Slovenská poľovnícka komora - polovnickakomora.sk

Pri príležitosti konania 21. ročníka Levických poľovníckych dní, ktoré sa uskutočnia v dňoch 27.4.- 2.5. 2018 na Zimnom štadióne v Leviciach je vyhlásený Medzinárodný filmový festival Poľovníctvo a príroda 2018 ako súťažná prehliadka filmov.

Súťažné kategórie filmového festivalu:
1.    „Poľovnícky dokument a náučno - metodický film“,
2.    „Príroda a zver“
3.    „Domáce video – filmové začiatky"

Attachments:

FF_2018_vizual	[FF_2018]	753 kB
FF_2018_propozicie	[FF_2018_SK]	36 kB
FF_2018_propozicie	[FF_2018_HU]	36 kB

(11) Keď chcú psa biť, palicu si nájdu ...
      ... a tak keď vznikne povodeň, obvinia lesníkov. Nikto nepopiera, že vplyv lesa na hospodárenie s vodou je významný, ale tiež má svoje limity. Väčšinou vyjadrenia na túto tému nebývajú ničím podložené. Preto ponúkame krátky sumár podložený výskumom.
     Hlavné vplyvy lesa na vodnú bilanciu sú zachytávanie zrážok v korunách (inercepcia) a tak isto vyparovanie vody z povrchu rastlín (transpirácia), pričom netreba zabúdať na schopnosť pôdy zadržať vodu.
   Najúčinnejšie znižujú odtok povrchovej vody mladšie lesné porasty, účinnosť prestarnutých a preriedených porastov je približne rovnaká ako u nelesných spoločenstiev (viď zoznam štúdií nižšie: napr. 8.,12.,17.). Ihličnaté porasty sú účinnejšie ako listnaté (napr. 1., 2., 14., 15.).
    Vplyv ťažieb je úmerný ich plošnému podielu na celkovej výmere lesa (napr. 10., 18.). Povrchový odtok z jednotlivých odlesnených plôch sa podľa výskumov v experimentálnych povodiach v prvom roku po ťažbe zvyšuje až o cca 30 % (napr. 9.,16.), potom však už v druhom roku výrazne klesá a po 10-20 rokoch je už spravidla odtok nižší, než bol predtým zo starého lesa. Vplyv tradičných pásových rubov, pri ktorých sa porasty rúbu na viackrát, je výrazne nižší ako vplyv veľkých plôch bez starého lesa, napríklad v prípade kalamitných ťažieb (napr. zhrnutie dlhoročných výsledkov štyroch amerických experimentálnych povodí v 10.). Vplyv plôch dočasne bez stromov začína byť merateľný, až keď dosiahnu 25 % celkovej plochy (napr. 11.).
     Les má určitý lokálny vplyv na povodne v malých povodiach (do 100 km2), s narastajúcou výmerou povodí začínajú prevládať skôr klimatické a časové faktory. Vo väčších povodiach sú dopady stavu lesa na povodňové prietoky "kompenzované" časovým oneskorením medzi jednotlivými prítokmi, rozdielnym využívaním pôdy v povodiach jednotlivých prítokov a rozdielmi v zrážkových pomeroch v oblastiach jednotlivých prítokov (6., 4.,3., 13.).
     Podľa materiálov FAO a IUFRO zvyšovanie lesnatosti alebo hustoty lesa, zvyšovanie zastúpenia ihličnanov v lesoch však môže spôsobiť výraznejší pokles prietokov v čase nedostatku vody, čiže pri tomto spôsobe protipovodňovej ochrany je potrebné rozhodnúť, čo je prioritou (napr. 7., 5.).
     Ako vidieť, nič nie je také jednoduché, ako sa zdá. Vplyv ťažieb na odtok nie je až taký významný a je dočasný. V priebehu niekoľkých rokov mladý les znižuje odtok účinnejšie ako prestarnuté porasty.
Ale ani najhustejší les nezabráni vzniku povodne, keď prídu prívalové dažde. Počas nich sú lokálne úhrny zrážok až 50 mm za hodinu (Hodinové úhrny pri búrkach na niektorých miestach prekročili 30 milimetrov, napríklad v Budinej (35), Dobrej Nive (35), Poľane (31). Najvyšší úhrn sa nameral v Gbelcoch, a to 50 milimetrov, uvádza 25.7.2017 SHMÚ). Na jeden hektár lesa vtedy naprší 500 tisíc litrov vody za hodinu. Pre lepšiu predstavu – 5 vedier vody na jeden meter štvorcový (plocha jedného pracovného stola).

Myslíte, že toto dokáže zachytiť nejaký les !?

Literatúra:

