Kancelária SPK, Štefánikova 10, Bratislava, tel. č.:  02/57 20 33 11

stahovanie

  • Osvetové podujatia

  • Kynologické podujatia

  • Strelecké podujatia

  • Chovateľské prehliadky

  • Aktivity SPK

Kalendár osvetových podujatí 2019

Kalendár osvetových podujatí si môžete stiahnuť tu.

Attachments:
Download this file (kalendar_osvetove_podujatia_2019.pdf)kalendar_osvetove_podujatia_2019.pdf[Termínový kalendár osvetových podujatí 2019]88 kB

Kalendár kynologických podujatí 2019

Kalendár kynologických podujatí si môžete stiahnuť tu.

Attachments:
Download this file (kalendar_kynologicke_podujatia_2019.pdf)kalendar_kynologicke_podujatia_2019.pdf[Kalendár kynologických podujatí 2019]722 kB

Termínový kalendár streleckých podujatí na rok 2019

Kalendár streleckých podujatí na rok 2019 si môžete stiahnuť tu.

 

Attachments:
Download this file (kalendar_strel.podujati_2019.pdf)kalendar_strel.podujati_2019.pdf[Termínový kalendár streleckých podujatí 2019 akt. 11.4.]152 kB

Kalendár chovateľských prehliadok v roku 2019

Kalendár chovateľských prehliadok trofejí ulovených v poľovníckej sezóne 2018/2019 si môžete stiahnuť tu.

Attachments:
Download this file (kalendar_CHPT_2019.pdf)kalendar_CHPT_2019.pdf[Termínový kalendár chovateľských prehliadok 2019]86 kB

Aktivity SPK

#29

pravda29b

(29) Pravda o lese

Pravda o lese vznikla ako odpoveď na množstvo lží, poloprávd a dezinformácií, ktoré sa začali o lesníctve objavovať v médiách čoraz častejšie.
Snažili sme sa krátkou a zrozumiteľnou formou povedať pravdu, podloženú výskumom, meraniami, porovnávať pomery na Slovensku s ostatnými európskymi krajinami a povedať aj náš názor na súčasnú situáciu v lesníctve a ochrane prírody. Všetko má svoj začiatok a koniec. Momentálne máme pocit, že to najdôležitejšie bolo povedané. No ak bude dopyt a vhodné témy, dvere definitívne nezatvárame – mailová adresa je nižšie.
Lesníctvo má bohatú históriu a neustále sa ďalej vyvíja. Len na ilustráciu - ešte pred 30 rokmi bol holorub prevládajúcim spôsobom hospodárenia, dnes je zakázaný. Vysádzali sa smrekové monokultúry, dnes sa to už prakticky nerobí. Sme konzervatívne odvetvie, asi to vyplýva z dlhej produkčnej doby. My nezbierame úrodu z kultúr, ktoré sme zasiali v tomto roku. My ťažíme porasty, ktoré zasadili pred 100 rokmi naši predkovia. Musíme rozmýšľať dlhodobo. Postupne meníme spôsob hospodárenia, stále viac a viac sa orientujeme na prírode blízke obhospodarovanie lesov, snažíme sa minimalizovať dopady nášho manažmentu na prírodu. Lesníci nespochybňujú potrebu ochrany prírody, nespochybňujú existenciu bezzásahových území. Lesníci dodržiavajú existujúcu legislatívu na úseku ochrany prírody, rešpektujú všetky obmedzenia v existujúcich chránených územiach, ktorých rozsah je jeden z najväčších v Európe. Aj naše komentáre ku Desatoru iniciatívy ochranárov sú toho zrejmým príkladom. Ciele máme takmer totožné, len cesty máme rozdielne. Preto žiadame, aby lesné hospodárstvo, ktoré prináša pre spoločnosť nemalé úžitky, bolo rešpektované. V lesníctve pracujú tisícky vzdelaných odborníkov, ktorí vykonávajú svoju prácu vysoko profesionálne a nezaslúžia si, aby boli dehonestovaní. Všetci máme právo na názor, ale všetci máme aj povinnosť rešpektovať zákon.
Budúcnosťou pre lesy Slovenska je rozumný manažment, nie bezzásahové územia bez rozmyslu. Sme malá, husto obývaná krajina. Človek tu hospodáril takmer všade už celé stáročia, nedotknutých lokalít je minimum. Väčšina lesov, ktoré dnes chceme zaradiť do najprísnejších stupňov ochrany, bola zasadená a vychovávaná človekom. Ak lesníci dopestovali krásne, ochrany hodné lesy raz, dokážu to znova.
To Vám všetkým vieme sľúbiť!
pravda29

 

#23

(23)    Desatoro pre les - 5
             5. Ťažbu dreva a iné prírodu poškodzujúce činnosti vykonávané úzkymi záujmovými skupinami v národných parkoch by mal nahradiť prírodný cestovný ruch a turizmus, ktorý by priniesol potrebný rozvoj regiónom a umožnil ľuďom vidieť a zažiť divokú prírodu.

 
     O tom, či ťažba dreva či zmysluplné a trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov je poškodzujúca činnosť sme písali minule. Dnes sa pozrime na prírodný cestovný ruch a turizmus.

 Turizmus je skutočne v časoch hospodárskeho rastu jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví. Ľudia túžia po oddychu, spoznávaní nových miest, kultúr a samozrejme aj prírodných zaujímavostí. Aj preto sa množstvo turistov v destináciách, ktoré takéto produkty ponúkajú, v posledných rokoch nie len na Slovensku výrazne zvyšuje. Hrady, centrá miest, folklórne festivaly, skanzeny, jaskyne, skalné vyhliadky či turistické trasy sa tešia nebývalému záujmu. To sa odzrkadlilo v „Stratégii cestovného ruchu“ ministerstva dopravy, ktorá uvádza, že Slovensko má potenciál zvýšiť podiel cestovného ruchu na HDP zo súčasných necelých troch percent na 3,2 percenta. Táto stratégia ale tiež upozorňuje na nedostatočnú kúpyschopnosť obyvateľstva ako aj rastúcu medzinárodnú konkurenciu.

     Treba si však uvedomiť, že turisti vyhľadávajú najzaujímavejšie destinácie a tam, kde sa tieto lokality nachádzajú, prichádzajú už dnes. Samotné pozorovanie prírodných lesov zásadnú časť rekreantov nepritiahne a bude slúžiť iba ako biznis pre úzku skupinku ľudí venujúcich sa ekoturistike (viď Pravdu o lese 14 - bájku o vĺčikovi). Keby tomu tak nebolo, boli by dnes preplnené všetky národné parky. Nielen Vysoké Tatry, Slovenský raj či Malá Fatra. Ten, kto čakal dlhé fronty na rebríky pri Jánošíkových dierach, alebo musel dávať pozor na turistu tesne pred sebou na chodníku pri výstupe napríklad na Ostrvu vo Vysokých Tatrách, vie o čo ide.

