Plagát si pre ďalšie šírenie môžete stiahnuť v plnej veľkosti z prílohy.

ĎAKUJEME!

Attachments:

mladata2018.jpg

[Plagát o ochrane mláďat]

719 kB

Dňa 04.04.2018 sa na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len MPRV SR) uskutočnilo stretnutie zástupcov Štátnej veterinárnej potravinovej správy SR (ŠVPS SR), Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Slovenskej poľovníckej komory (SPK) a Zväzu chovateľov ošípaných (ZCHO). Poslední menovaní vyvolali stretnutie za účelom získania informácií o plnení nariadení Národného kontrolného programu pre AMO, hlavne čo sa týka plnenia plánov chovu a lovu diviačej zveri, ale i iných otázok na ďalšie smerovanie chovu ošípaných na Slovensku, pri možnosti prepuknutia nákazy AMO na našom území.

Attachments:

navrh_rieseni_AMO.pdf	[SPK - Návrh riešení pre AMO]	2035 kB
tlac.sprava_4.4.2018.pdf	[Pracovné stretnutie k AMO, 4.4.2018]	432 kB

Slovenská poľovnícka komora, Obvodná poľovnícka komora v Leviciach v spolupráci si s OkO Levice, Lesmi SR, š. p. OZ Levice a mestom Levice Vás srdečne pozývajú na 

22. ročník Levických poľovníckych dní, ktoré sa uskutočnia
27. - 29.4.2018 na zimnom štadióne v Leviciach

Okrem chovateľskej prehliadky trofejí za predchádzajúcu sezónu, odborného semináru zamerného na aktuálne problémy slovenského poľovníctva, súťaží a hier pre deti, ale taktiež aj vyhodnotenia medzinárodného filmového festivalu sú pre návštevníkov pripravené sprievodné akcie.

Viac v programe, ktorý nájdete v prílohe.

Attachments:

LPD-2018-plagat.pdf

[Plagát - Levické poľovnícke dni 2018]

8026 kB

Slovenský poľovnícky zväz - ústredie Bratislava v spolupráci s RgO SPZ Žiar nad Hronom, OPK Žiar nad Hronom a SOŠL B. Štiavnica Vás pozývajú na Celoslovenskú súťaž Krúžkov mladých priateľov poľovníctva o Putovný pohár prezidenta SPZ.
Podujatie sa uskutoční v dňoch 22-24.6.2018 v priestoroch SOŠL v Banskej Štiavnici.
Propozície súťaže spolu s prihláškou nájdete priložené v prílohe pod textom. Prílohy, ktoré budú použité k jednotlivým súťažným disciplínam zasielame emailom tak ako každý rok všetkým OkO, RgO SPZ a OPK, kde si ich môžete prevziať z prílohy alebo Vám ich radi zašleme na vyžiadanie prostredníctvom e-mailu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.(Ing. Veronika Vallová)

Attachments:

prihláška_KMPP_2018	[prihláška]	314 kB
propozície_KMPP_2018	[propozície]	1126 kB

Tlačová správa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Na Slovensko sa vrátila vtáčia chrípka, agrorezort vyzýva chovateľov k zvýšenej opatrnosti

• Vtáčia chrípka po roku opäť na Slovensku
• Výskyt potvrdený u voľne žijúceho vtáctva
• Veterinári sú v teréne a realizujú opatrenia

Attachments:

2018-03-29-MPRV-Vtacia_chripka_opat_na_Sloven~.pdf

[Tlačová správa MPRV SR]

475 kB

(24)    Desatoro pre les - 6
 

(25)    Desatoro pre les - 7
 

(26)    Desatoro pre les - 8
 

           8. Vo všetkých lesoch – aj mimo národných parkov – je potrebné hospodáriť šetrne, aby plnili aj iné úlohy, ako je produkcia dreva. Voľne žijúce zvieratá majú byť rešpektované ako prirodzená, vzácna a ochrany hodná súčasť prírody. 
 
