/stoličiek zo spodnej sánky zveri, tzv. Mitchellovou metódou (prípadne lab. spracúvaním hryzákov Eidmannovou metódou), sa Slovenská poľovnícka komora rozhodla aj naďalej pokračovať s doktorom Bádrom a členom SPK tak poskyla výrazne nižšie sumy za poskytované služby.

Attachments:

zmluva_Badr_2018.pdf

[Zmluva o poskytovaní služieb medzi SPK a súdnym znalcom Mgr. V. Bádrom, PhD.]

1211 kB