     Zásadným problémom pri zvyšovaní počtu návštevníkov (čítaj rastu zamestnanosti v cestovnom ruchu) je dostupnosť turistických zaujímavostí a výstavba infraštruktúry. Bez kvalitných ciest, ubytovacích zariadení a doplnkových turistických atrakcií zostane dlhé roky potenciál zvyšovania príjmov od turistov iba na papieri. Čo však nezostane iba na papieri, bude okamžité zvýšenie nezamestnanosti v regiónoch, kde by mal byť rozšírený bezzásahový režim na úkor dnešných hospodárskych lesov.

     Typickým príkladom toho, že iba vyhlásenie určitého územia, napríklad za prírodné dedičstvo UNESCO, na turistický ruch nefunguje, sú Karpatské bukové pralesy. Cez rôzne eurofondy sa v regióne minulo na podporu cestovného ruchu státisíce eur. Obyvatelia obcí na východe Slovenska však za desať rokov od zápisu pralesov do svetového prírodného dedičstva žiadny mohutný rozmach turistiky a rozvoj regiónu nezaznamenali a žiadne euro z fondov ku nim nedorazilo. Koľko z tých eur ale skončilo na účtoch tých, ktorí bezzásahovosť presadzujú bez patričných argumentov, pritom v regióne nežijú, nepoznajú súvislosti?


 

 

Stanovisko k zavádzajúcemu článku APOS v časopise Naše poľovníctvo

V časopise pod zvučným názvom „Naše Poľovníctvo“ sa opakovane objavujú informácie a rozhovory, ktoré čitateľskú verejnosť dezinformujú a dovolíme si vysloviť aj silnejšie slovo - klamú. Opierajú sa pri tom o úvahy, ktorým absentuje základná štrukturálna logika, nehovoriac o odborných vedomostiach autorov alebo aspoň konzultácii s odborníkmi.

Mali sme tu (na stránkach tohto časopisu) články ľahko identifikovateľného pôvodu a ešte ľahšie identifikovateľného zámeru ako prezídium rozkráda SPZ. A keď sa „redakčnej rade“ zdalo, že by bolo potrebné poskytnúť priestor na propagáciu dodávajúcich podľa nej zaručené informácie, vydavateľ neváhal uverejniť fotografiu nositeľov „progresívnych“ myšlienok, na ktorej každý elementárne vzdelaný poľovník postrehne niekoľko etických prehreškov a dokonca porušenie zákona (napr. Naše poľovníctvo rozhovor s prezidentom SLOSP, strana .....). Takéto fotografie využívajú lektori Slovenskej poľovníckej komory, ktorí teoreticky aj prakticky pripravujú uchádzačov o poľovný lístok, ako odstrašujúci príklad hanobenia slovenskej poľovníckej etiky a ignorácie právneho rámca slovenského poľovníctva.

Attachments:
Download this file (stanovisko k APOS clanku.pdf)stanovisko k APOS clanku.pdf[Stanovisko k zavádzajúcemu článku o APOS ]1011 kB

Čítať ďalej...

V Levoči sa stretli odborníci, aby konštruktívne riešili problém manažmentu veľkých šeliem

Slovenská poľovnícka komora usporiadala dňa 17. marca 2018 v spolupráci so Slovenským poľovníckym zväzom, Lesmi mesta Levoča spol. s r. o., Mestom Levoča a Mestským kultúrnym strediskom v Levoči, panelovú diskusiu na tému Programy starostlivosti v praxi alebo ako ďalej s manažmentom veľkých šeliem, za účasti povereného zástupcu Ministerstva životného prostredia priamo prislúchajúcej organizácie Štátnej ochrany prírody SR, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, zástupcov slovenskej poľovníckej samosprávy, s predstaviteľmi poľovníckych organizácií a občanmi miest a obcí dotknutých realizáciou programov starostlivosti o veľké šelmy v praxi, schválených Ministerstvom životného prostredia SR 2.2.2017. 

Attachments:
Download this file (PATAKY_BUCKO - Porovnanie situacie vyskytu ve~.pdf)PATAKY_BUCKO - Porovnanie situacie vyskytu ve~.pdf[Pataky T., Bučko J. - Porovnanie situácie výskytu veľkých šeliem, minulosť vs. súčasnosť ]1785 kB
Download this file (BUCKO_Jozef - MAXIMUS.pdf)BUCKO_Jozef - MAXIMUS.pdf[Bučko J. - MAXIMUS, Príbeh starého medveď]3315 kB
Download this file (CIBEREJ_Juraj_Zasady ochrany a manazmentu med~.pdf)CIBEREJ_Juraj_Zasady ochrany a manazmentu med~.pdf[Ciberej J. - Zásady ochrany a manažmentu medveďa hnedého na Slovensku]2185 kB
Download this file (CIBEREJ_Juraj - Programy starostlivosti v pra~.pdf)CIBEREJ_Juraj - Programy starostlivosti v pra~.pdf[Ciberej J. - Programy starostlivosti o veľké šelmy v praxi]554 kB
Download this file (MULIK_Stefan - Problematika pohybu medveda hn~.pdf)MULIK_Stefan - Problematika pohybu medveda hn~.pdf[MULIK Š. - Problematika pohybu medveďa hnedého v zastavanom území Mesta Vysoké Tatry]4118 kB
Download this file (podpisane_zavery_panel.diskusia.pdf)podpisane_zavery_panel.diskusia.pdf[Závery panelovej diskusie]2404 kB

Čítať ďalej...

OPK Liptovský Mikuláš - Chovateľská prehliadka trofejí

Obvodná poľovnícka komora v Liptovskom Mikuláši, Okresná organizácia SPZ v Liptovskom Mikuláši a Liptovské múzeum v Ružomberku  Vás srdečne pozývajú na:

Chovateľskú prehliadku trofejí ulovených v poľovníckej sezóne 2017/2018.
Rekord Liptova po 40 rokoch prekonaný.

Miesto výstavy: DOM KULTÚRY Liptovský Hrádok

Attachments:
Download this file (plagat_chpt_2018.pdf)plagat_chpt_2018.pdf[Plagát]410 kB

Čítať ďalej...

OPK Senica pozýva na CHPT

OPK Senica pozýva na chovateľskú prehliadku trofejí za poľovnícku sezónu 2017/2018, ktorá sa uskutoční v Mestskom kultúrnom stredisku v Senici, Námestie Oslobodenia 11/17 v dňoch:

22-25.3.2018 v čase od 8,00 - 18,00 hod. (okrem 25.3.).

 

Viac informácií nájdete na plagáte v prílohe.

