K obsahu článku sa nemá význam vyjadrovať. Otázkou je, za akým účelom článok, ktorý napísal zjavne dezorientovaný pán, vyšiel v "našom časopise" práve v dobe, kedy vrcholí príprava nového zákona o poľovníctve. Odpoveď nie je až taká ťažká, páni sa prezentujú na portáli Lovu zdar, prezentujú svoj vplyv na politikov a zjavne sme ich videli potiť sa na tlačovke s pánom Sulíkom pred minulými voľbami. A figurujú v memorande o predvolebnej a povolebnej spolupráci k príprave nového zákona pred týmito voľbami. Predpokladám, že majitelia časopisu boli s požiadavkou uverejniť takýto článok oslovení.
Významné výročie založenia organizovaného poľovníctva nám zadáva spomenúť najmä meno nositeľa, ktorý sa významne zaslúžili o tento počin. Tak, ako sa zapísal do našej histórie gen. Červíček nedovoľme, aby sa do tejto histórie zapísali v negatívnom význame, ako rozbíjači jednotnej organizácie poľovníkov na Slovensku aj dotyční páni. Verš "Pane odpusť im, lebo nevedia čo činia" (Ev. podľa Lukáša, kap. 23, verš 34) plne vystihuje mentálnu, etickú a poľovnícku úroveň dotyčných.
Nie dosť, že poľovníctvo čelí hystérii pseudoochranárskych zoskupení, masírujucich verejnú mienku na vlne, na ktorej sa vezie aj vedenie ministerstva životného prostredia, týkajúcej sa nielen lovu vlka. Začína prevládať absolútne odtrhnutie sa od reality života na vidieku, začínajú prevažovať "jednoduché" riešenia na zložité problémy. Sociálne siete sa stávajú odpadovou stokou názorov "homo sapiens" vo viacerých oblastiach života, zvlášť poľovníctva. Sme obtlstí páni s červenými nosmi, ktorí lákajú medveďov do dedín, bez armády nezvládame AMO a najväčšiu rozkoš nám pôsobí zabiť bezbranné zviera (a mnoho ďalších nepublikovateľných). Podobné vyjadrenie sa objavujú nielen od slečien na Facebooku, objavujú sa aj od oficiálnych predstaviteľov štátnej správy.
Právo poľovníctva vykonávame v súlade so zákonmi o poľovníctve, ochrane prírody, veterinárnej starostlivosti či zbraniach a strelive. Vyvíjame aktivity, ktoré bez existencie jednotnej poľovníckej organizácie by sme vyvíjať nemohli. Sme lojálni občania a sme ochotní pomáhať tam. kde je to potrebné. Pamätáme na situáciu, kedy sme sa zbierali na organizovanie celoštátnej poľovníckej výstavy, pretože ministerstvo nás v tom nechalo samých. Teraz, keď sme schopní existovať tak, že môžeme vyvíjať činnosť na ktorú sme boli ustanovení zákonom o poľovníctve sa vrátime o 100 rokov dozadu? Nedovoľme to.
PhDr. Miroslav Sedlák
OPK Prešov