     Hospodárenie v lesoch prechádzalo rôznymi vývojovými etapami. Pred viac ako 250 rokmi, kedy nebola známa ropa a drevo bolo hlavným energetickým zdrojom v hutách, sklárňach ale aj baniach, kedy drevo bolo hlavným stavebným materiálom, sa z lesov len bralo. Už vtedy vzniklo lesníctvo a lesníci, ktorí v prvom rade začali lesy obnovovať. Škoda, že z tých čias neexistujú ortofotomapy. Určite by bolo zaujímavé ich porovnanie s dneškom. Obnova lesov sa samozrejme prispôsobovala potrebám tých dôb a takzvaná „smrekománia“ bola len dôsledkom potreby veľkého množstva dreva za čo najkratší čas. Keď výmera lesov narastala (napr. v roku 1925 bola lesnatosť Slovenska 31,9%, dnes je 41,1%) a prišlo obdobie, kedy všetky lesy boli všetkých, zmenila sa filozofia obhospodarovania lesov a kvôli výkonovému využitiu na tú dobu moderných mechanizmov sa hlavným spôsobom obnovy lesa stali holoruby. Ale aj to sa pomerne rýchlo zmenilo a dnes je holorub okrem veľmi špecifických prípadov zakázaný. Začalo sa s environmentálne priaznivým prístupom ku lesom, presadzujú sa dreviny, ktoré sú na tom ktorom stanovišti doma. Obnova sa realizuje hlavne takým spôsobom, kde po dorúbaní dospelých stromov už na tej istej ploche rastie mladý les. Čiže nevznikajú holiny. No a tam, kde sa to dá, a kde je aj vôľa lesníkov, tam sú postupy obnovy naozaj najšetrnejšie – jednotlivým výberom dospelých stromov. I keď všade to naozaj nejde, všetky lesy na Slovensku sú obhospodarované čo najšetrnejšie. Aj spracovanie kalamity k tomu patrí!
     A čo sa týka ostatných funkcií lesov? Zákon o lesoch a tak isto certifikačné schémy v lesnom hospodárstve deklarujú, že lesy plnia aj iné funkcie ako len produkciu dreva. Čiže okrem produkčnej funkcie lesov je zadefinovaná aj funkcia lesov: protierózna, vodohospodárska, protilavínová, brehoochranná, protideflačná (proti erózii pôdy vetrom), vodoochranná, rekreačná, kúpeľno-liečebná, ochrana prírody, protiimisná, poľovná, výchovno-výskumná, ochrana genetických zdrojov. Väčšina hospodárskych lesov sú lesy polyfunkčné, čiže také, u ktorých sa popri funkcii produkcie dreva, primerane zohľadňujú aj ďalšie pridružené ekologické a sociálne funkcie. Iba 6,5 % lesov patrí na základe funkčnej typizácie do čisto produkčného typu.
     No a voľne žijúce zvieratá? Väčšinou sa ku nim ľudia správajú ako ku niečomu, čo si ochranu zaslúži. Ale ku poľovnej zveri, ktorá je už niekoľko storočí poľovne obhospodarovaná, tam je asi ťažké to nechať len na prírodu. Pri dnešných potravných možnostiach sme často svedkami toho, že sa napríklad diviaky pohybujú po mestských sídliskách, medvede chodia po kontajneroch v obciach... napriek tomu sa lesy na Slovensku stále považujú za lesy s vysokou mierou biodiverzity. Veď boli by inak hodné ochrany v tak mohutnom rozsahu (60% z ich výmery)?
     Ešte mi nedá vrátiť sa ku obhospodarovaniu lesov. Lesníci naozaj prešli rôznymi obdobiami, kedy sa prispôsobovali požiadavkám doby a nie je tomu inak ani dnes. Uviedol som to už vyššie, že dnes väčšinou obnova drevín je na prírodných procesoch a prispôsobuje sa to daným pôdnym, terénnym a klimatickým pomerom. Ak má niekto iné poznatky, dajte vedieť. Ak niekto nájde smrekovú monokultúru s vekom do dvadsať rokov na miestach, kde by nemala byť, nech ju nafotí, opíše miesto kde je vysadená a pošle na mailovú adresu tejto iniciatívy: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. , určite budeme hľadať dôvod, prečo vznikla a zistenia zverejníme.
     Tak čo, prijmete hodenú rukavicu?