 
Attachments:
Download this file (plagat_CHPT_Senica.jpg)plagat_CHPT_Senica.jpg[Plagát - Chovateľská prehliadka trofejí 2017/2018 - Senica]145 kB

#20

(20) Desatoro pre les - 2

        2. Nikto nemá právo prisvojovať si a ničiť prírodné bohatstvo pre svoj osobný prospech

     Žiadny iný tvor nezmenil našu planétu tak, ako človek. Ľudia neustále zasahovali do prostredia, v ktorom žili. Klčovali a vypaľovali lesy, zabíjali a krotili zvieratá, začali cieľavedome pestovať vybrané rastliny a chovať len určité druhy zvierat, začali ťažiť uhlie, kovy, ropu, plyn. Začali stavať pyramídy, zámky, cesty, priehrady, elektrárne. My všetci - vyčerpávame zdroje planéty tempom, ktoré nemá v dejinách obdobu, produkujeme obrovské množstvá odpadu, zamorujeme atmosféru. V tomto kontexte je táto veta len prázdnou deklaráciou.
     Ochrancovia prírody sa na Slovensku zamerali hlavne na les. Ale to je málo. Mali by sa zamerať na ochranu životného prostredia, na ochranu našej planéty. Nemôžeme zastaviť pokrok, nemôžeme zastaviť využívanie prírodného bohatstva. Musíme hľadať spôsoby, ako to robiť tak, aby ľudstvo a planéta prežili. Preto sa medzinárodné spoločenstvá zaoberajú zelenou ekonomikou a zeleným rastom. Snažia sa o ekonomiku podporujúcu ľudskú prosperitu a sociálnu rovnosť za súčasného výrazného zníženia environmentálnych rizík a ekologických škôd. Lesné hospodárstvo by mohlo byť príkladom. Hospodárime trvalo-udržateľným spôsobom, snažíme sa minimalizovať negatívne dopady a podporujeme miestnu ekonomiku založenú na lokálnych zdrojoch.

 

#21

(21) Desatoro pre les - 3

   3. Najvýznamnejšie a najhodnotnejšie prírodné dedičstvo predstavujú národné parky. Patria nám všetkým – nemajú slúžiť bezohľadným účelovým ekonomickým záujmom úzkej skupiny ľudí.

     Slovensko má medzi rozvinutými krajinami jednu z najväčších výmer národných parkov. Čo by bolo samozrejme v poriadku, keby národné parky vznikli na základe objektívneho zhodnotenia predmetu ochrany a nie na základe lokálnych záujmov zainteresovaných skupín, ktoré nemali v čase ich vzniku žiadne limity na predmet ochrany, výmeru, ekonomickú a sociálnu udržateľnosť. Prečo by aj mali mať, keď takmer všetky vznikli za socializmu, teda v čase keď „všetko patrilo všetkým“. V čase, kedy sa neuvažovalo o tom, že hlavným cieľom je striktná konzervácia momentálneho stavu prírody a viac ako tento dôvod vtedy zriaďovateľov motivovala snaha, aby sa pracujúci ľud mal kde rekreovať, športovať, naberať sily do výrobného procesu...

   A naozaj patria všetkým? Viac ako polovicu lesov vlastnia neštátni vlastníci, v národných parkoch nevynímajúc. Ak si pozrieme Ústavu SR ako základný a najvyšší právny dokument tohto štátu, tak zistíme niečo iné čl.20.

    Voľný pohyb v súkromných lesoch nie je v mnohých vyspelých krajinách štandard a tam kde je, tak tam si návštevníci vysoko vážia, že sa môžu zadarmo, prípadne za úhradu pohybovať po cudzích majetkoch. My sme si, ako to už u nás býva, zobrali z minulého režimu to, čo nám vyhovuje a tvárime sa, že žijeme v demokratickom kapitalizme a pritom tvrdíme, že praktiky minulého režimu sme si odštrngali kľúčmi v novembri 1989.

   Nezakrývajme, prosím, totalitné praktiky neformálneho zoštátňovania za ušľachtilé ciele. Neštátne pozemky nepatria všetkým. Patria konkrétnym vlastníkom, ktorí bez kompenzácií tolerujú využívanie ich pozemkov cudzími osobami.
     Vážení návštevníci, hlavne tá hlučná menšina, ktorá sa svojvoľne inštaluje za zástupcu záujmov verejnosti, skúste si pri najbližšej výhrade voči zablateným cestám a zvyškom po ťažbe uvedomiť, že sa pohybujete po pozemkoch, ktoré niekto vlastní, platí za ne dane a robí opatrenia, aby ste neprišli k úrazu zanedbaním jeho starostlivosti. A to všetko Z A D A R M O!

   A čo sa týka tých „ekonomických záujmom úzkej skupiny ľudí“, môžeme jedine súhlasiť. Tak isto by územia národných parkov nemali patriť ani developerom, ktorí majú z toho nemalé zisky a ktorých aktivity, čuduj sa svete, „samozvaní zástupcovia verejnosti“ akosi nechcú vidieť. Tak isto by tieto územia nemali patriť ani samotným samozvaným, večne kritizujúcim zoskupeniam, ktoré majú pocit, že majú na prírodu autorské práva, že patrí iba im a že iba oni v nej majú výhradné postavenie, v rámci ktorého z verejných prostriedkov realizujú projekty, ktoré prinášajú ekonomické benefity práve im - úzkej skupine ľudí.

Ak bojujeme za spravodlivosť, správajme sa v mene spravodlivosti, spravodlivo aj voči iným!

Čl. 20
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 

#22

(22) Desatoro pre les - 4

           4. V prísne chránených územiach je potrebné, aby platil zákaz ťažby dreva, ako aj zákaz akejkoľvek výstavby a tiež lovu voľne žijúcich zvierat.

     Keďže medzi lesníkmi nie sú pochybnosti o tom, že v piatom stupni ochrany je potrebné, aby platil zákaz ťažby dreva, ako aj zákaz akejkoľvek výstavby a tiež lovu voľne žijúcich zvierat, takže vlastne aspoň v niektorých bodoch aj MY SME LES. Len škoda, že keď sa povie „A“, akosi sa zabudne povedať aj „B“, „C“...

Koľko bolo povolených výnimiek na ťažbu dreva v piatom stupni ochrany?* A koľko bolo povolených výnimiek na výstavbu v piatom stupni ochrany? Keď majú aktivisti snahu niečo zmeniť, nech poukazujú na konkrétne prípady.

Nuž a to „B“ by malo byť konsenzuálne zhodnotenie území hodných piateho stupňa ochrany, ktoré bude na základe nie zbožných prianí, ale na základe korektného posudzovania. Keď z neho vyjde 5%, tak nech je 5%, keď 7%, tak nech je 7% . Ale čo keď vyjde, že sú to len 3% územia SR? Budeme deformovať kritériá len preto, aby sa 5% naplnilo? Veď dnes je na Slovensku len 0,5% územia s prírodnými lesmi, všetky ostatné sú viac či nemenej človekom ovplyvnené či pozmenené. Takže korektný postup by bol na mieste!

Ku „C“ by som určite priradil ochranné pásma okolo bezzásahových území. Na tie sa akosi stále pozabúda, dáva sa len príklad na Bavorskom lese. Takže prosím argument – ktoré bezzásahové územie na Slovensku má také ochranné pásmo a s takým manažmentom ako Bavorský les? Až keď budú odpovede, môžeme sa posúvať v riešení problému ďalej!

Za „D“ by som v tomto kontexte určite zaradil otázku – a ako ďalej s ďalšími chránenými územiami? Už niekoľko vlád SR deklarovalo prehodnotenie ich siete, ale stále sa nič nezmenilo. Len pribúdajú ďalšie a ďalšie.