Armbruster, M., Seegert, J., Feger, K.-H. 2004: Effects of changes in tree species composition on water flow dynamics – Model applications and their limitations, Journal Plant and Soil, Springer Netherlands, Volume 264, Numbers 1-2 / July, pp. 13-24
Augusto, L., Ranger, J., Binkley, D., Rothe, A. 2002: Impact of several common tree species of European temperate forests on soil fertility, Annals of Forest Science,Vol. 59 No. 3 (April 2002) p. 233
Brooks, K.N., Ffolliott, P.F., Gregersen, H.M., & Thames, J.L. 1991. Hydrology and the management of watersheds. Ames, Iowa: Iowa State University Press.
Bruijnzeel, L.A. 1990. Hydrology of moist tropical forests and effects of conversion: A state-of-knowledge review. Paris: UNESCO International Hydrological Programme.
Calder, I.R. 1998. Water-resource and land use issues. SWIM Paper 3. Colombo: IIMI. Pages 33
FAO, 2001: Land use impacts on water resources: a literature review, by B. Kiersch., Discussion Paper No.1, FAO Electronic Workshop on Land-Water Linkages in Rural Watersheds. Rome
FAO, 2008: Forests and water: A thematic study prepared in the framework of the Global Forest Resources Assessment 2005, FAO Forestry paper 155, Rome, 2008
Fedorov S.F., Marunich S.V.,1989: "Forest cut and forest regeneration effects on water balance and river runoff" in Roald L., Nordseth K. & Hassel K. A. 1989: FRIENDS in Hydrology, IAHS Publication No. 187, Published by the International Association of Hydrological Sciences, IAHS Press, Institute of Hydrology, Wallingford, Oxfordshire OX10 8BB, UK, strany 291-297
Hibbert, A. R., 1967. Forest treatment effects on water yield. In: W. E. Sopper and H. W. Lull (Editors), International Symposium For Hydrology. Pergamon, Oxford, pp. 527-543
Hornbeck, J.W., Adams, M.B., Corbett, E.S., Verry, E.S., Lynch, J.A. 1995: A Summary of Water Yield Experiments on Hardwood Forested Watersheds in Northeastern United States, Proceedings 10th Central Hardwood Forest Conference, Morgantowm, West Virginia March 5-8, 1995, USDA Forest Service, pp. 282-295
Johnson, R. 1998. The forest cycle and low river flows: a review of UK and international studies. Forest Ecology and Management 109:1–7.
McIntosh, P.D. 2003. Estimated effects of potential forestry operations on water quantity, Koonya district. Unpublished report, Forest Practices Board, Hobart na http://www.fpa.tas.gov.au
Nisbet, T. 2002: “Implications of Climate Change: Soil and Water.” v publikácii Climate Change: Impacts on UK Forests. Edinburgh: Forestry Commission Edinburgh. Chapter 5.
Nisbet, T. 2005: Water Use by Trees, Forestry Commission, Information Note, Forestry Commission, Edinburgh, 8 strán.
Tate K. W. 1996: Interception on Rangeland Watersheds; Rangeland Watershed Program, Factsheet, No. 36,
Wemple, B.C., J.A. Jones, and G.E. Grant. 1996. “Channel Network Extension by Logging Roads in Two Basins, Western Cascades, Oregon.” Water Resources Bulletin 32, No. 6: 1195-1207.
Yu Yannian, 1990: Hydrological effects of forests, The Hydrological Basis for Water Resources Management (Proceedings of the Beijing Symposium, October 1990), IAHS Publ. no. 197
Ziemer, Robert R. 1998. Flooding and stormflows. In: Ziemer, Robert R., technical coordinator. Proceedings of the conference on coastal watersheds: the Caspar Creek story, 6 May 1998; Ukiah, California. General Tech. Rep. PSW GTR-168. Albany, California: Pacific Southwest Research Station, Forest Service, U.S. Department of Agriculture; 15-24. 

(10) Keď dvaja robia to isté...

Ochranári vyčítajú lesníkom, že ťažia v národných parkoch. Síce lesníci neporušujú žiaden zákon, ale...

V susednej Českej republike sú národné parky spravované organizáciami zriadenými ministerstvom životného prostredia. V januári 2007 sa prehnal Národným parkom Šumava uragán Kyrill. K 31.1.2007 evidovala Správa NP Šumava 687 000 m3 kalamity, z toho 62 000 m3 v bezzásahových zónach ( ktorých bolo mimochodom 26 % z výmery NP ).
A ako postupovali pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy ochranári? V bezzásahových územiach neťažili, celkovo v nich odumrelo okolo 3 800 ha lesa, čo predstavuje 30 % ich výmery. V zónach, kde zasahovali, za šesť rokov vyrúbali 1 089 211 m3 a obnovili les na ploche 1 595 ha. Podľa ich slov lesné ekosystémy v NP prešli v rokoch 2007 až 2012 najväčšou gradáciou podkôrneho hmyzu za dobu jeho existencie. Nástup vysokej populačnej hustoty lykožrúta závisel predovšetkým na veľkosti bezzásahového územia, počiatočnej hustote populácie, ale tiež na množstve nespracovaných polomov. Čím viac nespracovaných stromov bolo ponechaných, tým rýchlejší bol nárast početnosti. Doba presunu gradácie do zásahových častí NP a celková doba gradácie záviseli predovšetkým na veľkosti bezzásahového územia. Čím väčšie bolo bezzásahové územie, tým dlhšie trval presun lykožrútov do zásahových častí no a o to bola dlhšia doba ich rozmnožovania sa v oboch zónach. Celkovo trvala 5 rokov a vrcholila v treťom roku po uragáne. Znovu pripomíname, že toto sú skúsenosti pracovníkov rezortu životného prostredia.
Na začiatku tohto príbehu bolo 62 000 m3 polomov v bezzásahových zónach a 625 000 m3 v zásahových. Na konci 3 800 ha odumretého lesa v bezzásahových zónach (ktorý sa postupne presúva do fázy obnovy) a 1 600 ha obnoveného lesa v zóne, kde sa kalamita spracovávala.

Premýšľajte!
Nie je to to isté ako v národných parkoch na Slovensku, len osoby a obsadenie je iné... 