(26)    Desatoro pre les - 9
 

(28)    Desatoro pre les - 10
 

           10. Veríme, že príroda je múdrejšia ako človek a jeho krátkozraké, prírodu a životné prostredie ohrozujúce zásahy, ktoré spôsobujú často nenapraviteľné škody

    Príroda nepremýšľa v ľudských kategóriách. Človek ju pozoruje, uvažuje, snaží sa pochopiť, predvídať. A príroda nás vždy prekvapí. Zoberme si len, akí sme úspešní pri predpovedaní počasia. A prečo si myslíme, že budeme úspešnejší pri predvídaní iných prírodných procesov? Hlavne, ak sa aj ochranárom niektoré rozhodnutia prírody nezdajú múdre a neakceptujú ich. Na jednej strane bojujú proti inváznym rastlinám a živočíchom, na druhej strane zavádzajú špeciálny manažment aj do bezzásahových území, aby zachovali miznúce rastliny a živočíchy. V týchto prípadoch je človek múdrejší ako príroda?
     Rôzne rastliny a živočíchy majú rôzne stratégie prežitia. Mnohé z nich sú pre ich okolie devastačné. Vplyv najinteligentnejšieho živočícha na našej planéte, človeka, je najväčší. A jeho stratégiou prežitia by malo byť, aby nezničil prostredie, v ktorom žije – planétu Zem. A na to už nestačia krásne slová, ani 5 % územia v bezzásahovom režime. Musíme začať rozmýšľať o našom spôsobe života, o stále rastúcom konzume, o nárokoch na prírodné zdroje, o genetických manipuláciách a mnohých ďalších problémoch, ktoré ľudstvo má. Pretože, ak ich nevyriešime, neprežijú ani národné parky a múdra príroda sa zbaví človeka!

(29) Pravda o lese

Pravda o lese vznikla ako odpoveď na množstvo lží, poloprávd a dezinformácií, ktoré sa začali o lesníctve objavovať v médiách čoraz častejšie. Snažili sme sa krátkou a zrozumiteľnou formou povedať pravdu, podloženú výskumom, meraniami, porovnávať pomery na Slovensku s ostatnými európskymi krajinami a povedať aj náš názor na súčasnú situáciu v lesníctve a ochrane prírody. Všetko má svoj začiatok a koniec. Momentálne máme pocit, že to najdôležitejšie bolo povedané. No ak bude dopyt a vhodné témy, dvere definitívne nezatvárame – mailová adresa je nižšie.
Lesníctvo má bohatú históriu a neustále sa ďalej vyvíja. Len na ilustráciu - ešte pred 30 rokmi bol holorub prevládajúcim spôsobom hospodárenia, dnes je zakázaný. Vysádzali sa smrekové monokultúry, dnes sa to už prakticky nerobí. Sme konzervatívne odvetvie, asi to vyplýva z dlhej produkčnej doby. My nezbierame úrodu z kultúr, ktoré sme zasiali v tomto roku. My ťažíme porasty, ktoré zasadili pred 100 rokmi naši predkovia. Musíme rozmýšľať dlhodobo. Postupne meníme spôsob hospodárenia, stále viac a viac sa orientujeme na prírode blízke obhospodarovanie lesov, snažíme sa minimalizovať dopady nášho manažmentu na prírodu. Lesníci nespochybňujú potrebu ochrany prírody, nespochybňujú existenciu bezzásahových území. Lesníci dodržiavajú existujúcu legislatívu na úseku ochrany prírody, rešpektujú všetky obmedzenia v existujúcich chránených územiach, ktorých rozsah je jeden z najväčších v Európe. Aj naše komentáre ku Desatoru iniciatívy ochranárov sú toho zrejmým príkladom. Ciele máme takmer totožné, len cesty máme rozdielne. Preto žiadame, aby lesné hospodárstvo, ktoré prináša pre spoločnosť nemalé úžitky, bolo rešpektované. V lesníctve pracujú tisícky vzdelaných odborníkov, ktorí vykonávajú svoju prácu vysoko profesionálne a nezaslúžia si, aby boli dehonestovaní. Všetci máme právo na názor, ale všetci máme aj povinnosť rešpektovať zákon.
Budúcnosťou pre lesy Slovenska je rozumný manažment, nie bezzásahové územia bez rozmyslu. Sme malá, husto obývaná krajina. Človek tu hospodáril takmer všade už celé stáročia, nedotknutých lokalít je minimum. Väčšina lesov, ktoré dnes chceme zaradiť do najprísnejších stupňov ochrany, bola zasadená a vychovávaná človekom. Ak lesníci dopestovali krásne, ochrany hodné lesy raz, dokážu to znova.
To Vám všetkým vieme sľúbiť!