A záver? Na sociálnych sieťach, v debatných krúžkoch či zákopových vojnách sa problém piateho stupňa ochrany prírody nevyrieši. Na to treba naozaj chlapské slovo a korektné konanie. Žiaľ, bez všadeprítomného politického rozhodnutia to nie je reálne!

*Treba zopakovať – koľko bolo povolených výnimiek na ťažbu dreva? Lebo žiadosť v zmysle spoločného riešenia (MŽP a MPaRV) ochrany lesa pred hmyzími škodcami má nasledovné kroky: lesníci podajú žiadosť na ťažbu (ktorú aj tak robiť nechcú), ochrana prírody ju zamietne a vtedy preberá zodpovednosť za nešírenie hmyzu z piateho stupňa. No a aby bol legislatívny guláš na Slovensku dokonalý, tak najprv si ochranári musia sami seba požiadať o povolenie použitia feromónových návnad, následne si ich schvália a potom začína proces verejného obstarávania na zabezpečenie ochrany lesa. Koľko generácií lykožrútov medzi tým vyletelo?

OPK Košice-okolie a OPK Košice pozývajú na CHPT

OPK Košice-okolie a OPK Košice v spolupráci s Lesy SR, š. p. OZ Košice a Meststké lesy Košice, a. s. Vás srdečne pozývajú na chovateľskú prehliadku trofejí ulovených v poľovníckej sezóne 2017/2018, ktorá sa uskutoční v priestoroch Spoločenského pavilónu, Tr. SNP 61 v Košiciach v dňoch:

24-25.03.2018

Bližšie informácie nájdete na plagáte v prílohe.

 
Attachments:
Download this file (Plagat_CHPT_KE.pdf)Plagat_CHPT_KE.pdf[Plagát - Chovateľská prehliadka trofejí 2017/2018 - Košice-okolie, Košice]2046 kB

UPRAVENÝ Národný kontrolný program pre africký mor ošípaných v diviačej populácii na Slovensku v roku 2018

V priebehu februára 2018 bol aktualizovaný Národný kontrolný program (NKP) pre africký mor ošípaných v diviačej populácii na Slovensku v roku 2018, ktorý schválila a podpísala na konci decembra roku 2017 ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ing. Gabriela Matečná, po predložení hlavným veterinýrnym lekárom Slovenskej republiky a zároveň ústredným riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky prof. MVDr. Jozefom Bírešom, DrSc.

Attachments:
Download this file (NKP_pre_AMO_akt.februar2018.pdf)NKP_pre_AMO_akt.februar2018.pdf[AKTUALIZOVANÝ Národný kontrolný plán pre africký mor ošípaných 2018 (akt. 28.2.2018)]4577 kB

Čítať ďalej...

OPK Rimavská Sobota pozýva na CHPT

OPK Rimavská Sobota Vás srdečne pozýva na chovateľskú prehliadku trofejí ulovených v poľovníckej sezóne 2017/2018,
ktorá sa uskutoční v Salaši pod Maginhradom, Veľké Teriakovce v dňoch:

16-21.3. 2018 od 9,00 - 16,00 hod.

Bližšie informácie nájdete na plagáte v prílohe.

 
Attachments:
Download this file (plagat_CHPT_RS.pdf)plagat_CHPT_RS.pdf[Plagát - Chovateľská prehliadka trofejí 2017/2018 - Rimavská Sobota]794 kB

OPK Martin pozýva na CHPT

OPK Martin v súčinnosti s OÚ Martin, Turčianskou regionálnou organizáciou SPZ a inými organizáciami
Vás srdečne pozývajú na chovateľskú prehliadku trofejí ulovenýchv poľovníckej sezóne 2017/2018, ktorá sa uskutoční v sále KaSS (požiarna zbrojnica) v Turčianskych Tepliciach v dňoch:

24-25. marca 2018 od 10,00 hod.

Na sobotu si pre Vás pripravili: módnu prehliadku poľovníckeho oblečenia, výstavu obrazov, odbornú prednášku Liečba a prevencia parazitárnych ochorení u raticovej zveri (14,00 hod) a iné.

Plagát nájdete v prílohe.

 
Attachments:
Download this file (IMG.jpg)IMG.jpg[Plagát - Chovateľská prehliadka trofejí 2017/2018 - Martin]8708 kB

OPK Skalica pozýva na CHPT

OPK Skalica so sídlom v Holíči a OkO SPZ Skalica v spolupráci s Mestom Holíč
Vás srdečne pozývajú na chovateľskú prehliadku trofejí ulovených
v poľovníckej sezóne 2017/2018, ktorá sa uskutoční v dňoch:

24-25. marca 2018 od 9,00 hod.

Na sobotu si pre Vás pripravili: slávnostné otvorenie výstavy, prezentáciu sokoliarov, súťaž vo varení guľášu a iné.

Vstupné: 2 €
Plagát nájdete v prílohe.

Attachments:
Download this file (plagat CHPT 2018.jpg)plagat CHPT 2018.jpg[Plagát - Chovateľská prehliadka trofejí 2017/2018 - Skalica]4979 kB

8. ročník - Memoriál Ladislava Penciaka

Pozývame Vás na súťaž vo vábení jeleňov - 8. ročník memoriálu Ladislava Penciaka, ktorý sa uskutoční dňa 18. marca 2018 o 11:00 hod. v priestoroch auly Okresného úradu v Považskej Bystrici.
Záujemcovia o súťaž prosíme o potvrdenie záujmu telefonicky Ing. Kaššákovi tel: 0905 803 107 alebo Ing. Peťovskej tel: 0908 735 923
Viac informácií o súťaži nájdete v priloženom programe.

Attachments:
Download this file (Memorial LP_program.jpg)memoriál_LP_program[program]380 kB

Čítať ďalej...

Pozvánka na CHPT Považská Bystrica

Pozývame Vás na chovateľskú prehliadku trofejí poľovnej zveri ulovenej v roku 2017/2018.

Chovateľská prehliadka sa uskutoční dňa 18.marca 2018 od 8:30 hod. v priestoroch Strednej odbornej školy stavebnej v Považskej Bystrici.
Viac o programe CHPT sa dozviete z priloženého programu.

Attachments:
Download this file (Chov-pozv2.jpg)Pozvánka_CHPT1[pozvanka]5170 kB

Čítať ďalej...

25. ročník výstavy FeHoVa

V termíne 15-18.februára 2018 sa uskutočnil už 25. ročník medzinárodnej výstavy FeHoVa, ktorá sa s tradíciou koná v Budapešti na výstavisku HungExpo, kde sa predstavilo viac ako 200 vystavovateľov.

Na slávnostnom otvorení výstavy, ktorého sa zúčastnili viacerí zástupcovia Slovenskej poľovníckej komory privítali hostí a vystavovateľov p. Zsolt Semjén podpredseda maďarskej vlády, p. Sándor Fazekas – minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Maďarskej republiky a p. George Aman – prezident CIC. Ako čestný hosť výstavy sa predstavilo Rumunsko, ktoré vo svojej expozícii vystavovalo rôzne zaujímavé trofeje. Boli to napríklad svetový rekord medveďa a kamzíka ale aj národné rekordy iných druhov zveri. Medzi nimi boli tiež viaceré trofeje známeho rumunského politika Nicolae Ceaușescu.