(12) Les a pitná voda, ale aj ukladanie uhlíka

     Minule sme uvádzali štúdie, ako vplýva les na odtok vody (na rozdiel od tvrdenia: Ochranár Erik Baláž: Lykožrút nepriniesol Tatrám smrť, ale život; [pravda.sk; 24/09/2016; Andrej Barát] „Pripúšťam, že niekde mohla vyschnúť nejaká studnička, ale to môže súvisieť aj s tým, že sa v jej okolí pred 200 rokmi vyrúbal les.“) To naozaj za všetko môže ťažba dreva?
     Nikoho asi netreba presviedčať o tom, aký obrovský význam a vplyv má les aj na kvalitu a množstvo pitnej vody.
    Je však tomu tak aj v suchých lesoch ponechaných na „ všeriešiaci bezzásahový režim“, v zmysle tvrdenia ochranárov, že „príroda si poradí najlepšie sama“? Určite poradí, len bohužiaľ nie vždy v prospech človeka.
     Čo sa však stane, ak stromy na súvislej ploche hromadne vyschnú, napríklad po vetrovej alebo podkôrnikovej kalamite a my sa rozhodneme ponechať tieto plochy bez zásahu? Je samozrejmé, že v mŕtvom strome neprebieha fotosyntéza a tým pádom nedochádza ani k využitiu vody v rámci rastových procesov. Stromy na danej lokalite začnú postupne hniť, čím mimochodom ročne z jedného hektára do ovzdušia uvoľnia 6-10 t CO2 a do spodnej vody uvoľnia humínové kyseliny a organický uhlík, ktoré pri kontakte s prípravkami na úpravu pitnej vody vytvoria karcinogénne látky presahujúce únosné limity škodlivosti pre ľudský organizmus (Viď štúdia na stránke SLsK: Bark beetle infestation affect water quality in Rocky Mountains of North America).
     A keď sme už spomenuli ten uhlík, veľa sa rozpráva a píše o ukladaní uhlíka, o znižovaní jeho produkcie... Určite ste všetci počuli výraz fotosyntéza a akumulácia uhlíka. O čo vlastne ide?
     Počas fotosyntézy sa časť uhlíka z rastlinami vdýchnutého oxidu uhličitého spotrebuje na vlastný rastový proces a zvyšok sa viaže do štruktúr rastliny. V prípade zdravých, zelených lesov sa viaže uhlík v dreve stromov. V prípade vyťažených stromov, z ktorých sa vyrobia drevené produkty, je viazaný tento uhlík, napríklad v nábytku, do doby jeho životnosti. Toto je bežný cyklus stáročia uplatňovaný a fungujúci v prospech človeka a dokonca aj prírody, lebo znižuje nadbytok uhlíka vyprodukovaného človekom v atmosfére.

     No a teraz sa poobzerajte okolo seba a zistite, koľko výrobkov z dreva alebo na báze dreva máte okolo seba. Tam všade je uložený uhlík. A pritom ide o trvalo obnoviteľnú surovinu. Len s ňou treba rozumne hospodáriť!

(13) Na Slovensku, i tak še da!

     Už niekoľko rokov je verejnosť presviedčaná, ako je potrebné chrániť prírodu. Síce bez koncepcie, bez vízie, bez dostatku peňazí, ale ... divočina na Slovensku ... bohovsky dobre to znie! Reálny obraz o tom, ako to funguje, či skôr nefunguje odhalila Záverečná správa Najvyššieho kontrolného úradu z kontroly Medzinárodnej biosférickej rezervácie (MBR) Východné Karpaty z októbra 2017 lhttp://www.slsk.sk/KontrolaMedzinarodnejBiosferickejRezervacieVychodneKarpaty_zaver.sprava).pdf
Ako sa to celé začalo?
V júni 2007 bola lokalita Karpatské bukové pralesy, ako spoločný Slovensko - Ukrajinský projekt, zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Nominačný projekt Slovenského komponentu pripravila Slovenská agentúra životného prostredia spoločne s externými odborníkmi Prof. Dr. Ing. Pichlerom a Prof. Ing. Vološčukom DrSc. Predkladanému návrhu nepredchádzalo žiadne celoplošné mapovanie, ktorého cieľom by bolo identifikovať lokality spĺňajúce kritériá vysokej prírodoochrannej hodnoty a návrh obsahoval mnoho významných technických nezrovnalostí. Najväčšou bol výrazný rozdiel vo výmere jadrovej zóny podľa mapovej a tabuľkovej prílohy nominačného projektu (v tabuľkovej časti 5 766 ha, z mapového polygónu vychádzala výmera 3 522ha).
S takzvanými ochranármi z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK je ťažko v niečom súhlasiť, ale v prípade MBR a požiadaviek UNESCO sa inak nedá, len plne súhlasiť – od začiatku je to pripravené a zrealizované zle a žiaľ aj terajší stav nie je to, k čomu sa Slovensko zaviazalo. No už sa nedá s VLKom súhlasiť s tým, ako ďalej. Stačí si prečítať „Zhrnutie“ a okamžite vyvstávajú otázky.

- Boli zistené nedostatky pri vyhlasovaní chránených území a v oblasti ich členenia. Bol zistený nesúlad medzi deklarovanou zonáciou územia a reálnym stavom, čo bolo spôsobené problematickým postupom z minulosti, pri spracovaní návrhu pre vyhlásenie MBR a ktorého znenie nebolo pred zápisom územia konzultované s kontrolovaným subjektom (ŠOP) a ani s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov.
- Sublokality v rámci dotknutého územia nepatrili do výlučného vlastníctva štátu tak, ako to bolo deklarované v nominačnom projekte.
- Bola zistená absencia resp. neaktuálnosť strategických programových dokumentov v oblasti ochrany prírody a krajiny, koncepcia neobsahovala víziu a poslanie biosférických rezervácií, ich náplň, funkcie a princípy fungovania.
- V kontexte medzinárodnej spolupráce stanovené úlohy neboli a ani nie sú odkonzultované a skoordinované s partnerskými územiami v rámci MBR.
- Finančné prostriedky v sume 1 217 807,81 eur slúžili predovšetkým na organizačné zabezpečenie správy NP Poloniny. Preverením dokumentácie a procesov verejného obstarávania boli zistené nedostatky a kontrolovaný subjekt nepostupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a v súlade s Občianskym zákonníkom.
- Aktuálny právny stav, kompetencie a alokované finančné prostriedky nezaručujú dlhodobú udržateľnosť plnenia medzinárodných záväzkov z dôvodu rozsahu a náročnosti plánovaných úloh.
O to absurdnejšie vyznieva odporúčanie NKÚ Vláde SR posúdiť možnosť zverenia vybraných častí územia NP Poloniny vo vlastníctve štátu do správy Štátnej ochrany prírody SR. Veď podľa predloženej správy ochrana prírody nie je schopná zabezpečovať ani tie úlohy, ktoré mala doteraz. Ako a za čo bude plniť ďalšie?
   