(23)    Desatoro pre les - 5
             5. Ťažbu dreva a iné prírodu poškodzujúce činnosti vykonávané úzkymi záujmovými skupinami v národných parkoch by mal nahradiť prírodný cestovný ruch a turizmus, ktorý by priniesol potrebný rozvoj regiónom a umožnil ľuďom vidieť a zažiť divokú prírodu.

 
     O tom, či ťažba dreva či zmysluplné a trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov je poškodzujúca činnosť sme písali minule. Dnes sa pozrime na prírodný cestovný ruch a turizmus.

 Turizmus je skutočne v časoch hospodárskeho rastu jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví. Ľudia túžia po oddychu, spoznávaní nových miest, kultúr a samozrejme aj prírodných zaujímavostí. Aj preto sa množstvo turistov v destináciách, ktoré takéto produkty ponúkajú, v posledných rokoch nie len na Slovensku výrazne zvyšuje. Hrady, centrá miest, folklórne festivaly, skanzeny, jaskyne, skalné vyhliadky či turistické trasy sa tešia nebývalému záujmu. To sa odzrkadlilo v „Stratégii cestovného ruchu“ ministerstva dopravy, ktorá uvádza, že Slovensko má potenciál zvýšiť podiel cestovného ruchu na HDP zo súčasných necelých troch percent na 3,2 percenta. Táto stratégia ale tiež upozorňuje na nedostatočnú kúpyschopnosť obyvateľstva ako aj rastúcu medzinárodnú konkurenciu.

     Treba si však uvedomiť, že turisti vyhľadávajú najzaujímavejšie destinácie a tam, kde sa tieto lokality nachádzajú, prichádzajú už dnes. Samotné pozorovanie prírodných lesov zásadnú časť rekreantov nepritiahne a bude slúžiť iba ako biznis pre úzku skupinku ľudí venujúcich sa ekoturistike (viď Pravdu o lese 14 - bájku o vĺčikovi). Keby tomu tak nebolo, boli by dnes preplnené všetky národné parky. Nielen Vysoké Tatry, Slovenský raj či Malá Fatra. Ten, kto čakal dlhé fronty na rebríky pri Jánošíkových dierach, alebo musel dávať pozor na turistu tesne pred sebou na chodníku pri výstupe napríklad na Ostrvu vo Vysokých Tatrách, vie o čo ide.

     Zásadným problémom pri zvyšovaní počtu návštevníkov (čítaj rastu zamestnanosti v cestovnom ruchu) je dostupnosť turistických zaujímavostí a výstavba infraštruktúry. Bez kvalitných ciest, ubytovacích zariadení a doplnkových turistických atrakcií zostane dlhé roky potenciál zvyšovania príjmov od turistov iba na papieri. Čo však nezostane iba na papieri, bude okamžité zvýšenie nezamestnanosti v regiónoch, kde by mal byť rozšírený bezzásahový režim na úkor dnešných hospodárskych lesov.

     Typickým príkladom toho, že iba vyhlásenie určitého územia, napríklad za prírodné dedičstvo UNESCO, na turistický ruch nefunguje, sú Karpatské bukové pralesy. Cez rôzne eurofondy sa v regióne minulo na podporu cestovného ruchu státisíce eur. Obyvatelia obcí na východe Slovenska však za desať rokov od zápisu pralesov do svetového prírodného dedičstva žiadny mohutný rozmach turistiky a rozvoj regiónu nezaznamenali a žiadne euro z fondov ku nim nedorazilo. Koľko z tých eur ale skončilo na účtoch tých, ktorí bezzásahovosť presadzujú bez patričných argumentov, pritom v regióne nežijú, nepoznajú súvislosti?