Počas výstavy sa konalo medzinárodné hodnotenie trofejí hodnotiteľskou komisiou CIC, ktorej predsedal p. Tibor Lebocký – prezident Slovenskej poľovníckej komory a hodnotenie viedol p. Imrich Šuba –riaditeľ kancelárie SPK. Na tomto fóre boli obodované viaceré slovenské trofeje srncov, daniel a na verejnom hodnotení priamo na pódiu aj jeleň ulovený v CHPO Poľana. V dňoch 15-16.2.2018 sa uskutočnil výkonný výbor CIC, ktorého sa zúčastnila p. Soňa Chovanová  Supeková – viceprezidentka pre správu zdrojov SPK a uskutočnilo sa tiež koordinačné fórum CIC pre strednú a východnú Európu, ktorého sa zúčastnil p. Imrich Šuba.

Attachments:
Download this file (Bőgőverseny 2018fehova.xls)Vysledkova_listina_vábenie_jeleňov[Výsledovka_vábenie]1127 kB

Čítať ďalej...

OPK Detva - Chovateľská prehliadka trofejí

Obvodná poľovnícka komora Detva  Vás pozýva na Chovateľskú prehliadku trofejí ulovených v poľovných revíroch okresu Detva v poľovníckej sezóne 2017 – 2018


Otvorenie prehliadky:10.3.2018 o 13.30 hod. v MsKS Hriňová

Trvanie prehliadky:10.3.2018 (sobota) od 13.30 hod. do 18.00 hod.

11.3.2018 (nedeľa) od 8.00 hod. do 12.00 hod.


Informácie: Obvodná poľovnícka komora Detva, Slanecká č. 1631, 962 05 Hriňová, tel:0905182077, stránkové dni pondelok, utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod., e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Medzinárodný filmový festival Poľovníctvo a príroda 2018

Pri príležitosti konania 21. ročníka Levických poľovníckych dní, ktoré sa uskutočnia v dňoch 27.4.- 2.5. 2018 na Zimnom štadióne v Leviciach je vyhlásený Medzinárodný filmový festival Poľovníctvo a príroda 2018 ako súťažná prehliadka filmov.

Súťažné kategórie filmového festivalu:
1.    „Poľovnícky dokument a náučno - metodický film“,
2.    „Príroda a zver“
3.    „Domáce video – filmové začiatky"

Attachments:
Download this file (FF_vizual_LPD 2018.pdf)FF_2018_vizual[FF_2018]753 kB
Download this file (FF_propozície_LPD_2018.docx)FF_2018_propozicie[FF_2018_SK]36 kB
Download this file (FF_propozície_LPD_2018_maď.docx)FF_2018_propozicie[FF_2018_HU]36 kB

Čítať ďalej...

#11


(11) Keď chcú psa biť, palicu si nájdu ...
      ... a tak keď vznikne povodeň, obvinia lesníkov. Nikto nepopiera, že vplyv lesa na hospodárenie s vodou je významný, ale tiež má svoje limity. Väčšinou vyjadrenia na túto tému nebývajú ničím podložené. Preto ponúkame krátky sumár podložený výskumom.
     Hlavné vplyvy lesa na vodnú bilanciu sú zachytávanie zrážok v korunách (inercepcia) a tak isto vyparovanie vody z povrchu rastlín (transpirácia), pričom netreba zabúdať na schopnosť pôdy zadržať vodu.
   Najúčinnejšie znižujú odtok povrchovej vody mladšie lesné porasty, účinnosť prestarnutých a preriedených porastov je približne rovnaká ako u nelesných spoločenstiev (viď zoznam štúdií nižšie: napr. 8.,12.,17.). Ihličnaté porasty sú účinnejšie ako listnaté (napr. 1., 2., 14., 15.).
    Vplyv ťažieb je úmerný ich plošnému podielu na celkovej výmere lesa (napr. 10., 18.). Povrchový odtok z jednotlivých odlesnených plôch sa podľa výskumov v experimentálnych povodiach v prvom roku po ťažbe zvyšuje až o cca 30 % (napr. 9.,16.), potom však už v druhom roku výrazne klesá a po 10-20 rokoch je už spravidla odtok nižší, než bol predtým zo starého lesa. Vplyv tradičných pásových rubov, pri ktorých sa porasty rúbu na viackrát, je výrazne nižší ako vplyv veľkých plôch bez starého lesa, napríklad v prípade kalamitných ťažieb (napr. zhrnutie dlhoročných výsledkov štyroch amerických experimentálnych povodí v 10.). Vplyv plôch dočasne bez stromov začína byť merateľný, až keď dosiahnu 25 % celkovej plochy (napr. 11.).
     Les má určitý lokálny vplyv na povodne v malých povodiach (do 100 km2), s narastajúcou výmerou povodí začínajú prevládať skôr klimatické a časové faktory. Vo väčších povodiach sú dopady stavu lesa na povodňové prietoky "kompenzované" časovým oneskorením medzi jednotlivými prítokmi, rozdielnym využívaním pôdy v povodiach jednotlivých prítokov a rozdielmi v zrážkových pomeroch v oblastiach jednotlivých prítokov (6., 4.,3., 13.).
     Podľa materiálov FAO a IUFRO zvyšovanie lesnatosti alebo hustoty lesa, zvyšovanie zastúpenia ihličnanov v lesoch však môže spôsobiť výraznejší pokles prietokov v čase nedostatku vody, čiže pri tomto spôsobe protipovodňovej ochrany je potrebné rozhodnúť, čo je prioritou (napr. 7., 5.).
     Ako vidieť, nič nie je také jednoduché, ako sa zdá. Vplyv ťažieb na odtok nie je až taký významný a je dočasný. V priebehu niekoľkých rokov mladý les znižuje odtok účinnejšie ako prestarnuté porasty.
Ale ani najhustejší les nezabráni vzniku povodne, keď prídu prívalové dažde. Počas nich sú lokálne úhrny zrážok až 50 mm za hodinu (Hodinové úhrny pri búrkach na niektorých miestach prekročili 30 milimetrov, napríklad v Budinej (35), Dobrej Nive (35), Poľane (31). Najvyšší úhrn sa nameral v Gbelcoch, a to 50 milimetrov, uvádza 25.7.2017 SHMÚ). Na jeden hektár lesa vtedy naprší 500 tisíc litrov vody za hodinu. Pre lepšiu predstavu – 5 vedier vody na jeden meter štvorcový (plocha jedného pracovného stola).

Myslíte, že toto dokáže zachytiť nejaký les !?