(16) Naozaj sa chráni to, čo sa chrániť má?

Národná sústava chránených území vznikala v priebehu niekoľkých desaťročí. A nedá sa to nazvať inak ako nesystémovo. Bez celoplošného mapovania, bez akejkoľvek centrálnej koordinácie z úrovne štátu neustále narastala a dnes máme 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí, 1097 maloplošných chránených území.
Európska sústava chránených území naopak vznikala na Slovensku veľmi rýchlo a pod obrovským časovým tlakom v súvislosti s našim vstupom do EÚ a so záväzkami z toho vyplývajúcimi. Postup bol rovnaký – nesystémový, nekoordinovaný, bez dostatočných odborných podkladov. A aj cieľ bol rovnaký – čo najväčší rozsah ochrany bez ohľadu na jej reálne opodstatnenie.
Ale aj to je málo! V súčasnosti sa rozsah ochrany prírody rozširuje ďalším nesystémovým krokom. Z rôznych dôvodov sa obmedzuje hospodárenie v lesoch zákazmi činnosti podľa §4 a §8 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Že zveličujeme? Nuž tak tu je príklad. Okresný úrad Liptovský Mikuláš zakázal Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Bobrovec vykonávať lesnícke činnosti až do vyhlásenia zón TANAP-u (čo sa nedarí už mnoho rokov a ešte mnoho sa nepodarí). Stalo sa tak v súvislosti so spracovaním kalamity spôsobenej víchricou Žofia. Toto územie bolo v minulosti niekoľkokrát preskúmané a posudzované odborníkmi. Je súčasťou TANAP-u, v ktorom platí tretí stupeň ochrany, tiež je súčasťou chráneného vtáčieho územia Tatry, nachádza sa v národnom zozname území európskeho významu ( je v ňom priradený 3. a 4. stupeň ochrany ). Nebolo tam navrhnuté maloplošné chránené územie. Takže napriek tomu, že toto územie je súčasťou národnej a európskej sústavy chránených území a boli v ňom zabezpečené záujmy ochrany prírody, ďalším nesystémovým krokom je zavádzaný bezzásahový režim a to nie na základe odbornej opodstatnenosti, ale ideologickej požiadavky navyšovať výmeru bezzásahových území. V tomto prípade je dokonca obmedzovaný súkromný vlastník, sú obmedzované jeho ústavné práva.
Podľa znaleckého posudku z roku 2016 vtedajšia strata z nemožnosti spracovania dreva a následného rozvoja podkôrneho hmyzu bola 3 011 397.- Eur. Ročná náhrada ponúknutá Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu bola vo výške 30 419,72 Eur. Je to spravodlivé?
Uvedené rozhodnutie má zabezpečiť ochranu navrhovanej A zóny TANAP-u. Nepostupuje sa však rovnakým postupom v celej budúcej A zóne. Niekde sa hospodáriť smie, niekde nie. Toto rozhodnutie obmedzuje len Urbárske pozemkové spoločenstvo Bobrovec. Je to spravodlivé?

(14) Bájka o vĺčikovi
Kedysi dávno malý vĺčik trávil množstvo času v krásnom zelenom lese. O les sa starali zelení mužíčkovia (len aby nedošlo k zámene, nie mimozemšťania) tak, aby bol naozaj stále zelený, plný života, chránil pôdu, hospodáril s vodou a do vzduchu vypúšťal voňavé látky, vďaka ktorým bol les zaradený do klimatických kúpeľov. Ako vĺčik rástol, zistil, že ku koristi sa dá prísť aj ľahšou cestou, ako denno-denne chodiť hlboko do lesa a za niečo zodpovedať. Začal ostatných presviedčať, že ten obhospodarovaný les je vlastne divočina, že všetci zelení mužíčkovia sú vlastne darebáci, lebo tie stromy aj rúbu. Proste mal na les iné nazeranie, povýšené umeleckým cítením. Vypracoval sa dokonca na veľkého vlka, len alfa samec akosi nemienil ustúpiť. Tak sa vĺčik zreinkarnoval na vranu. No a krákal ďalej o akejsi divočine, o prírodnej turistike, o zlých zelených mužíčkoch. Svoje krákanie podporil vďaka umeleckému videniu lesa na ešte vyššiu úroveň ako alfa samec vlk a oslovil množstvo ostatných živočíchov, síce dosť ďaleko od divočiny, ale zato presvedčených, že konajú v mene divočiny. Len si akosi nevšimli schému ľahkej koristi, o ktorej asi málokto vie. A pre istotu, bolo by dobré, keby zelení mužíčkovia už ani len nespravovali územie, kde by bolo dobré podnikať podľa svojich predstáv. Veď musia vidieť všetci všetko?
Vĺčik, či dnes už vrana si vytvorila eseročku A, cez ktorú vyrába naozaj krásne filmy a knihy, samozrejme so svojim patričným presvedčivým komentárom. Veď všetkých treba presvedčiť, že nič nerobenie v divočine a prírodná turistika je to, čo všetci chcú. Aj sa mu to celkom dobre darí. Dokonca až tak, že vrana sa stala bielou. No kolobeh koristi treba nejako poistiť. Tak začal pôsobiť aj v nadácii B a kamarát založil eseročku C. A práve cez céčko sa ponúka divočiny chtivým pozorovanie zveri, fotografovanie polodivokých koní... Samozrejme za korisť. A časť z nej kamarát z céčka posiela do nadácie B. Za každého klienta 15 éčok (len aby nedošlo k zámene, nejde o emulgátory v potravinách). A teraz kontrolná otázka, či ste ešte v obraze – kto je predsedom správnej rady v nadácii B? Ak ste uhádli, že biela vrana – bingo! Čo na tom, že pri aktivitách v eseročke C sa porušujú zákony. Aj to si poistíme. Ako sprievodca*1 pôjde do terénu kamarát – stráž prírody. Síce zneužije postavenie strážcu na komerčné účely*2, vyvezie klientov do chráneného územia autom*3, ale kto by sa už pýtal, keď sa na ceduľke za oknom skvie štátny znak. Potom sem tam vybočí aj z turistického chodníka*4, na čo síce nie je výnimka, ale však kto by sa pýtal, keď sa na rukáve skvie štátny znak. A že si nepýtali súhlas vlastníka alebo správcu územia*5? Načo! Veď keby sa náhodou našiel nejaký zelený mužíček a iniciatívne sa pýtal, tak vlastne akcia nie je za účelom dosiahnutia zisku, lebo však klient ešte neplatil. Zaplatí až potom, keď nikto nikoho nechytí. Len tá biela vrana pritom akosi šedivie - černie! Nuž korisť, ktorá vzniká pri aktivitách, ktoré sú za hranicami hneď troch zákonov, nemal predsa nikto vidieť!
Svojho času sa zelení mužíčkovia začali pýtať, ktorý paragraf ktorého zákona zelení mužíčkovia porušujú, začali sa brániť argumentmi a nie krákaním. No pri prírodnom turizme, o ktorom sa v poslednom čase stále kráka, sa porušujú paragrafy zákonov:
*1 - § 23 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
*2 - § 75 v spojení s § 77 Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
*3 - § 31 ods. 1 písm. d) Zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch
     - § 14 ods. 1 písm. a) Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
*4 - § 14 ods. 1 písm. c), e) Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
*5 - § 30 ods. 3 Zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch

(15) Kto vykopáva otvorené dvere?
   Po spustení kampane, v ktorej lesníci vyznievajú ako vagabundi, vyrukovalo Ministerstvo životného prostredia s Národným memorandom o lese - uvedomujúc si mnohé skutočnosti, hlásiac sa k ochrane prírody a potvrdzujúc záväzok chrániť prírodu Slovenska, vrátane lesov, vyjadrený najmä v Zákone o ochrane prírody a krajiny, Zákone o lesoch, stratégiách a právnych predpisoch Európskej únie a medzinárodných dohovoroch, ktorých je Slovenská republika zmluvnou stranou.
   Len akosi ten zákon o lesoch sa síce v memorande spomína, ale akoby sa hneď aj ignoroval. Ako inak si vysvetliť to, že je potrebné napr. „za účelom celkového zlepšenia stavu lesov na Slovensku podporovať zavedenie princípov a postupov zodpovedného lesného hospodárenia do plánov obhospodarovania lesov na Slovensku.“ Doteraz však nikto nepovedal, v čom dnešné princípy a postupy zodpovedného lesného hospodára pri plánoch obhospodarovania lesov na Slovensku odporujú vyššie spomenutému.
Lesníci dokonca idú ďalej. Dobrovoľne sa prihlásili k auditu hospodárenia, ktorý preveruje ich obhospodarovanie lesov na základe 7 medzinárodných princípov, 32 národných kritérií, 59 indikátorov na regionálnej úrovni a 110 indikátorov na individuálnej úrovni (napr. v schéme PEFC). Kde napríklad jedno z medzinárodných kritérií je aj „Zachovanie, ochrana a primeraný rozvoj biologickej diverzity lesných ekosystémov“, kde sa posudzujú kritériá ako napr. „štruktúra a prirodzenosť lesov“, „ponechávanie stromov na dožitie“, „lesy osobitných prírodných hodnôt“, „chránené a ohrozené rastlinné a živočíšne druhy“. Samozrejme so svojimi indikátormi. Po environmentálnej stránke v čom tieto veci nezodpovedajú "postupom zodpovedného lesného hospodára?"
Podľa certifikačných schém sa obhospodarujú lesy na Slovensku trvalo udržateľným spôsobom. Podľa schémy PEFC na výmere 1 236 000 ha, v schéme FSC 173 787 ha, čo je spolu 70% výmery lesov na Slovensku. Je to dobrovoľné, nad rámec zákonov a dokonca za poplatok overenie nezávislou autoritou, či sa lesy obhospodarujú trvalo udržateľným spôsobom – teda spĺňajú všetky tri piliere – sociálny, ekonomický aj ekologický.
Pán minister, ešte aké princípy a postupy zodpovedného lesného hospodárenia do plánov obhospodarovania lesov na Slovensku treba zaviesť?

(17) Cestou - necestou...alebo ako ďalej s lesnými cestami

Sprístupnenie lesov lesnými cestami*1 je téma, ktorá vyvoláva množstvo protichodných otázok. Je lesných ciest veľa? Je ich málo? Budovať ďalšie? Rekultivovať súčasné?... No odpovede sú komplikovanejšie. Diskusie z nedávnej doby sa zaoberajú tým, či sú lesné cesty vôbec potrebné. Všetko sa stavia do polohy, že lesníci si lesné cesty budujú len preto, aby mohli ľahšie približovať či odvážať vyťažené drevo. Už menej sa hovorí o tom, že pre lesníkov slúžia lesné cesty napríklad aj na rozvoz sadbového materiálu pri obnove lesa, na zabezpečenie účinnej ochrany lesov pred rôznymi škodcami. Tak isto je nedôsledná diskusia o tom, či lesné cesty budovať aj naďalej, či ich máme veľa či málo. V tejto súvislosti je čistá schizofrénia pri presviedčaní verejnosti, že lesy treba obhospodarovať prírode blízkym spôsobom a zároveň tvrdiť, že lesné cesty sú niečo zlé, čo do lesa nepatrí. Jednou z podmienok výberkových lesov – čiže lesov s veľmi podobnou štruktúrou ako má prales – je hustá sieť lesných ciest a zvážnic. Ich rozstup nemôže presiahnuť 80 metrov. Len pre porovnanie, na Slovensku máme lesných ciest 19,4 m/ha, čo je asi 30 – 50 % lesných ciest, ktoré sú vybudované vo Švajčiarsku, západnom Nemecku alebo Rakúsku. V diskusiách sa takmer úplne mlčí o využívaní lesných ciest množstvom ľudí, ktorí chodia do lesa z rôznych dôvodov. Asi najpočetnejšia skupina sú turisti, cyklisti, zberači lesných plodov, poľovníci... Mediálne útoky začnú hlavne vtedy, keď je lesná cesta práve využívaná lesníkmi a je ťažie priechodná. No treba si uvedomiť dve skutočnosti – kto lesnú dopravnú sieť vybudoval a je k dispozícii všetkým. A na druhú použijem krátke prirovnanie – keď doma prerábate kúpeľňu, tak isto je časť bytu v dezolátnom stave. Ak sa však kúpeľňa
prebuduje, uprace sa, všetko je tak ako má byť. Aj lesná cesta je po skončení využívania na približovanie dreva upravená do pôvodného stavu a opäť slúži všetkým. Chce to len trochu tolerancie.
Žiaľ, na jedno sa pri všetkých tých diskusiách akosi zabúda. Že všetkým hrozí úraz!
Aj vtedy sú lesné cesty niečo zlé?