Mali sme tu (na stránkach tohto časopisu) články ľahko identifikovateľného pôvodu a ešte ľahšie identifikovateľného zámeru ako prezídium rozkráda SPZ. A keď sa „redakčnej rade“ zdalo, že by bolo potrebné poskytnúť priestor na propagáciu dodávajúcich podľa nej zaručené informácie, vydavateľ neváhal uverejniť fotografiu nositeľov „progresívnych“ myšlienok, na ktorej každý elementárne vzdelaný poľovník postrehne niekoľko etických prehreškov a dokonca porušenie zákona (napr. Naše poľovníctvo rozhovor s prezidentom SLOSP, strana .....). Takéto fotografie využívajú lektori Slovenskej poľovníckej komory, ktorí teoreticky aj prakticky pripravujú uchádzačov o poľovný lístok, ako odstrašujúci príklad hanobenia slovenskej poľovníckej etiky a ignorácie právneho rámca slovenského poľovníctva.

Attachments:

stanovisko k APOS clanku.pdf

[Stanovisko k zavádzajúcemu článku o APOS ]

1011 kB

Slovenská poľovnícka komora usporiadala dňa 17. marca 2018 v spolupráci so Slovenským poľovníckym zväzom, Lesmi mesta Levoča spol. s r. o., Mestom Levoča a Mestským kultúrnym strediskom v Levoči, panelovú diskusiu na tému Programy starostlivosti v praxi alebo ako ďalej s manažmentom veľkých šeliem, za účasti povereného zástupcu Ministerstva životného prostredia priamo prislúchajúcej organizácie Štátnej ochrany prírody SR, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, zástupcov slovenskej poľovníckej samosprávy, s predstaviteľmi poľovníckych organizácií a občanmi miest a obcí dotknutých realizáciou programov starostlivosti o veľké šelmy v praxi, schválených Ministerstvom životného prostredia SR 2.2.2017. 

Attachments:

podpisane_zavery_panel.diskusia.pdf	[Závery panelovej diskusie]	2404 kB
MULIK_Stefan - Problematika pohybu medveda hn~.pdf	[MULIK Š. - Problematika pohybu medveďa hnedého v zastavanom území Mesta Vysoké Tatry]	4118 kB
CIBEREJ_Juraj - Programy starostlivosti v pra~.pdf	[Ciberej J. - Programy starostlivosti o veľké šelmy v praxi]	554 kB
CIBEREJ_Juraj_Zasady ochrany a manazmentu med~.pdf	[Ciberej J. - Zásady ochrany a manažmentu medveďa hnedého na Slovensku]	2185 kB
BUCKO_Jozef - MAXIMUS.pdf	[Bučko J. - MAXIMUS, Príbeh starého medveď]	3315 kB
PATAKY_BUCKO - Porovnanie situacie vyskytu ve~.pdf	[Pataky T., Bučko J. - Porovnanie situácie výskytu veľkých šeliem, minulosť vs. súčasnosť ]	1785 kB

Obvodná poľovnícka komora v Liptovskom Mikuláši, Okresná organizácia SPZ v Liptovskom Mikuláši a Liptovské múzeum v Ružomberku  Vás srdečne pozývajú na:

Chovateľskú prehliadku trofejí ulovených v poľovníckej sezóne 2017/2018.
Rekord Liptova po 40 rokoch prekonaný.

Miesto výstavy: DOM KULTÚRY Liptovský Hrádok

Attachments:

plagat_chpt_2018.pdf

[Plagát]

410 kB

OPK Senica pozýva na chovateľskú prehliadku trofejí za poľovnícku sezónu 2017/2018, ktorá sa uskutoční v Mestskom kultúrnom stredisku v Senici, Námestie Oslobodenia 11/17 v dňoch:

22-25.3.2018 v čase od 8,00 - 18,00 hod. (okrem 25.3.).

Viac informácií nájdete na plagáte v prílohe.