 

Literatúra:

Armbruster, M., Seegert, J., Feger, K.-H. 2004: Effects of changes in tree species composition on water flow dynamics – Model applications and their limitations, Journal Plant and Soil, Springer Netherlands, Volume 264, Numbers 1-2 / July, pp. 13-24
Augusto, L., Ranger, J., Binkley, D., Rothe, A. 2002: Impact of several common tree species of European temperate forests on soil fertility, Annals of Forest Science,Vol. 59 No. 3 (April 2002) p. 233
Brooks, K.N., Ffolliott, P.F., Gregersen, H.M., & Thames, J.L. 1991. Hydrology and the management of watersheds. Ames, Iowa: Iowa State University Press.
Bruijnzeel, L.A. 1990. Hydrology of moist tropical forests and effects of conversion: A state-of-knowledge review. Paris: UNESCO International Hydrological Programme.
Calder, I.R. 1998. Water-resource and land use issues. SWIM Paper 3. Colombo: IIMI. Pages 33
FAO, 2001: Land use impacts on water resources: a literature review, by B. Kiersch., Discussion Paper No.1, FAO Electronic Workshop on Land-Water Linkages in Rural Watersheds. Rome
FAO, 2008: Forests and water: A thematic study prepared in the framework of the Global Forest Resources Assessment 2005, FAO Forestry paper 155, Rome, 2008
Fedorov S.F., Marunich S.V.,1989: "Forest cut and forest regeneration effects on water balance and river runoff" in Roald L., Nordseth K. & Hassel K. A. 1989: FRIENDS in Hydrology, IAHS Publication No. 187, Published by the International Association of Hydrological Sciences, IAHS Press, Institute of Hydrology, Wallingford, Oxfordshire OX10 8BB, UK, strany 291-297
Hibbert, A. R., 1967. Forest treatment effects on water yield. In: W. E. Sopper and H. W. Lull (Editors), International Symposium For Hydrology. Pergamon, Oxford, pp. 527-543
Hornbeck, J.W., Adams, M.B., Corbett, E.S., Verry, E.S., Lynch, J.A. 1995: A Summary of Water Yield Experiments on Hardwood Forested Watersheds in Northeastern United States, Proceedings 10th Central Hardwood Forest Conference, Morgantowm, West Virginia March 5-8, 1995, USDA Forest Service, pp. 282-295
Johnson, R. 1998. The forest cycle and low river flows: a review of UK and international studies. Forest Ecology and Management 109:1–7.
McIntosh, P.D. 2003. Estimated effects of potential forestry operations on water quantity, Koonya district. Unpublished report, Forest Practices Board, Hobart na http://www.fpa.tas.gov.au
Nisbet, T. 2002: “Implications of Climate Change: Soil and Water.” v publikácii Climate Change: Impacts on UK Forests. Edinburgh: Forestry Commission Edinburgh. Chapter 5.
Nisbet, T. 2005: Water Use by Trees, Forestry Commission, Information Note, Forestry Commission, Edinburgh, 8 strán.
Tate K. W. 1996: Interception on Rangeland Watersheds; Rangeland Watershed Program, Factsheet, No. 36,
Wemple, B.C., J.A. Jones, and G.E. Grant. 1996. “Channel Network Extension by Logging Roads in Two Basins, Western Cascades, Oregon.” Water Resources Bulletin 32, No. 6: 1195-1207.
Yu Yannian, 1990: Hydrological effects of forests, The Hydrological Basis for Water Resources Management (Proceedings of the Beijing Symposium, October 1990), IAHS Publ. no. 197
Ziemer, Robert R. 1998. Flooding and stormflows. In: Ziemer, Robert R., technical coordinator. Proceedings of the conference on coastal watersheds: the Caspar Creek story, 6 May 1998; Ukiah, California. General Tech. Rep. PSW GTR-168. Albany, California: Pacific Southwest Research Station, Forest Service, U.S. Department of Agriculture; 15-24. 

#10


(10) Keď dvaja robia to isté...

Ochranári vyčítajú lesníkom, že ťažia v národných parkoch. Síce lesníci neporušujú žiaden zákon, ale...

V susednej Českej republike sú národné parky spravované organizáciami zriadenými ministerstvom životného prostredia. V januári 2007 sa prehnal Národným parkom Šumava uragán Kyrill. K 31.1.2007 evidovala Správa NP Šumava 687 000 m3 kalamity, z toho 62 000 m3 v bezzásahových zónach ( ktorých bolo mimochodom 26 % z výmery NP ).
A ako postupovali pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy ochranári? V bezzásahových územiach neťažili, celkovo v nich odumrelo okolo 3 800 ha lesa, čo predstavuje 30 % ich výmery. V zónach, kde zasahovali, za šesť rokov vyrúbali 1 089 211 m3 a obnovili les na ploche 1 595 ha. Podľa ich slov lesné ekosystémy v NP prešli v rokoch 2007 až 2012 najväčšou gradáciou podkôrneho hmyzu za dobu jeho existencie. Nástup vysokej populačnej hustoty lykožrúta závisel predovšetkým na veľkosti bezzásahového územia, počiatočnej hustote populácie, ale tiež na množstve nespracovaných polomov. Čím viac nespracovaných stromov bolo ponechaných, tým rýchlejší bol nárast početnosti. Doba presunu gradácie do zásahových častí NP a celková doba gradácie záviseli predovšetkým na veľkosti bezzásahového územia. Čím väčšie bolo bezzásahové územie, tým dlhšie trval presun lykožrútov do zásahových častí no a o to bola dlhšia doba ich rozmnožovania sa v oboch zónach. Celkovo trvala 5 rokov a vrcholila v treťom roku po uragáne. Znovu pripomíname, že toto sú skúsenosti pracovníkov rezortu životného prostredia.
Na začiatku tohto príbehu bolo 62 000 m3 polomov v bezzásahových zónach a 625 000 m3 v zásahových. Na konci 3 800 ha odumretého lesa v bezzásahových zónach (ktorý sa postupne presúva do fázy obnovy) a 1 600 ha obnoveného lesa v zóne, kde sa kalamita spracovávala.

Premýšľajte!
Nie je to to isté ako v národných parkoch na Slovensku, len osoby a obsadenie je iné... 