https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=533494837035469&id=414942708890683

*1 Lesná cesta (STN 73 6108): je to pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou lesnej dopravnej siete; určená je na dopravu dreva, osôb, materiálu, na prejazd špeciálnych vozidiel (požiarna, zdravotná služba) ale môže slúžiť aj na iné ciele; má vybudované zemné teleso a aspoň jednoduché odvodnenie.

(18) Superrýchle konanie.

Iste ste sa stretli s pojmom superrýchle konanie a to najmä v justícii. Tento postup si osvojili aj úradníci orgánov štátnej správy životného prostredia Slovenskej republiky. Za mnohé snáď jeden príklad superrýchleho konania.
Nemenované občianske združenie prevádza ,,výskum“ v našich lesoch. Má na to požehnanie MŽP SR a niekoľkých donorov. Pôvodné rozhodnutie o vydaní súhlasov a povolení výnimiek v lokalitách s 5. stupňom ochrany úradníci zmenia vždy, keď to občianske združenie potrebuje. Udivuje však rýchlosť, v tomto prípade až superrýchlosť vybavovania žiadostí tohto občianskeho združenia úradníkmi štátnej správy životného prostredia. O jednu takúto zmenu pôvodného rozhodnutia požiadalo občianske združenie dňa 30. 11. 2015. Orgán štátnej správy už na druhý deň po doručení žiadosti, tj. 1. 12. 2015 požiadalo Štátnu ochranu prírody SR o vypracovanie stanoviska a zároveň vyzval žiadateľa (občianske združenie) na zaplatenie správneho poplatku 100 €. Aby sme opis superrýchleho konania zrýchlili, už na Silvestra 31. 12. 2015 vydal orgán štátnej správy rozhodnutie, v ktorom samozrejme vyšlo občianskemu združeniu v ústrety. A trvalo to len jeden kalendárny mesiac.
Pozn.: Rozhodnutím orgánu štátnej správy bola občianskemu združeniu povolená okrem iného aj výnimka zo zákazu podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny – zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt v území s 5. stupňom ochrany prírody (o čom iní, vrátane vlastníka, môžu iba snívať). Orgán štátnej správy im povolil výnimku na územiach s piatym stupňom ochrany na celom území Slovenska napriek tomu, že žiadateľ nedoložil zákonom stanovený súhlas vlastníka. 
Síce rozhodnutie nebolo vydané celkom v súlade so zákonom, ale v superrýchlom konaní na také malichernosti zrejme nie je čas.
No môže to byť aj celkom inak.
Národné lesnícke centrum 30. 3. 2015 (8 mesiacov pred horeuvedeným) tiež požiadalo MŽP SR o povolenie výnimiek a vydanie súhlasov zo zákazov zákona o ochrane prírody a krajiny. Súčasťou žiadosti bolo aj spomenutá výnimka zo zákazu podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. – zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt. NLC potrebovalo súhlas v rámci realizácie úlohy ,,Národná inventarizácia a monitoring lesov Slovenskej republiky“ (NIML2). Uvedený zásah do pôdneho krytu v lokalite s 5. stupňom ochrany sa mal vykonať na výmere 0,2 m² (slovom nula celá dva metre štvorcové). Aj v tomto prípade postupoval orgán štátnej správy životného prostredia na naše pomery vcelku rýchlo. Dňa 27. 5. 2015 (o necelé dva mesiace) vydal rozhodnutie. Avšak s tým rozdielom, že Národnému lesníckemu centru výnimku zo zákazu § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. nepovolil.
Pozn.: Z uvedeného dôvodu sa v rámci NIML2 neodoberali a nevyhodnotili vzorky pôdy z inventarizačných plôch ležiacich v 5. stupni ochrany, čo znemožnilo zhodnotiť celoplošne zmenu stavu pôdy lesov SR, a tak sme (odborná a laická verejnosť) prišli o dôležitý zdroj informácií.
Na základe uvedeného nedáva zmysel ani hlavný dôvod na nové bezzásahové územia. Veď nám stále dookola ochranári opakujú, že tieto územia majú slúžiť hlavne výskumu. Alebo výskum mimovládnej organizácie má pre štát väčší význam ako výskum štátnej inštitúcie...? Prepáčte, ale akosi nerozumiem... 

(19) Desatoro pre les - 1

     V kampani ochrancov prírody iniciátori ponúkli občanom v desiatich bodoch predstavu, ako by sa veci na Slovensku mali diať (postupne ich prejdeme všetky). Pri svojich predstavách ale zabudli, či úmyselne zamlčali súvislosti? V následných vyjadreniach už lesníkov nešetria a dokonca lesníci sú vraj horší ako developeri v národných parkoch. Nuž, tak poďme postupne:

Desatoro pre les
1. Slovensko je výnimočné vďaka nádhernej prírode a my chceme, aby to tak zostalo – bez ohrozujúcich a škodlivých zásahov človeka.