Attachments:

plagat_CHPT_Senica.jpg

[Plagát - Chovateľská prehliadka trofejí 2017/2018 - Senica]

145 kB

(20) Desatoro pre les - 2

        2. Nikto nemá právo prisvojovať si a ničiť prírodné bohatstvo pre svoj osobný prospech

     Žiadny iný tvor nezmenil našu planétu tak, ako človek. Ľudia neustále zasahovali do prostredia, v ktorom žili. Klčovali a vypaľovali lesy, zabíjali a krotili zvieratá, začali cieľavedome pestovať vybrané rastliny a chovať len určité druhy zvierat, začali ťažiť uhlie, kovy, ropu, plyn. Začali stavať pyramídy, zámky, cesty, priehrady, elektrárne. My všetci - vyčerpávame zdroje planéty tempom, ktoré nemá v dejinách obdobu, produkujeme obrovské množstvá odpadu, zamorujeme atmosféru. V tomto kontexte je táto veta len prázdnou deklaráciou.
     Ochrancovia prírody sa na Slovensku zamerali hlavne na les. Ale to je málo. Mali by sa zamerať na ochranu životného prostredia, na ochranu našej planéty. Nemôžeme zastaviť pokrok, nemôžeme zastaviť využívanie prírodného bohatstva. Musíme hľadať spôsoby, ako to robiť tak, aby ľudstvo a planéta prežili. Preto sa medzinárodné spoločenstvá zaoberajú zelenou ekonomikou a zeleným rastom. Snažia sa o ekonomiku podporujúcu ľudskú prosperitu a sociálnu rovnosť za súčasného výrazného zníženia environmentálnych rizík a ekologických škôd. Lesné hospodárstvo by mohlo byť príkladom. Hospodárime trvalo-udržateľným spôsobom, snažíme sa minimalizovať negatívne dopady a podporujeme miestnu ekonomiku založenú na lokálnych zdrojoch.

(21) Desatoro pre les - 3

   3. Najvýznamnejšie a najhodnotnejšie prírodné dedičstvo predstavujú národné parky. Patria nám všetkým – nemajú slúžiť bezohľadným účelovým ekonomickým záujmom úzkej skupiny ľudí.

     Slovensko má medzi rozvinutými krajinami jednu z najväčších výmer národných parkov. Čo by bolo samozrejme v poriadku, keby národné parky vznikli na základe objektívneho zhodnotenia predmetu ochrany a nie na základe lokálnych záujmov zainteresovaných skupín, ktoré nemali v čase ich vzniku žiadne limity na predmet ochrany, výmeru, ekonomickú a sociálnu udržateľnosť. Prečo by aj mali mať, keď takmer všetky vznikli za socializmu, teda v čase keď „všetko patrilo všetkým“. V čase, kedy sa neuvažovalo o tom, že hlavným cieľom je striktná konzervácia momentálneho stavu prírody a viac ako tento dôvod vtedy zriaďovateľov motivovala snaha, aby sa pracujúci ľud mal kde rekreovať, športovať, naberať sily do výrobného procesu...

   A naozaj patria všetkým? Viac ako polovicu lesov vlastnia neštátni vlastníci, v národných parkoch nevynímajúc. Ak si pozrieme Ústavu SR ako základný a najvyšší právny dokument tohto štátu, tak zistíme niečo iné ^čl.20.

    Voľný pohyb v súkromných lesoch nie je v mnohých vyspelých krajinách štandard a tam kde je, tak tam si návštevníci vysoko vážia, že sa môžu zadarmo, prípadne za úhradu pohybovať po cudzích majetkoch. My sme si, ako to už u nás býva, zobrali z minulého režimu to, čo nám vyhovuje a tvárime sa, že žijeme v demokratickom kapitalizme a pritom tvrdíme, že praktiky minulého režimu sme si odštrngali kľúčmi v novembri 1989.

   Nezakrývajme, prosím, totalitné praktiky neformálneho zoštátňovania za ušľachtilé ciele. Neštátne pozemky nepatria všetkým. Patria konkrétnym vlastníkom, ktorí bez kompenzácií tolerujú využívanie ich pozemkov cudzími osobami.
     Vážení návštevníci, hlavne tá hlučná menšina, ktorá sa svojvoľne inštaluje za zástupcu záujmov verejnosti, skúste si pri najbližšej výhrade voči zablateným cestám a zvyškom po ťažbe uvedomiť, že sa pohybujete po pozemkoch, ktoré niekto vlastní, platí za ne dane a robí opatrenia, aby ste neprišli k úrazu zanedbaním jeho starostlivosti. A to všetko Z A D A R M O!