#12

(12) Les a pitná voda, ale aj ukladanie uhlíka

     Minule sme uvádzali štúdie, ako vplýva les na odtok vody (na rozdiel od tvrdenia: Ochranár Erik Baláž: Lykožrút nepriniesol Tatrám smrť, ale život; [pravda.sk; 24/09/2016; Andrej Barát] „Pripúšťam, že niekde mohla vyschnúť nejaká studnička, ale to môže súvisieť aj s tým, že sa v jej okolí pred 200 rokmi vyrúbal les.“) To naozaj za všetko môže ťažba dreva?
     Nikoho asi netreba presviedčať o tom, aký obrovský význam a vplyv má les aj na kvalitu a množstvo pitnej vody.
    Je však tomu tak aj v suchých lesoch ponechaných na „ všeriešiaci bezzásahový režim“, v zmysle tvrdenia ochranárov, že „príroda si poradí najlepšie sama“? Určite poradí, len bohužiaľ nie vždy v prospech človeka.
     Čo sa však stane, ak stromy na súvislej ploche hromadne vyschnú, napríklad po vetrovej alebo podkôrnikovej kalamite a my sa rozhodneme ponechať tieto plochy bez zásahu? Je samozrejmé, že v mŕtvom strome neprebieha fotosyntéza a tým pádom nedochádza ani k využitiu vody v rámci rastových procesov. Stromy na danej lokalite začnú postupne hniť, čím mimochodom ročne z jedného hektára do ovzdušia uvoľnia 6-10 t CO2 a do spodnej vody uvoľnia humínové kyseliny a organický uhlík, ktoré pri kontakte s prípravkami na úpravu pitnej vody vytvoria karcinogénne látky presahujúce únosné limity škodlivosti pre ľudský organizmus (Viď štúdia na stránke SLsK: Bark beetle infestation affect water quality in Rocky Mountains of North America).
     A keď sme už spomenuli ten uhlík, veľa sa rozpráva a píše o ukladaní uhlíka, o znižovaní jeho produkcie... Určite ste všetci počuli výraz fotosyntéza a akumulácia uhlíka. O čo vlastne ide?
     Počas fotosyntézy sa časť uhlíka z rastlinami vdýchnutého oxidu uhličitého spotrebuje na vlastný rastový proces a zvyšok sa viaže do štruktúr rastliny. V prípade zdravých, zelených lesov sa viaže uhlík v dreve stromov. V prípade vyťažených stromov, z ktorých sa vyrobia drevené produkty, je viazaný tento uhlík, napríklad v nábytku, do doby jeho životnosti. Toto je bežný cyklus stáročia uplatňovaný a fungujúci v prospech človeka a dokonca aj prírody, lebo znižuje nadbytok uhlíka vyprodukovaného človekom v atmosfére.

     No a teraz sa poobzerajte okolo seba a zistite, koľko výrobkov z dreva alebo na báze dreva máte okolo seba. Tam všade je uložený uhlík. A pritom ide o trvalo obnoviteľnú surovinu. Len s ňou treba rozumne hospodáriť!

#13

(13) Na Slovensku, i tak še da!

     Už niekoľko rokov je verejnosť presviedčaná, ako je potrebné chrániť prírodu. Síce bez koncepcie, bez vízie, bez dostatku peňazí, ale ... divočina na Slovensku ... bohovsky dobre to znie! Reálny obraz o tom, ako to funguje, či skôr nefunguje odhalila Záverečná správa Najvyššieho kontrolného úradu z kontroly Medzinárodnej biosférickej rezervácie (MBR) Východné Karpaty z októbra 2017 lhttp://www.slsk.sk/KontrolaMedzinarodnejBiosferickejRezervacieVychodneKarpaty_zaver.sprava).pdf
Ako sa to celé začalo?
V júni 2007 bola lokalita Karpatské bukové pralesy, ako spoločný Slovensko - Ukrajinský projekt, zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Nominačný projekt Slovenského komponentu pripravila Slovenská agentúra životného prostredia spoločne s externými odborníkmi Prof. Dr. Ing. Pichlerom a Prof. Ing. Vološčukom DrSc. Predkladanému návrhu nepredchádzalo žiadne celoplošné mapovanie, ktorého cieľom by bolo identifikovať lokality spĺňajúce kritériá vysokej prírodoochrannej hodnoty a návrh obsahoval mnoho významných technických nezrovnalostí. Najväčšou bol výrazný rozdiel vo výmere jadrovej zóny podľa mapovej a tabuľkovej prílohy nominačného projektu (v tabuľkovej časti 5 766 ha, z mapového polygónu vychádzala výmera 3 522ha).
S takzvanými ochranármi z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK je ťažko v niečom súhlasiť, ale v prípade MBR a požiadaviek UNESCO sa inak nedá, len plne súhlasiť – od začiatku je to pripravené a zrealizované zle a žiaľ aj terajší stav nie je to, k čomu sa Slovensko zaviazalo. No už sa nedá s VLKom súhlasiť s tým, ako ďalej. Stačí si prečítať „Zhrnutie“ a okamžite vyvstávajú otázky.

- Boli zistené nedostatky pri vyhlasovaní chránených území a v oblasti ich členenia. Bol zistený nesúlad medzi deklarovanou zonáciou územia a reálnym stavom, čo bolo spôsobené problematickým postupom z minulosti, pri spracovaní návrhu pre vyhlásenie MBR a ktorého znenie nebolo pred zápisom územia konzultované s kontrolovaným subjektom (ŠOP) a ani s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov.
- Sublokality v rámci dotknutého územia nepatrili do výlučného vlastníctva štátu tak, ako to bolo deklarované v nominačnom projekte.
- Bola zistená absencia resp. neaktuálnosť strategických programových dokumentov v oblasti ochrany prírody a krajiny, koncepcia neobsahovala víziu a poslanie biosférických rezervácií, ich náplň, funkcie a princípy fungovania.
- V kontexte medzinárodnej spolupráce stanovené úlohy neboli a ani nie sú odkonzultované a skoordinované s partnerskými územiami v rámci MBR.
- Finančné prostriedky v sume 1 217 807,81 eur slúžili predovšetkým na organizačné zabezpečenie správy NP Poloniny. Preverením dokumentácie a procesov verejného obstarávania boli zistené nedostatky a kontrolovaný subjekt nepostupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a v súlade s Občianskym zákonníkom.
- Aktuálny právny stav, kompetencie a alokované finančné prostriedky nezaručujú dlhodobú udržateľnosť plnenia medzinárodných záväzkov z dôvodu rozsahu a náročnosti plánovaných úloh.
O to absurdnejšie vyznieva odporúčanie NKÚ Vláde SR posúdiť možnosť zverenia vybraných častí územia NP Poloniny vo vlastníctve štátu do správy Štátnej ochrany prírody SR. Veď podľa predloženej správy ochrana prírody nie je schopná zabezpečovať ani tie úlohy, ktoré mala doteraz. Ako a za čo bude plniť ďalšie?
   

#16

(16) Naozaj sa chráni to, čo sa chrániť má?