    Nádherná príroda na Slovensku je naozaj fakt, len treba zadefinovať, čo všetko ako prírodu vnímame. Sú to poľnohospodárske polia, lúky, pasienky? Predpokladáme, že intravilán miest a obcí tiež do toho nepatrí. Takže najväčší podiel na „nádhernej prírode“ majú lesy, hole a skalné územia vysoko nad lesmi. Z lesov je dnes 60% pod rôznym stupňom ochrany, pričom len nepatrné percento je naozaj lesov v pôvodnom, nezmenenom stave – prírodných lesov. Všetky ostatné lesy, ktoré sú hodné ochrany a ktoré takmer všetci vnímajú ako „nádhernú prírodu“, však sú so zásahmi človeka. A sú takéto zásahy naozaj škodlivé? Veď tie zásahy tu boli aj doteraz robené odborne vzdelanými ľuďmi pri výchove a obnove lesa. A to už viac ako 200 rokov. A zrazu ich ideme klasifikovať ako škodlivé!
      Kto doviedol viac ako polovicu lesov do stavu hodného ochrany?
     Dnes je človekom zasiahnutý každý meter štvorcový našej planéty a mnohé z nich sú naozaj škodlivé. Ale pokiaľ na jednej strane označujeme lesy ako „nádhernú prírodu“, nemôžeme prestať v nich zmysluplne zasahovať len preto, že niekto zrazu povie, že ten zásah je škodlivý.

História a nádherná príroda jednoducho nepustí!

OPK Lučenec Vás pozýva na chovateľskú prehliadku trofeji zveri ulovenej v poľovných revíroch okresov Lučenec a Poltár v poľovníckej sezóne 2017/18.

Miesto konania: Hotel Novohrad Lučenec
23. marca 2018 od 8.00 do 18.00 hod
24. marca 2018 od 8.00 do 18.00 hod
25. marca 2018 od 8.00 do 12.00 hod

Attachments:

pozvanka_web.jpg

[Pozvánka]

808 kB

Internetový portál www.africkymorprasat.cz dnes informoval o nariadení Krajskej veterinárnej správy pre Zlínsky kraj, ktorá k 1. februáru 2018 vydala nové mimoriadne veterinárne opatrenia reagujúc na zmenšenie zamorenej oblasti, ktorou bol doteraz celý okres Zlín. Zamorená oblasť aktuálne zahrňuje len 40 % okresu. Zmenšním zamorenej oblasti tiež došlo k zmenám vo vzťahu k vyplácaniu zástrelného a nálezného.

Attachments:

AMP_18_MVO_2018_014531_divoka_prasata_nova_za~.pdf

[Nariadenie ŠVS ČR - nová zamorená oblasť]

394 kB

K tradičnej výstave cestovného ruchu ITF Slovakiatour spojenej s veľtrhom Danubius Gastro neodmysliteľne patrí aj výstava Poľovníctvo a oddych, ktorá sa ako špecializovaná výstava uskutočnila na bratislavskom výstavisku Incheba v termíne od 25.-28.1.2018 už po dvadsiaty piatykrát.

Tento rok sa predstavilo na výstave celkom 737 vystavovateľov a medzi nimi nechýbala ani Slovenská poľovnícka komora, ktorá mala svoj stánok umiestnený v pavilóne haly B.2 pri hlavnom pódiu. Návštevníci mali možnosť vzhliadnuť vystavené najsilnejšie trofeje Slovenska – jeleňa, diviaka a srnca. Ako zaujímavosť v súvislosti s africkým morom ošípaných sme zrealizovali nástenku o rizikách a rozšírení tohto vírusu v Európe a vystavovali sme spolu s ňou vývojovú radu diviačích klov. Prezentovali sme tiež úspechy našich trubačov, vábičov a kynológov na národných a medzinárodných podujatiach v roku 2017 a návštevníci mohli vidieť aj nový vzor uniforiem SPK.

Obvodná poľovnícka komora Ilava pozýva na

chovateľskú prehliadku trofejí ulovených v 
poľovníckej sezóne 2017/2018, ktorá sa uskutoční
v Dome Kultúry Ilava v dňoch:

25.3.2018 od 08,00-15,00 hod.,
26.3.2018 od 08,00-12,00 hod. 

Plagát podujatia nájdete v prílohe.

Attachments:

chovatelska_prehliadka_trofeji_2018.pdf

[Plagát - Chovateľská prehliadka trofejí 2017/2018 - Ilava]

2304 kB

OkO SPZ VO VEĽKOM KRTÍŠI, OPK VEĽKÝ KRTÍŠ, MESTO VEĽKÝ KRTÍŠ, OKRESNÝ ÚRAD VEĽKÝ KRTÍŠ - POZEMKOVÝ A LESNÝ ODBOR

Vás srdečne pozývajú na

Chovateľskú prehliadku poľovníckych trofejí zveri ulovenej v poľovných revíroch  okresu Veľký Krtíš v sezóne 2017/2018

Termín od 14-18. marec 2018

Miesto: Výstavná sála Kultúrneho domu, Nám. A.H.Škultétyho, Veľký Krtíš

Attachments:

CHPPT 2018 plagát.pdf

[Plagát]

179 kB

Slovenský poľovnícky zväz, Českomoravská myslivecká jednota, redakcia časopisu Poľovníctvo a rybárstvo, redakcia časopisu Myslivost, Klub fotografu přírody pri ČMMJ

vyhlasujú forosúťaž Zlatý jeleň Slávu Štochla 2018.

Súťažné kategórie:
1. Cicavce,
2. Vtáky,
3. Ostatné živočíchy, 
4. Zo života poľovníkov

Attachments:

propozície_ZJ_2018

[ZJ_2018]

265 kB

V prílohe nájdete prezentáciu MVDr. Rudolfa Janta, hlavného inšpektora pre zdravie zvierat Štátnej veterinárnej a potravinovej správy na odber a predkladanie pohlavných orgánov z diviačic a lanštiačok.