   A čo sa týka tých „ekonomických záujmom úzkej skupiny ľudí“, môžeme jedine súhlasiť. Tak isto by územia národných parkov nemali patriť ani developerom, ktorí majú z toho nemalé zisky a ktorých aktivity, čuduj sa svete, „samozvaní zástupcovia verejnosti“ akosi nechcú vidieť. Tak isto by tieto územia nemali patriť ani samotným samozvaným, večne kritizujúcim zoskupeniam, ktoré majú pocit, že majú na prírodu autorské práva, že patrí iba im a že iba oni v nej majú výhradné postavenie, v rámci ktorého z verejných prostriedkov realizujú projekty, ktoré prinášajú ekonomické benefity práve im - úzkej skupine ľudí.

Ak bojujeme za spravodlivosť, správajme sa v mene spravodlivosti, spravodlivo aj voči iným!

Čl. 20
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 

(22) Desatoro pre les - 4

           4. V prísne chránených územiach je potrebné, aby platil zákaz ťažby dreva, ako aj zákaz akejkoľvek výstavby a tiež lovu voľne žijúcich zvierat.

     Keďže medzi lesníkmi nie sú pochybnosti o tom, že v piatom stupni ochrany je potrebné, aby platil zákaz ťažby dreva, ako aj zákaz akejkoľvek výstavby a tiež lovu voľne žijúcich zvierat, takže vlastne aspoň v niektorých bodoch aj MY SME LES. Len škoda, že keď sa povie „A“, akosi sa zabudne povedať aj „B“, „C“...

Koľko bolo povolených výnimiek na ťažbu dreva v piatom stupni ochrany?* A koľko bolo povolených výnimiek na výstavbu v piatom stupni ochrany? Keď majú aktivisti snahu niečo zmeniť, nech poukazujú na konkrétne prípady.

Nuž a to „B“ by malo byť konsenzuálne zhodnotenie území hodných piateho stupňa ochrany, ktoré bude na základe nie zbožných prianí, ale na základe korektného posudzovania. Keď z neho vyjde 5%, tak nech je 5%, keď 7%, tak nech je 7% . Ale čo keď vyjde, že sú to len 3% územia SR? Budeme deformovať kritériá len preto, aby sa 5% naplnilo? Veď dnes je na Slovensku len 0,5% územia s prírodnými lesmi, všetky ostatné sú viac či nemenej človekom ovplyvnené či pozmenené. Takže korektný postup by bol na mieste!

Ku „C“ by som určite priradil ochranné pásma okolo bezzásahových území. Na tie sa akosi stále pozabúda, dáva sa len príklad na Bavorskom lese. Takže prosím argument – ktoré bezzásahové územie na Slovensku má také ochranné pásmo a s takým manažmentom ako Bavorský les? Až keď budú odpovede, môžeme sa posúvať v riešení problému ďalej!

Za „D“ by som v tomto kontexte určite zaradil otázku – a ako ďalej s ďalšími chránenými územiami? Už niekoľko vlád SR deklarovalo prehodnotenie ich siete, ale stále sa nič nezmenilo. Len pribúdajú ďalšie a ďalšie.

A záver? Na sociálnych sieťach, v debatných krúžkoch či zákopových vojnách sa problém piateho stupňa ochrany prírody nevyrieši. Na to treba naozaj chlapské slovo a korektné konanie. Žiaľ, bez všadeprítomného politického rozhodnutia to nie je reálne!

*Treba zopakovať – koľko bolo povolených výnimiek na ťažbu dreva? Lebo žiadosť v zmysle spoločného riešenia (MŽP a MPaRV) ochrany lesa pred hmyzími škodcami má nasledovné kroky: lesníci podajú žiadosť na ťažbu (ktorú aj tak robiť nechcú), ochrana prírody ju zamietne a vtedy preberá zodpovednosť za nešírenie hmyzu z piateho stupňa. No a aby bol legislatívny guláš na Slovensku dokonalý, tak najprv si ochranári musia sami seba požiadať o povolenie použitia feromónových návnad, následne si ich schvália a potom začína proces verejného obstarávania na zabezpečenie ochrany lesa. Koľko generácií lykožrútov medzi tým vyletelo?