Národná sústava chránených území vznikala v priebehu niekoľkých desaťročí. A nedá sa to nazvať inak ako nesystémovo. Bez celoplošného mapovania, bez akejkoľvek centrálnej koordinácie z úrovne štátu neustále narastala a dnes máme 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí, 1097 maloplošných chránených území.
Európska sústava chránených území naopak vznikala na Slovensku veľmi rýchlo a pod obrovským časovým tlakom v súvislosti s našim vstupom do EÚ a so záväzkami z toho vyplývajúcimi. Postup bol rovnaký – nesystémový, nekoordinovaný, bez dostatočných odborných podkladov. A aj cieľ bol rovnaký – čo najväčší rozsah ochrany bez ohľadu na jej reálne opodstatnenie.
Ale aj to je málo! V súčasnosti sa rozsah ochrany prírody rozširuje ďalším nesystémovým krokom. Z rôznych dôvodov sa obmedzuje hospodárenie v lesoch zákazmi činnosti podľa §4 a §8 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Že zveličujeme? Nuž tak tu je príklad. Okresný úrad Liptovský Mikuláš zakázal Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Bobrovec vykonávať lesnícke činnosti až do vyhlásenia zón TANAP-u (čo sa nedarí už mnoho rokov a ešte mnoho sa nepodarí). Stalo sa tak v súvislosti so spracovaním kalamity spôsobenej víchricou Žofia. Toto územie bolo v minulosti niekoľkokrát preskúmané a posudzované odborníkmi. Je súčasťou TANAP-u, v ktorom platí tretí stupeň ochrany, tiež je súčasťou chráneného vtáčieho územia Tatry, nachádza sa v národnom zozname území európskeho významu ( je v ňom priradený 3. a 4. stupeň ochrany ). Nebolo tam navrhnuté maloplošné chránené územie. Takže napriek tomu, že toto územie je súčasťou národnej a európskej sústavy chránených území a boli v ňom zabezpečené záujmy ochrany prírody, ďalším nesystémovým krokom je zavádzaný bezzásahový režim a to nie na základe odbornej opodstatnenosti, ale ideologickej požiadavky navyšovať výmeru bezzásahových území. V tomto prípade je dokonca obmedzovaný súkromný vlastník, sú obmedzované jeho ústavné práva.
Podľa znaleckého posudku z roku 2016 vtedajšia strata z nemožnosti spracovania dreva a následného rozvoja podkôrneho hmyzu bola 3 011 397.- Eur. Ročná náhrada ponúknutá Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu bola vo výške 30 419,72 Eur. Je to spravodlivé?
Uvedené rozhodnutie má zabezpečiť ochranu navrhovanej A zóny TANAP-u. Nepostupuje sa však rovnakým postupom v celej budúcej A zóne. Niekde sa hospodáriť smie, niekde nie. Toto rozhodnutie obmedzuje len Urbárske pozemkové spoločenstvo Bobrovec. Je to spravodlivé?

 

 

#14

(14) Bájka o vĺčikovi
Kedysi dávno malý vĺčik trávil množstvo času v krásnom zelenom lese. O les sa starali zelení mužíčkovia (len aby nedošlo k zámene, nie mimozemšťania) tak, aby bol naozaj stále zelený, plný života, chránil pôdu, hospodáril s vodou a do vzduchu vypúšťal voňavé látky, vďaka ktorým bol les zaradený do klimatických kúpeľov. Ako vĺčik rástol, zistil, že ku koristi sa dá prísť aj ľahšou cestou, ako denno-denne chodiť hlboko do lesa a za niečo zodpovedať. Začal ostatných presviedčať, že ten obhospodarovaný les je vlastne divočina, že všetci zelení mužíčkovia sú vlastne darebáci, lebo tie stromy aj rúbu. Proste mal na les iné nazeranie, povýšené umeleckým cítením. Vypracoval sa dokonca na veľkého vlka, len alfa samec akosi nemienil ustúpiť. Tak sa vĺčik zreinkarnoval na vranu. No a krákal ďalej o akejsi divočine, o prírodnej turistike, o zlých zelených mužíčkoch. Svoje krákanie podporil vďaka umeleckému videniu lesa na ešte vyššiu úroveň ako alfa samec vlk a oslovil množstvo ostatných živočíchov, síce dosť ďaleko od divočiny, ale zato presvedčených, že konajú v mene divočiny. Len si akosi nevšimli schému ľahkej koristi, o ktorej asi málokto vie. A pre istotu, bolo by dobré, keby zelení mužíčkovia už ani len nespravovali územie, kde by bolo dobré podnikať podľa svojich predstáv. Veď musia vidieť všetci všetko?
Vĺčik, či dnes už vrana si vytvorila eseročku A, cez ktorú vyrába naozaj krásne filmy a knihy, samozrejme so svojim patričným presvedčivým komentárom. Veď všetkých treba presvedčiť, že nič nerobenie v divočine a prírodná turistika je to, čo všetci chcú. Aj sa mu to celkom dobre darí. Dokonca až tak, že vrana sa stala bielou. No kolobeh koristi treba nejako poistiť. Tak začal pôsobiť aj v nadácii B a kamarát založil eseročku C. A práve cez céčko sa ponúka divočiny chtivým pozorovanie zveri, fotografovanie polodivokých koní... Samozrejme za korisť. A časť z nej kamarát z céčka posiela do nadácie B. Za každého klienta 15 éčok (len aby nedošlo k zámene, nejde o emulgátory v potravinách). A teraz kontrolná otázka, či ste ešte v obraze – kto je predsedom správnej rady v nadácii B? Ak ste uhádli, že biela vrana – bingo! Čo na tom, že pri aktivitách v eseročke C sa porušujú zákony. Aj to si poistíme. Ako sprievodca*1 pôjde do terénu kamarát – stráž prírody. Síce zneužije postavenie strážcu na komerčné účely*2, vyvezie klientov do chráneného územia autom*3, ale kto by sa už pýtal, keď sa na ceduľke za oknom skvie štátny znak. Potom sem tam vybočí aj z turistického chodníka*4, na čo síce nie je výnimka, ale však kto by sa pýtal, keď sa na rukáve skvie štátny znak. A že si nepýtali súhlas vlastníka alebo správcu územia*5? Načo! Veď keby sa náhodou našiel nejaký zelený mužíček a iniciatívne sa pýtal, tak vlastne akcia nie je za účelom dosiahnutia zisku, lebo však klient ešte neplatil. Zaplatí až potom, keď nikto nikoho nechytí. Len tá biela vrana pritom akosi šedivie - černie! Nuž korisť, ktorá vzniká pri aktivitách, ktoré sú za hranicami hneď troch zákonov, nemal predsa nikto vidieť!
Svojho času sa zelení mužíčkovia začali pýtať, ktorý paragraf ktorého zákona zelení mužíčkovia porušujú, začali sa brániť argumentmi a nie krákaním. No pri prírodnom turizme, o ktorom sa v poslednom čase stále kráka, sa porušujú paragrafy zákonov:
*1 - § 23 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
*2 - § 75 v spojení s § 77 Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
*3 - § 31 ods. 1 písm. d) Zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch
     - § 14 ods. 1 písm. a) Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
*4 - § 14 ods. 1 písm. c), e) Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
*5 - § 30 ods. 3 Zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch

Nájdete nás na Facebooku

Dôležité linky

Slovenský poľovnícky zväz
www.polovnictvo.sk

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
www.mpsr.sk

Ministerstvo životného prostredia SR
www.mzp.sk

Slovenská agentúra životného prostredia SR
www.sazp.sk

Zverex s.r.o.
zverex.polovnictvo.sk

Štátna veterinárna a potravinová správa SR
www.svssr.sk

Lesy SR, š.p.
www.lesy.sk

Národné lesnícke centrum Zvolen
www.nlcsk.org

Štátne lesy TANAP
www.lesytanap.sk

Múzeum vo Sv. Antone
www.msa.sk

Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra
www.cvzv.sk

Portál lesných úradov
www.lesnyurad.sk

Portál pozemkových úradov
www.pozemkovyurad.sk

Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
www.vlm.sk

Klub slovenských poľovníčok
http://www.klubslovenskychpolovnicok.sk/sk/