Attachments:

Odber_predkladanie_pohl.organov_diviacic_a_la~.pdf

[Odber a predkladanie pohlavných orgánov z diviačic a lanštiačok]

5844 kB

UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY    č. 548

z 29. novembra 2017

ku Koncepcii rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike - národný program rozvoja poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri

Číslo materiálu: 27831/2017
Predkladateľ: ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Vláda
A.       schvaľuje
A.1.    Koncepciu rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike – národný program rozvoja poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri.
 

Uznesenie vlády SR číslo 548/2017                            strana 1

Attachments:

KRP - uzn. vlády.docx	[Uznesenie vlády]	16 kB
KRP v SR do r. 2030.docx	[Koncepcia rozvoja poľovníctva v SR do r. 2030]	126 kB

Slovenská poľovnícka komora sa aj tohto roku zúčastní hodnotenia trofejí Medzinárodnou komisiou pre poľovníctvo a ochranu zveri CIC pri príležitosti konania výstavy FeHoVa 2018 a preto prosí svojich členov, ktorí majú záujem o ohodnotenie zlatej trofeje, aby sa ozvali so svojou žiadosťou na e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

Attachments:

Announcement 2018_v2.pdf

[Oznámenie o hodnotení trofejí CIC, FeHoVa 2018]

252 kB

Na základe zverejnených informácií na webovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR www.mpsr.sk, bolo v poľovníckej sezóne 2017/2018, v dobe lovu od 1.11.2017 do 15.1.2018 z určenej kvóty (76 jedincov) lovu vlka dravého ulovených 40 vlkov a nájdené 4 úhyny, čo znamená, že kvóta bola plnená na 56,2 % (mimo úhynu). 
Doba lovu (symbolických) 76 dní je však príliš krátka na lov tejto šelmy. Aby sa kvóta naplnila tak v praxi by to znamenalo, že každý deň by musel byť ulovený jeden vlk. Toto je však pri výkone práva poľovníctva, ako predovšetkým voľnočasovej aktivity, za taký krátky čas priam nemožné.

Vlk bol ulovený v nasledovných poľovných oblastiach v pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja:

Attachments:

kvota_lovu_vlka_draveho_2017-2018.pdf	[Kvóta lovu vlka dravého v sezóne 2017/2018]	266 kB
mapa_uzemi_na_ktorych_nie_je_lov_vlka_povoleny.pdf	[Mapa území v ktorých nie je lov vlka povolený ]	4052 kB

Sám som viac než 15 rokov poľovník a predstava, že slovenské poľovníctvo a poľovníkov niekto, až tak silno nenávidí ma prekvapila. Nemilo.

Začiatkom mesiaca december minulého roku zverejnil p. Michal Andel na svojom blogu na SME, článok s názvom „Poľovníctvo na Slovensku - 2 roky príhod a skúseností“ .

Úvodom by som chcel zdôrazniť, že ma veľmi mrzí usmrtenie psa, ktorý autorovi patril. Pes (s výnimkou psíkov prikovaných reťazou k múru za účelom produkcie šteniat) je spravidla platným členom chovateľovej rodiny, venujem sa poľovníckej kynológii, chovám poľovné psy, a preto chápem ako sa autor musel cítiť, keď bol jeho pes násilne usmrtený. Súčasne, ale uvádzam, že pokiaľ k takémuto konaniu došlo a autor mal pocit, že konkrétny poľovník porušil zákon, mal začať uvedené, podľa jeho názoru „protiprávne konanie“ oficiálne riešiť. Práve v administratívnom, či súdnom konaní by sa mala hľadať odpoveď na otázku, či bolo, resp. nebolo konanie poľovníka súladné s ust. § 29 ods. 1 písm. f/ zákona o poľovníctve. V prvom svojom článku autor píše, že v trestnom konaní (asi teda, keďže súčasne píše, že podal trestné oznámenie) bolo vypočutých 16 poľovníkov, no nenašiel sa strelec, hoci jeho pes bol usmrtený „z 8 metrov a s brokovnicou“. Na inom mieste na internete už píše, že strelcom bol poľovnícky hospodár dotknutého poľovného revíru a teda konkrétna osoba. Výsledok administratívneho konania, však už autor neprezrádza a teda nevedno, či bolo konanie poľovníka štátnym orgánom označené ako rozporné so zákonom.

Obvodná poľovnícka komora Revúca Vás srdečne pozýva na Spoločenský večer.
Dňa: 27. januára 2018 od 19:00 hod.
Miesto: Mestské kultúrne stredisko Revúca
Vstupné: 30€
Kontakt: Ing. Želmíra Gabajová 0908 558 702

Viac podrobností nájdete v priloženom plagáte k podujatiu. Tešíme sa na Vašu účasť!

Attachments:

plagát

[spoločensky_vecer_2018]

1191 kB

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum

Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra, odbor výživy

Ministerstvo pôdohospodárstva a rovzoja vidieka SR

Vás pozývajú na VI. ročník medzinárodnej konferencie

VÝZNAMNÉ ASPEKTY V CHOVE RATICOVEJ ZVERI VÝŽIVA A ZDRAVIE RATICOVEJ ZVERI,

ktorá sa uskutoční v NPPC - VÚŽV Nitra, dňa 1.2.2018.

Attachments:

POZVANKA 2018 Vyziva, zdravie.pdf	[Pozvánka na IV. ročník konferencie, Nitra 2018]	711 kB
Zavazna prihlaska 2018.doc	[Záväzná prihláška na konferenciu, Nitra 2018]	43 kB

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ako príslušný orgán štátnej sprývy poľovníctva podľa § 72 písm. m) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o poľovníctve"), podľa § 56 ods. 3 zákona o poľovníctve, vo všetkých poľovných revíroch v rámci Slovenskej republiky, povoľuje 

mimoriadny lov

Attachments:

mimoriadne_povolenie_lovu_diviacej_zveri.pdf

[Mimoriadne povolenie lovu diviačej zveri 2018]

36 kB