OPK Košice-okolie a OPK Košice v spolupráci s Lesy SR, š. p. OZ Košice a Meststké lesy Košice, a. s. Vás srdečne pozývajú na chovateľskú prehliadku trofejí ulovených v poľovníckej sezóne 2017/2018, ktorá sa uskutoční v priestoroch Spoločenského pavilónu, Tr. SNP 61 v Košiciach v dňoch:

24-25.03.2018

Bližšie informácie nájdete na plagáte v prílohe.

Attachments:

Plagat_CHPT_KE.pdf

[Plagát - Chovateľská prehliadka trofejí 2017/2018 - Košice-okolie, Košice]

2046 kB

OPK Rimavská Sobota Vás srdečne pozýva na chovateľskú prehliadku trofejí ulovených v poľovníckej sezóne 2017/2018,
ktorá sa uskutoční v Salaši pod Maginhradom, Veľké Teriakovce v dňoch:

16-21.3. 2018 od 9,00 - 16,00 hod.

Bližšie informácie nájdete na plagáte v prílohe.

Attachments:

plagat_CHPT_RS.pdf

[Plagát - Chovateľská prehliadka trofejí 2017/2018 - Rimavská Sobota]

794 kB

OPK Martin v súčinnosti s OÚ Martin, Turčianskou regionálnou organizáciou SPZ a inými organizáciami
Vás srdečne pozývajú na chovateľskú prehliadku trofejí ulovenýchv poľovníckej sezóne 2017/2018, ktorá sa uskutoční v sále KaSS (požiarna zbrojnica) v Turčianskych Tepliciach v dňoch:

24-25. marca 2018 od 10,00 hod.

Na sobotu si pre Vás pripravili: módnu prehliadku poľovníckeho oblečenia, výstavu obrazov, odbornú prednášku Liečba a prevencia parazitárnych ochorení u raticovej zveri (14,00 hod) a iné.

Plagát nájdete v prílohe.

Attachments:

IMG.jpg

[Plagát - Chovateľská prehliadka trofejí 2017/2018 - Martin]

8708 kB

OPK Skalica so sídlom v Holíči a OkO SPZ Skalica v spolupráci s Mestom Holíč
Vás srdečne pozývajú na chovateľskú prehliadku trofejí ulovených
v poľovníckej sezóne 2017/2018, ktorá sa uskutoční v dňoch:

24-25. marca 2018 od 9,00 hod.

Na sobotu si pre Vás pripravili: slávnostné otvorenie výstavy, prezentáciu sokoliarov, súťaž vo varení guľášu a iné.

Vstupné: 2 €
Plagát nájdete v prílohe.

Attachments:

plagat CHPT 2018.jpg

[Plagát - Chovateľská prehliadka trofejí 2017/2018 - Skalica]

4979 kB

Pozývame Vás na súťaž vo vábení jeleňov - 8. ročník memoriálu Ladislava Penciaka, ktorý sa uskutoční dňa 18. marca 2018 o 11:00 hod. v priestoroch auly Okresného úradu v Považskej Bystrici.
Záujemcovia o súťaž prosíme o potvrdenie záujmu telefonicky Ing. Kaššákovi tel: 0905 803 107 alebo Ing. Peťovskej tel: 0908 735 923
Viac informácií o súťaži nájdete v priloženom programe.

Attachments:

memoriál_LP_program

[program]

380 kB

Pozývame Vás na chovateľskú prehliadku trofejí poľovnej zveri ulovenej v roku 2017/2018.

Chovateľská prehliadka sa uskutoční dňa 18.marca 2018 od 8:30 hod. v priestoroch Strednej odbornej školy stavebnej v Považskej Bystrici.
Viac o programe CHPT sa dozviete z priloženého programu.

Attachments:

Pozvánka_CHPT1

[pozvanka]

5170 kB